prachár, -a m. výrobca pušného, strelného prachu;
prachársky príd.: p. majster;
prachárstvo, -a str.
prachár m. ban. pracovník, ktorý mal na starosti prenos a prideľovanie strelného prachu: Prah roznášau̯ prachár (Ban. Štiavnica); Prachar nośiel na každi štros f taňistroch streľivo (Žakarovce GEL)
prachár, prachovník m výrobca strelného prachu: pracharu Andrassowy na robenj prachu f 1; Pracharowy za 2 funty prachu d 60 (ILAVA 1655); u prachownika Matiassa ma prachu za sto zlatich zaplaceneho (PREŠOV 1697); prachu od prachara wzalo se ffunt (ŽILINA 1710); Franciscus Horvath, ženaty prahownik (PREŠOV 1784); -ka ž manželka výrobcu strelného prachu: od pracharki Medečki gsem slissela (S. ĽUPČA 1689); -sky príd: jezli by nektery do bratstva chcel se dati a sve poživeni z remesla pracharskeho miti, bratri pracharskeho remesla (CA 1633 CM) (Kubík hovoril), že sa nachaza mezi njmi geden pracharsky kotol (ZÁTURČIE 1755)
prachovník p. prachár