rezanka -ky ž.
rezanka p. sečka
sečka nadrobno porezané krmivo pre dobytok • rezanka: nasypať statku sečku; zakvasovanie rezanky
rezanka, -y ž. poľnohosp. sečka; porezané steblá (napr. kukuričné): krátka r., zakvasovanie r-y
rezanka ž. 1. vsl obyč. mn. č. úzky pásik z cesta ako závarka do polievky al. ako samostatné jedlo: Na obed zme maľi hovedzu poľefku z rezankami (Spiš. Štvrtok LVO); Juha je i voda z rezankoh i z haluškoh, vivarova voda (Rozhanovce KOŠ); Ja mala śidzemnadz roki, kedim śe odala, ta či ja vidzela svoju matku rezanki rezac? (Sobrance) L. rezanki z gruľami (Torysa SAB) - granatiersky pochod; rezanki rovne (Rozhanovce KOŠ) - polievkové; kľinkovo rezanki (Rozhanovce KOŠ) - v tvare trojuholníka F. od zlosci bi ho porezal na rezanki (Markušovce SNV) - veľmi sa naňho hnevá 2. obyč. mn. č. pozdĺžny kúsok pokrájanej cukrovej repy, rezok: rezanke (Cinobaňa LUČ); rezanki (Stanča TRB) 3. spiš miestnosť na rezanie sečky, sečkáreň: V rezanke režeme śečku (Chrasť n. Horn. SNV); Take vrata zme sejmaľi dajake z rezanki abo skadzi (Buglovce LVO) 4. delenie väčších pozemkov na menšie čiastky, parcelácia: Po rezance dostal každi roľe na orek (Dl. Lúka BAR)
rezák2 m, rezavka, rezanka ž med 1. choroba, bolestivé močenie, rezanie, pálenie pri močení: rezak kamene gest počatek (KoB 1666); rezawka gest kamene, pysku začatek (KoA 17. st); stranguria: rezak (NP 17. st); kmin stlučeni a sladkim winem piti, prospiwa proti palčiwe rezawce; kmin war u winye, priloz tyepli na pupek, odgima rezak y gine nedostatky (RN 17.-18. st); strangetia: rezawka, rezany od moče (ASl 1740); dysuria: rezanka, rezánj moče (WU 1750); dysuria: rezák, ťážsské močenij; stranguria: rezák, moču kapkánj a rezáni (KS 1763); stranguria: rezawka (AP 1769); zbitečne užiwana wodka spusobi rezak, zapaleni pluc a zaludka (PR 18. st) 2. choroba koní, žaba na jazyku: neyobyčegnegssj konské nemocy gsau: hluzy, zaduch, rezawka, řezák aneb žaba pod gazykem (HRK 1773)
rezanka p. rezák2