Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zle horšie prísl.

1. k zlý, op. dobre: z. hrať, spať, počuť, konať; z. sa cítiť; z. hovoriť o niekom; chcieť niekomu z., z. s niekým zaobchádzať; z. poradiť niekomu; z. sa to skončilo; z. mi padne nejsť ta

2. vetná prísl. vyj. nepriaznivý stav organizmu, nepriaznivú situáciu ap.: je, prišlo mu z. nevoľno; z. je s ním a) necíti sa dobre b) hrozí mu nepriazeň; je z. o chlieb núdza

3. vyj. hodnotenie deja z hľadiska možnosti, ťažko: tebe je z. ráno vstávať

● (ne)mať niekomu niečo za z. (ne)zazlievať; expr. z.-nedobre veľmi zle; byť z. zapísaný u niekoho nemať dôveru; z. mu to padlo nebol tomu rád: z. mu to robí nepriaznivo účinkuje

zlý

I. horší príd.

1. nespĺňajúci mravné normy, neporiadny, nestatočný, nespravodlivý, nečestný; svedčiaci o takej vlastnosti, op. dobrý: z. človek; byť z. k ľuďom; z. skutok, z. úmysel

2. nespĺňajúci odb., prac., spoloč. ap. požiadavky, nesúci, op. dobrý: z. učiteľ, hráč, žiak; nie je najhorší pracovník

3. nespĺňajúci požiadavky akosti, nekvalitný, nehodnotný, op. dobrý: zlá strava, cesta, zlé zuby, z. film, zlé pomery

4. kt. obsahuje chybu, chybný, nepresný, nesprávny, nenáležitý, op. dobrý: z. výsledok, z. prepis

5. kt. nemá v sebe vľúdnosť, nevľúdny, neprívetivý, nemilý, prísny, op. dobrý: zlé zaobchádzanie, byť z. k deťom, mať zlé oči

6. kt. neprejavuje priazeň, nepriaznivý, nepríjemný, neradostný, op. dobrý: mať zlú náladu, vôľu; urobiť z. dojem; zlé počasie, zlé znamenie, z. sen; v najhoršom prípade

7. majúci negatívny dosah, hodnotu ap., op. dobrý: z. kamarát, zlá rada, vojna je zlá

8. nevhodný, neužitočný, nevýhodný, op. dobrý: zlé miesto, z. plat

● (ne)mať niekomu niečo za zlé (ne)zazlievať; chytiť niečo za z. koniec nevhodne pristúpiť k niečomu; zlé jazyky ohovárajúci ľudia; mať zlé svedomie cítiť sa vinný; ísť po zlej ceste konať proti spoloč. normám; → robiť zlú krv; mať zlé srdce byť nemilosrdný, krutý; zlá zelina nevyhynie prefíkaný človek vyviazne z každej situácie; to je z. sen to je až neuveriteľne nepriaznivé

II. zlé s.

1. zlo, op. dobré: rozoznať z. od dobrého; chrániť sa pred zlým; rozísť sa v zlom povadiť sa

2. hovor. zlá bytosť, op. dobré: z. mi prešlo cez cestu

● Pán Boh s nami a z. preč

najhoršie prísl. 3. st. k → zle

zlé zlého s.

zle 2. st. horšie prísl.

horšie prísl. 2. st. ↗ k zle

najhoršie² prísl. 1. 3. st. k ▶ ↗ zle: n. pripravená konferencia; neobísť, neskončiť n.; mrazivé počasie znáša n.; nevyzerá n. vyzerá celkom dobre; na ľudí n. vplýva pocit samoty, neistoty; všetci ochoreli, ale n. je na tom manžel; hnev patrí k n. ovládateľným emóciám; ráno mu je n.
2. ▶ v najväčšej miere, intenzite, najviac², najväčšmi: lesné požiare n. postihli oblasť Záhoria; Okolo polnoci vystrájal [vietor] najhoršie. [V. Krupa]; Najhoršie zasiahol vodný živel Prahu a južné Čechy. [Pt 2002]
◘ fraz. najhoršie je začať najťažšie je premôcť sa a urobiť to, do čoho sa človeku nechce

