Vedeli ste, že...? Slovníkový portál obsahuje aj minikalkulačku. Skúste napr. 2+2.
2+2.
priechod -u m. miesto, ktorým sa prechádza: p-y pre chodcov; úzky p. pomedzi domy
priechod -du pl. N -dy m.
priechod miesto určené na prechádzanie: priechody pre chodcov; priechod cez rieku je vyššie • hovor. zebra (priechod pre chodcov označený bielymi pruhmi na vozovke): prechádzať cez zebru • nadchod (priechod pre chodcov nad komunikáciou): prejsť na druhú stranu ulice nadchodom • podchod (priechod pre chodcov pod komunikáciou) • pasáž (priechod cez budovu medzi dvoma ulicami): v pasáži sú obchody
priechod, -u m.
1. miesto určené na prechádzanie: voľný, úzky p.; p. cez rieku, cez vrch, cez železnicu; p. medzi lavicami (napr. v triede); p. domom;
2. zastar. prechádzanie, prechod: priechod od českej literárnej reči k slovenskej (Škult.)
prechod i priechod m. 1. premiestnenie, premiestňovanie sa (obyč. peši, často cez al. ponad niečo); jeho možnosť: Priechod zakázaní! (Bobrovec LM); Zez oziminu je ni prechot (Kameňany REV); Priecho_cez dvór bóu̯ cuzím luďom zakázaní (Bánovce n. Bebr.); Čil bi sťev, abi mu dali préchot, abi sa g domu z vozon dostav (Lapáš NIT) 2. miesto určené al. vhodné na prejdenie, prechádzanie: A Taľijaňi veďeľi, gďe je priechot, že sa ľen taďe mu̯ože prejst, tak tam svieťiľi aňi povidňe (Lipt. Štiavnica RUŽ); Bola burka, vodi moc, aj priecho_cez rieku zebrala (Zborov n. Bystr. KNM); A ten medvec scel taje preísc, aľe to bolo oľadzené, ten priechot (Turie ŽIL); Treba idzď okolo, je tan zatarasení prechot! (Golianovo NIT); Ja f Košicoch služil, ta som znal kus prechodi tam (Brezovica SAB); A dagdze eśči zos prikľeta mal takoľ do maštaľňi prechot, co tam šitko bulo (Tisinec STR); A Rusi be_zbraňi prišľi do nas, gu drutom, tot prechot, kadzi śe chodzi, na čim toti posti stoja (Vinné MCH) 3. miesto, cez ktoré sa niekam dostávajú, vnikajú, prenikajú isté látky al. predmety: Najprf sa poukladajú haluzi, obložá sa čuntami a navrchu sa ňehá priechot pre dim (Beňadovo NÁM) 4. prechodové obdobie života ženy medzi plnou pohlavnou zrelosťou a starobou, klimaktérium: Prestala kvecic, je f prechodze (Papradno PB); priechot (Vieska n. Žit. ZM)
priechod p. prechod
priechod [-ie-, -ú-, -ô-] m 1. prechádzanie, možnosť prechádzania: branu wistawili, aby zbranowalj našym podanym pre ten swobodny pruchod (HOLÍČ 1573); aby se prez mesta prikre a prúchodu gineho nemagice tarchy prenašely (KoB 1666); tak y priechod z wozmy prez hlboku wodu bol twrdy (Z. PODHRADIE 1736); suchi chodnik na dne wprostred more ku prichodu temu lidu bil spraweny a wirownany (MS 1758) 2. miesto, ktorým sa prechádza: Orawec Jano na slobodnom pryechode podanych d. instantis plotom zahradil (TURIEC 1677); aby stranownjm žebrákum přjstupy pres prgechod strečganský zbránené byly (TURIEC 1796) 3. nehatený voľný priebeh, vývoj niečoho, prístup k niečomu: pro pruchod obeczny sprawedlnosty nam termyn ruky račite gmenowaty (TRENČÍN 1608); zlosti takowe pruchod swug mely a nepoboznost wicze a wicze rozmahana byla (ŽILINA 1620); priechod ku cysarskég korune gemu pobožnost spúsobila (PeP 1771); (kráľ) nedal naboženstwj pruchod kalwinskemu (KCS 18. st) 4. jestvovanie, stav: mmoho ginich starobilich radduw a običeguw, kterižto w kralowstwich a po kraginach prigaty su a mezy nimy swúg prúchod určity magy (ŠV 1675); dekugeme tobe, žes wšecky stawy w dobrem prúchodu zachowati račil (SR 17. st) P. tpn riv. Prehod (v Liptove 1262 VSS); aqua Prehod (v Turci 1266 VSS)
prúchod p. priechod