kobeľa ž. (kobiľa) 1. plachta uviazaná okolo pása al. na chrbte na spôsob kapsy: Cigánka ňiesla plnú kobelu švápki (St. Hory BB); Ňiesla ďecko na rukáh aľebo na chrpťe v dákej kobeľi (Žaškov DK) 2. plátená tanistra, kapsa: U nás tak strašä malia ďeči, ež jim povedä, eš prídú kabanišäre a vezmú jih do kobeli (Sirk REV); kobeľa (Tlmače LVI, Michalovce); kobiľa (Dlhé n. Cir. SNI); trakova kobeľa (Zempl. Hámre HUM) F. každi svoju kobeľu naj nośi (Sobrance) - svoje trápenie znáša sám; kobieľka ž. zdrob. k 1: Uźaľi kobiľku z jedzeňom (M. Zalužice MCH); Pozbirau̯ sersam do kobiľki (Vinné MCH); kobieľočka ž. zdrob.: Uźalam kobiľočku na sebe (Bánovce n. Ond. MCH)