nešťastie 1. príhoda so zlým koncom • úder • rana: smrť matky bolo preňho veľké nešťastie, bol preňho veľký úder • hovor. dopustenie: zažil hotové dopustenie • kniž. navštívenie: stihlo ich veľké navštívenie • nehoda • hovor. malér: dopravná nehoda, dopravný malér • tragédia • katastrofa (veľké nešťastie s osudnými následkami): letecké nešťastie, letecká katastrofa, rodinná tragédia • pohroma: vojnová pohroma • dráma: prežiť drámu

2. zlé položenie, zlý údel • trápenie: pomáhať ľuďom v nešťastí, v trápení • kliatba (nepriazeň osudu): visí nad nimi kliatba • zlé: žena zachráni muža od veľa zlého (Timrava) • neúspech • nezdar (nevydarený výsledok): neúspech, nezdar sa ho bolestne dotkol • hovor.: smola • pech: má v živote smolu, pech • expr. pliaga: mor a cholera bývali veľké pliagy • hovor. expr. zlomkrk: súd, to je zlomkrk pre sedliaka (Rázus)

nevhodne 1. nevyhovujúc podmienkam al. požiadavkám, nevhodným spôsobom (op. vhodne) • nevhod (op. vhod) • nevyhovujúco • nepríhodne: nevhodne, nevhod umiestnená dopravná značka; nevyhovujúco, nepríhodne zariadená izba • neprimerane • neadekvátne • nepatrične • zastar. nepríležite: neprimerane, neadekvátne reagovať na pripomienky; nepatrične, nepríležite zasahovať do priebehu skúšok • nenáležite • nesprávne • nekorektne • zle: nenáležite, nesprávne, zle pristupovať k riešeniu problému • neústrojne • neorganicky • cudzorodo: stavba bola neústrojne, neorganicky začlenená do okolitého prostredia; takéto domy v hornatom prostredí pôsobia nevhodne, cudzorodo • neúčelne • nesúco: neúčelne, nesúco využitý priestor • nevychovane • nemiestne • nespôsobne • neprístojne • neslušne • expr.: neokresane • neotesane • hovor. expr.: neokrôchane • nemóresne (zvyčajne o správaní a pod.): nevychovane, nemiestne, nespôsobne sa správa na verejnosti; neprístojne, neslušne, neotesane, neokrôchane odpovedal na položenú otázku • nespis.: nejapne • neomalene

2. v nevhodnom čase (op. vhodne) • nevhod (op. vhod) • nepríhodne • zastaráv. nepríležite: prišiel si nevhodne, nevhod, nepríhodne

ťažko 1. s veľkou váhou (op. ľahko) • sťažka (op. zľahka): ťažko, sťažka dopadol na zem

2. s vypätím síl, s veľkým úsilím, s námahou, s prekážkami (op. ľahko) • sťažka (op. zľahka) • namáhavo: ťažko, sťažka sa zdvihol zo zeme; namáhavo kráčal hore schodmi • neľahko • obťažne • prácne: neľahko, obťažne, prácne dosiahol aj ten najmenší úspech • zaťažko: bolo mu ťažko, zaťažko odmietnuť pozvanie • úmorne • kniž.: trudno • trudne • expr.: lopotne • krvopotne • znojne • mozoľne: úmorne, trudno, lopotne sa šplhali do vrchu; krvopotne, znojne, mozoľne robili až do noci • expr.: horko-ťažko • naveľa-naveľa: horko-ťažko, naveľa-naveľa si zvykol na nové prostredie • expr. terigavo (o pohybe): terigavo nastúpil do vlaku • zastar. hrubo (Šoltésová) • nár. poťažky (Rázus) • priťažko (príliš ťažko) • expr. preťažko (veľmi ťažko) • nespráv. perne

porov. aj ťažký 3

3. s intenzívnym, obyč. negatívnym účinkom • vážne • silno • silne • veľmi: v zime ťažko, vážne ochorel; rozkladajúce mäso silno, veľmi páchne • ťaživo • tiesnivo • zle: takáto situácia na neho ťaživo, tiesnivo, zle dolieha • bolestne • bolestivo: bolestne, bolestivo znášal stratu otca • poet. ťažobne • zastar. ťažoblivo

