fasáda -y -sád ž. priečelie: baroková f.;
pren. zovňajšok, povrch: to všetko je iba f.;
fasádový, fasádny príd.
fasádový -vá -vé príd.
fasádny -na -ne, fasádový -vá -vé príd. stav. ▶ súvisiaci s úpravou fasády, používaný na úpravu fasády: f. systém; f. panel, obkladový materiál; fasádny kameň; vápenná, cementová, škrabaná, striekaná fasádna, fasádová omietka; fasádna, fasádová farba; fasádové nátery; fasádová izolačná vrstva; výroba fasádnych, fasádových prvkov
fasáda -y ž. ‹f < t› archit. vonkajšia stena budovy, priečelie; jej konečná úprava: hlavná, nádvorná f.; pren. pejor. povrch v protiklade s obsahovou hodnotou; hovor. expr. nalíčenie tváre, tvár;
fasádny, fasádový príd.: f-a omietka; f. motív; f-ý obklad
fasáda, -y, -sád ž.
1. čelná, predná vonkajšia strana budovy, priečelie;
2. ozdoba na prednej strane budovy;
fasádový i fasádny príd.: f-á (f-a) stena, f-á (f-a) omietka