róba -y rób ž. žen. slávnostné šaty: večerná r.
róba róby rób ž.
róba -y ž. ‹f› dámske slávnostné šaty
róba p. šaty
roba p. žena 1
šaty súhrn predmetov z rozličného materiálu slúžiacich na pokrytie, príp. na ozdobu ľudského tela: mužské, dievčenské šaty; kúpiť si látku na šaty • oblečenie: pohodlné oblečenie • odev: nekrčivá úprava odevov • oblek (mužské šaty): sviatočný, pracovný oblek • šatstvo (rozličné druhy šiat): obchody sú plné šatstva • ošatenie (Jesenský) • zried. zašatenie (Hviezdoslav) • toaleta (dámske spoločenské šaty): plesová toaleta • róba (dámske slávnostné šaty): večerná róba • úbor (šaty obyč. s osobitným zacielením): športový, večerný úbor • kostým (dvojdielny typ ženských šiat; divadelné al. maškarné dobové šaty): historické kostýmy • smoking (mužský spoločenský oblek s vestou a lesklými chlopňami na saku) • gala • zastaráv. gála (slávnostné oblečenie): obliecť sa do gala, do gála • zastar.: šat: senátorský šat (Hviezdoslav) • ústroj (Figuli) • ustrojenie (Plávka) • zaodev (Podjavorinská) • zried. odenie (Felix) • kniž.: odedza • šata: ženská šata (Felix) • háb (Čajak) • rúcho (slávnostné obradné oblečenie): kňazské rúcho • hovor. expr.: háby • handry: kúpiť si nové háby, handry • kniž. al. hovor. expr. háv: oblečený v slávnostnom háve • hovor. pejor. zastar. šúchy (Dobšinský) • subšt. ancug (mužský oblek): v skrini má plno ancugov
p. aj šatník
žena 1. dospelá osoba ženského pohlavia: bola to pekná, urastená žena • hovor. dievča: dievčatá z nášho pracoviska • pani (vydatá žena al. dospelá žena vôbec): oslovili ma neznáme panie • dáma (žena pôsobiaca eleganciou; žena z vyšších spoločenských vrstiev): uvoľniť miesto staršej dáme • lady [vysl. lejdy] (žena z vyšších spoločenských vrstiev podľa titulu anglickej šľachtičnej) • expr. stvora (ženská bytosť): list poslali po jednej stvore • pejor. rebeka (prefíkaná, výbojná žena) • pejor.: bosorka • fúria • xantipa • megera (zlá, neznášanlivá, hašterivá žena) • expr. baba: stretol som jednu známu babu • expr. mladica (svižná mladá žena) • expr. žieňa • starena (stará žena) • kniž. roba (obyč. zdravá, robustnejšia žena) • matróna (dôstojná staršia žena al. pejor. žena statnej postavy) • pejor. ťapa (pasívna, obyč. aj nepôvabná žena) • vamp (zvodná, démonická žena) • zastar. al. pejor. ženská • pejor. ženština • hrub. piksľa
2. p. manželka
róba, -y, rób ž. dlhé ženské (večerné) šaty s ozdobným živôtikom, veľkým výstrihom a so širokou vlečkovitou sukňou: večerná, sobášna, plesová r.; Pomáhala dedinským Venušiam do tesných empírových rób. (Zgur.) Drobné črievičky dám mihali sa pod dlhými róbami. (Urb.)
roba, -y, rôb ž. nár. dospelá žena; žena, manželka: Bola plnej postavy, roba na mieste. (Kuk.) Ženy neboli staré baby, ale roby v najlepších rokoch. (Hor.) Je to nie robka, ale roba akurátna. (Podj.) Roba z nej bude šikovná a starý nebude ľutovať vena. (Jil.);
robka, -y, -bôk/-biek ž. zdrob. expr.
roba ž. (róba) 1. čiast. zsl dospelá žena (všeobecne): Ja us som slabá roba (Lukáčovce HLO); Já ťi povím, robo moja (Jablonové MAL); roba (Záh. Bystrica BRA, Rozbehy SEN) 2. čiast. sstrsl, zsl pevná, mocná, urastená (na prácu súca) žena: Pri kasi seďela taká pekná róba (Návojovce TOP); Jaká roba je uš s teba! (V. Rovné BYT); Ja som mohla bidz ľepšia roba, aľe som ochorela na srcco (Súľov BYT); Vincka je zákažná roba, kedz idze, ti ritňe héj ľen tag záponu prehibujú (Brvnište PB); Virvósla z ňiéj celá roba (Bošáca TRČ); Silná roba unese taškú nošu (Vaďovce MYJ); To je roba! (Brodské SKA); roba (Martin, St. Turá, Čachtice NMV, Skalica) 3. expr. vyrastené veľké dievča, dievčisko: Taká róba, a ľen z malíma ďeckámi sa zvádza! (Ležiachov MAR) robka ž. zdrob. expr. k 2: Je to menšá žiénka, ale šikovná ropka, vié sa obracad v robote (Šípkové PIE) robisko i robsko s. i ž. zvel. expr. k 2: ropsko (V. Rovné BYT, Bošáca TRČ)
robisko p. roba
robka p. roba
robsko p. roba