4. nie rýchlo • pomaly • dlho • zdĺhavo: motor sa ťažko, pomaly rozbieha; taká rana sa ťažko, dlho, zdĺhavo hojí

5. p. sotva 2

zlé p. zlo

zle 1. vyjadruje záporné hodnotenie deja al. stavu; nevyhovujúcim spôsobom, nespĺňajúc odborné, pracovné al. iné požiadavky (op. dobre) • nedobre • plano: zle, nedobre hospodária s majetkom; plano sa rozhodnúť • nevyhovujúco • nekvalitne • nedokonale • nedokonalo: nevyhovujúco, nekvalitne vykonaná oprava; nedokonale strávené jedlo • nesprávne • nenáležite • chybne: nesprávne, nenáležite nastavený motor; chybne odpísať úlohu • neprimerane • nevhodne: neprimerane, nevhodne stvárnená postava • nehodnotne • nesúco: nehodnotne, nesúco spracovaná surovina • mizerne • expr.: naničhodne • ničomne: mizerne, naničhodne, ničomne obrobená pôda • hovor. expr. mrchavo • pejor.: pľuhavo • pľuhavsky • všivavo: mrchavo, pľuhavo, všivavo vymaľovaná izba • nepodarene • nevydarene • nezdarene • nezdarne • zried. nehodne: nepodarene, nezdarene vyhotovená kópia • expr. nechýrne • pejor. diletantsky • hovor. pejor. fušersky: diletantsky, fušersky opravené auto • nespráv. špatne • expr.: zle-nedobre • pramizerne (veľmi zle)

porov. aj zlý 2

2. spôsobom odporujúcim spoločenským normám z hľadiska morálky, etiky a pod. (op. dobre) • nedobre • nečestne: zle, nedobre, nečestne sa zachovať k priateľovi • nedôstojne • nemorálne • nešľachetne: správa sa k ľuďom nedôstojne, nemorálne • nepekne • mrzko • expr. škaredo: nepekne, mrzko, škaredo zaobchádza s rodičmi • nevhodne • neprimerane • nespôsobne • hovor. expr. nemóresne: v spoločnosti sa správa nevhodne, nespôsobne, nemóresne • podlo • nízko • ničomne • expr. naničhodne • pejor.: pľuhavo • pľuhavsky: koná podlo, nízko, ničomne, ak zrádza najbližších; naničhodne, pľuhavo vystupovať na verejnosti

porov. aj zlý 1

3. spôsobom, ktorý prezrádza nežičlivosť, odmeranosť, odpor, nepriateľstvo • nedobre • nemilo • neprívetivo • nevľúdne: zle, nedobre, neprívetivo sa pozrel na syna • nepriateľsky • nevraživo: nepriateľsky, nevraživo hovoril o svojich odporcoch

4. spôsobom zapríčiňujúcim niekomu škodu, nepríjemnosti, problémy (op. dobre) • nedobre: tak mu iba zle, nedobre narobili • nepriaznivo • nevyhovujúco • nepríjemne • nešťastne: situácia sa vyvíja nepriaznivo, nevyhovujúco • expr. zle-nedobre (veľmi zle): skončilo sa to zle-nedobre

5. vyjadruje nepriaznivý stav organizmu, nepriaznivú situáciu a pod. (op. dobre) • nedobre • nevoľno: včera jej prišlo zle, nedobre, nevoľno • nepríjemne: zostalo mi nepríjemne • expr.: bledo • mizerne • naničhodne: uvidíš, bude tu bledo, mizerne • hovor. nebárs: bolo jej nebárs okolo srdca • všelijako • hovor. všelijak • hovor. expr. všakovak: cítil sa všelijako, všakovak • expr.: nanič • hovor. expr. nafigu • pejor. naprd • vulg.: nahovno • na riť: mám sa nanič, nafigu • fraz.: pod psa, subšt. na milú kedveš • expr.: zle-nedobre • pramizerne (veľmi zle)

