sprostredkovateľ -a mn. -ia m. kto, čo niečo sprostredkuje, prostredník: s. kúpy, spolupráce;
sprostredkovateľka -y -liek ž.;
sprostredkovateľský príd.: s-á kancelária, s-á zmluva;
sprostredkovateľstvo -a s.
sprostredkovateľ -ľa pl. N -lia G -ľov m.
agent 1. obchodný zástupca: poisťovací agent • sprostredkovateľ: sprostredkovateľ kúpy • prostredník • ponúkač • zastar. akvizitér
2. p. vyzvedač 3. p. policajt
maklér človek, ktorý sprostredkúva obchodné a finančné operácie • sprostredkovateľ: stávkový sprostredkovateľ, maklér • broker (maklér na burze): burza už má stabilných maklérov, brokerov
sprostredkovateľ kto, čo niečo sprostredkúva: sprostredkovateľ predaja • prostredník: vyvoliť si niekoho za prostredníka • spojka (kto obstaráva styk): robiť spojku • dohadzovač • dohodca (kto sprostredkúva známosť, sobáš, obchod a pod.) • agent (obchodný zástupca): poisťovací agent • médium (sprostredkujúca osoba pri špiritistických a pod. javoch) • hovor. nahovárač (sprostredkovateľ svadby) • zastar. stredník (Hurban) • hovor. zastar.: šikovač • šikovník
sprostredkovateľ, -a, mn. č. -lia m. kto (čo) niečo sprostredkuje, prostredník: s. kúpy, predaja; s. medzi firmou a robotníkmi (Gráf); peniaze sú sprostredkovateľom výmeny tovarov; s. realít (Al.); zastar. s. práce, sobášov, manželstva;
sprostredkovateľka, -y, liek ž.;
sprostredkovateľský príd.: s-á odmena za sprostredkovanie; práv. s-á zmluva ktorou sa za sprostredkovanie zaručuje odmena, provízia