nevedno
I. vetná prísl. nevie sa, nie je známe: n., ako sa rozhodne; príde? – n.
II. čast. je súčasťou neurč. zám. n. čo, n. kto, n. kde atď., kt. vyj. zdôraznenú neurčitosť, neistotu, neviem čo, neviem kto, neviem kde atď.: odviedli ich n. kde
nevedno prísl.
nevedno čast.
nevedno1 prísl. iba vo vetnom základe ▶ vyjadruje stav, keď chýbajú informácie, nevie sa, nie je známe: dnes už ani n., prečo sa to stalo; čo prinesú najbližšie dni, n.; ešte n. - vyhýbavo odpovedali; n., koľko to bude trvať; n., prečo sa dal odradiť; n., kde sa skrýva; n., či to povedal vážne alebo žartom; n., kam až sú schopní zájsť; Nevedno, komu to zišlo na um. [R. Sloboda]; Čo bude potom, nevedno. [DF 2002]
nevedno2 čast. vo funkcii prefixoidu hovor. ▶ (oddelene písaná) súčasť neurčitých zámen nevedno kto, nevedno čo, nevedno ktorý, nevedno aký, nevedno čí, nevedno kde, nevedno koľko a pod. odkazujúcich na neurčitosť osoby, veci, vlastnosti, spôsobu, množstva, nevie sa, nie je známe; syn. ktovie1: odišli n. kam; peniaze patrili n. komu; Mama sa nevedno prečo začína zlostiť. [K. Bendová]
ktovie vyjadruje pochybnosť o uskutočnení deja, o platnosti stavu, vlastnosti • nevedno: ktovie, nevedno, či príde • nevie sa • nie je známe • nik nevie: nevie sa, nie je známe, nik nevie, kedy prídu • hovor. ktohovie • hovor. expr.: ktoževie • ktožehovie • ktožehotamvie: kto(že)hovie, ktožehotamvie, kedy sa to skončí • hovor. expr.: bohvie • bohhovie • pánbohvie • pánbohhovie: boh(ho)vie, pánbohvie, či sa vráti • hovor. expr.: čertvie • čerthovie: čert(ho)vie, čo chcel • hovor. expr.: paromvie • paromhovie • paromžehovie: paromvie, parom(že)hovie, čo tým myslel • nár. ktozná • nár. expr.: ktohozná • ktožezná • ktožehozná • bohzná: kto(že)zná, ako to bolo
nevedno p. ktovie
nevedno vetná prísl. i čast. nevie sa, nie je známe: Nevedno, čo tam porábal. (Fel.) Obloky sú také zabeľmené, že raz nevedno, čo je s nimi. (Heč.) Mládenci idú preč, nevedno kde. (Urb.) Ona, nevedno akou náhodou, vždy vtedy išla po vodu. (Ondr.)
nevedno, nevedomo čast ako súčasť neurč. zám. vyj. zdôraznenú neurčitosť n. kam, kde neviem kam, kde, na neznáme miesto: A. Schalgovszky, slobodny sluzebnik bez rodičoh, maly, utekl newedno kam; tato familie zutekala nevedomo kde (PREŠOV 1784)