6. vyjadruje hodnotenie deja z hľadiska možnosti • ťažko: zle, ťažko je naprávať, keď je neskoro

zlo čo nie je v súlade s ľudskosťou, zlá vec, zlý čin (op. dobro): potrestať zlo, predchádzať zlu • zlé: skúsiť dobré i zlé • krivda (nespravodlivý čin): odčiniť krivdu • príkorie (zlo obyč. v podobe psychického ponižovania): robiť niekomu príkorie • priekorizeň (Urbánek) • bezprávie • neprávosť: búriť sa proti bezpráviu, neprávosti • kniž. protivenstvo: znášať protivenstvá • kniž. temnosť: brány temnosti • zried. zlosť (Rázus)

p. aj zloba

zlé (nár. i zlô), -ého str.

1. zlo, nepríjemnosti, nešťastie; škoda: Žena zachráni muža od veľa zlého. (Tim.) Keď im krv odtekala, cítili vraj, ako „zlô“ odchádza (Taj.) choroba; skúsiť dobré i zlé; rozoznať dobré od zlého;

2. hovor. zlý tvor, zlá bytosť; čo pochádza od zlej bytosti (op. dobré): Kto si? Ak si dobré, povedz, a ak zlé, nepochodíš dobre! (Kuk.) Zlô bledne, tŕpne potvor hemženie. (Hviezd.) Pánboh s nami a zlé preč! úslovie poverčivých a veriacich ľudí pri myšlienke na nečisté sily (diabla)

zle, 2. st. horšie prísl.

1. vyjadruje záporné hodnotenie deja al. stavu, nevyhovujúcim spôsobom, nesprávne, nedokonale, neprimrane, nenáležite, nedobre; chybne: z. pracovať, z. sa učiť, z. hrať; z. počuť, vidieť, z. spať; z. hospodáriť, gazdovať; z. ušité šaty, z. udržiavaná cesta; z. oblečený, obutý človek; dvere sa z. zatvárajú; z. si niečo vysvetľovať, z. niečomu rozumieť, z. vychovaný človek;

2. spôsobom, ktorý odporuje požiadavkám spoločenských noriem (najmä z hľadiska morálky, etiky ap.); nečestne, nemorálne, nešľachetne; z. konať, činiť; Či som dáko zle žil? V robote som celý život prežil, dedovizeň ti uchránil (Min.) Dobre si uvedomil, že čo robí, zle robí. (Letz); z. urobiť niekomu uškodiť mu; myslieť si z. o niekom zlé veci;

3. neprívetivo, nevľúdne, nevraživo, nepriateľsky; hrubo: z. sa pozrieť na niekoho, z. hovoriť o niekom; Oči jej zle svietia. (Gráf) A len zle a zle na mňa. (Laz.); byť z. naladený mať zlú, nevľúdnu náladu;

4. tak, že to niekomu škodí, že je to neužitočné, že to pôsobí nepríjemnosti: narobiť niekomu z., chcieť, priať niekomu z.; z. niekomu radiť; Zle sa nám stalo, pospali sme a kone dva nám ušli. (Taj.)

5. nepriaznivo, nevyhovujúco; nešťastne; ťažko, namáhavo: z. pochodiť, z. obísť (s niečím) mať pri niečom neúspech, nešťastie; z. sa (mu) vodí; (ne)mať sa z. (ne)trpieť nedostatkom; niečo z. dopadlo, z. sa skončilo nepodarilo sa; Raz v živote mal smelosť spraviť niečo naprieky; aj to tak zle vypálilo. (Ráz.) Naše veci zle idú a jeden neúspech stíha druhý (Vaj.) nedaria sa. Videl, že protestantizmus zle stojí (Jégé) je v nepriaznivej situácii. Keď chlapci zbadali, že je zle, rozprskli sa (Zúb.) že je zlá situácia. Zle je, mysleli si vojaci. (Urb.) Zle je to, zle s nami. Bieda, hlad. (Fr. Kráľ) Ešte nikdy nebolo tak zle, aby nemohlo byť horšie. (prísl.) Zle je naprávať, keď je už pozde. (Kuk.)

