svedok -dka mn. -ovia m.
1. kto svedčí (význ. 1): korunný s. hlavný; krivý, falošný s. vypovedajúci nepravdu; výpoveď s-ov
2. kto je prítomný pri dôležitom konaní, aby to dosvedčil, overil: s-ia pri sobáši, pri závete
3. osobne prítomný pozorovateľ istej udalosti: očitý s. zrážky; povedať niekomu niečo bez s-ov;
pren. kniž. zámok je s-om dávnej slávy pripomína ju
□ byť s-om svedčiť
● volať niekoho, niečo za s-a odvolávať sa na autoritu niekoho, niečoho;
svedkyňa -e -kýň ž.;
svedecký príd.: s-á výpoveď;
svedectvo -a -tiev s.
1. hodnoverné tvrdenie, osvedčenie o niečom; závažná správa: odoprieť s.; podľa s-a účastníkov
2. kniž. dôkaz niečoho, doklad, prejav: výsledky sú s-om ich úsilia; s. úpadku
□ (vy)dávať s. o niečom, o niekom svedčiť, prezrádzať