otka -ky otiek ž.
Otília [-t-] -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨nem.⟩ ▶ ženské rodné (krstné) meno ▷ dom. Ota Oty Ót, Tila Tily Tíl, Lia Lie pl. G Lií D Liám L Liách; zdrob. Otilka -ky liek, Otka Otky Otiek, Tilka -ky Tiliek
Otka ↗ Otília
otka otky otiek ž. hist., etnogr. ▶ malý železný škrabák na násade pri pluhu používaný na oškrabávanie lemeša a čeriesla: pred oraním roľník otkou označil zem znakom kríža
otka, -y, otiek ž. nástroj pri pluhu (v podobe malého železného škrabáka na násade) používaný na oškrabávanie lemeša a čeriesla: Nadniesol pluh, vzal otku a očistil lemeš od zeme. (Jil.)
otkä, otkel p. odkiaľ
otka ž. (uotka) 1. priev, zsl nástroj na čistenie lemeša a čeriesla na pluhu, styk: Jano, ber aj otku na rolu, napršalo, budeme hu potrebuvat! (Biely Kostol TRN); Otka bola na čiššenié preňňiého zeleza (Bošáca TRČ); Pri oraňí sa potrebuje uotka (Kúty SKA); otka na pluh (Prievidza) 2. mlyn. dlátovitý nástroj s poriskom na vysekávanie dier na koly vodných mlynov: otka (Orechové TRČ, Šulekovo HLO, Šoporňa ŠAĽ) 3. nôž na orezávanie stromovej kôry: Ta otka je nalomená (V. Rovné BYT)
otka ž nástroj na oškrabávanie zeme z lemeša a čeriesla; styk: otky no 2 (TRENČÍN 1658); ralla: otka (NP 17. st); inventar panstwy trenčanského: otky zelezne 2 (TRENČÍN 1713); histobeus: pluhowá otka; rallum: otka; sarculum: motyčka, otyčka, otka, hrable (KS 1763); tu motiki, tu ríle, tu sekeri, tu widli, otki (BU 1795)