miškár -a m. v min. človek zamestnávajúci sa miškovaním zvierat
miškár -ra pl. N -ri m.
miškár -ra pl. N -ri m. ▶ (v minulosti) kto sa zaoberal miškovaním, kastrovaním domácich zvierat: zavolať miškára; miškári idú!; Dobrý nôž je to. Hociktorý miškár by ho nedbal nosiť v kabele. [V. F. Šikula]; Miškár, ten si tak voľakedy vykračoval popri bicykli v klobúku, v hrubých menčestrových nohaviciach a vykrikoval. [J. Beňo]; Radi sme si vypočuli aj zaujímavé príbehy, ktoré nám rozprávali večne putujúci drotári, sklenári, miškári, hrnčiari. [Ľ. Zelienka]
miškár, -a m. človek zamestnávajúci sa miškovaním;
miškársky príd.;
miškárstvo, -a str. zamestnanie miškára, miškovanie zvierat
meškár p. miškár
miškár i miškér m. (meškár; mňiškár, mliškár) csl človek zaoberajúci sa miškovaním zvierat: Meškuje sa ľen sviňa, kod už mala prasce, meškári hu vemeškujú (Pravica MK); Ked miškuvál miškár svinu, vibral jej huki (Blatné MOD); Prišol mňiškar z Belej a virezal to, mňiškoval svinki (Riečnica KNM); Pret chvílú som vidzel chojit na motorke po dzedzine mliškára (Trstie ILA); Miškéri nám vimiškovali prasa (Hlboké SEN); Dakedi chodzili po valaloh miškare a miškovaľi statki (Kendice PRE)
mliškár p. miškár
mniškár p. miškár
miškár m kto odborne miškuje, kastruje domáce zvieratá: dal sem misskarom od misskowani d 50 (KORLÁTKA 1635); misskarowy od wimisskowany kona (s. l. 1681); emasculator: mysskár (KS 1763); myskar stolicsny žhrebcov rezati prinde (PRIEVIDZA 18. st)