● (ne)brať, (ne)mať niekomu niečo za z. (ne)zazlievať niekomu niečo: Nikto mu za zle nebral, že si slovo zrušil. (Taj.)

6. nepríjemne, nemilo; protivne: Každý vedel, že tie pohľad mu zle padnú. (Urb.) Keď bol len v košieľke, človekovi sa bolo zle naň dívať. (Švant.); rozbité črepy starých, zle páchnúcich hrncov (Vaj.);

7. tak, že je ohrozené zdravie, život, telesne nevoľno, nezdravo, choro: z. sa cítiť; Ach, ona je veľmi zle, veľmi zle (Vaj.) je ťažko chorá; (od žalúdka)

● hovor. zle-nedobre veľmi zle: zle-nedobre robiť niekomu veľmi škodiť; Zle-nedobre sa osopil a vykríkol na neho (Mňač.) veľmi hrubo, nepriateľsky; je tam zle-nedobre sú kritiky, hnevy (preniečo); Ak nás dochytí, bude zle-nedobre (Jégé) dostaneme bitku. Starý kráľ videl, že je zle-nedobre (Karv.) že je zlá, nepriaznivá situácia. S tým to bolo zle-nedobre. Ten je už teraz na druhom svete (Jégé) bol ťažko chorý.

zlô p. zlé

horjej, horej p. zle

zle prísl
1. k zlý, op. dobre, vyj. záporné hodnotenie deja al. stavu, nedobre, nevyhovujúco, nesprávne: gestlj zle ssaffugess, ssaffarstwy pozbudess (BV 1652); kuchar tento naskrze zle wari (RADVAŇ 1714); dobre wiss, ze Wassu Wisoce Urozenu Milost w tegto weci zle informowaly (HRABOVKA 1726); wec zadnu neda wam Pan Buh preto, ze se zle modlite, zle prosite (KT 1753); audit male: zle o nem mluwá (KS 1763)
F. zle-nedobre a bez wsseho uzitku spowede swe odprawugu, ktery pri spowedy pre hambu a stidliwost hhj (=hriechy) swe taga (MiK 18. st) veľmi zle
2. nešľachetne, nečestne, nemorálne, podlo: na znak, ze gsme zle ucinili, ssest wozow dobrich drewa powiny budeme priwgesti (D. STREHOVÁ 1756); perperam: zle, podle, sspatne (KS 1763)
L. z. nakladať s kým nedobre zaobchádzať s niekým: zaden mistr aneb towariss dary boske nema zle uzjwaty a zle s nymy nakladaty (JELŠAVA 1656); zle naklada s nami, pred pani uradniky mne podawa (DRIENČANY 1683 LP); zenu nenawidel a welmi zle s nu nakladal (TURIEC 1773)
F. geden zle nabyty peniz muss stratiti deset twych oprawdiwych (BV 1652); zle nadobite wecy zle hinu (KoB 1666)
3. s úmyslom škodiť, škodlivo: neporadne chodya, zle a nesprawedlywe (TURIEC 1591); hanebne gsem prowinil, wssecko gsem zle cinil (CC 1655); pastorok giss mnohokrat mne zle cztil, potupil a mne zabit chtel (SPIŠ 1713); gestly y dobre učy a zle sam čynj, to gednu ruku wzdelawa, to druhu bori (CS 18. st)
F. melius est tacere qvam male loqvi: lepssy gest mlčati, ness zle mluwiti (KS 1763) mlčaním nič nepokazíš
4. nešťastne, nepriaznivo, nesprávne: nupta est male: zle sa wydala (KS 1763)
L. z. pochodiť, schodiť keď sa stane, prihodí niečo zlé: prykasste, aby od toho casu zaden do poddanosti Komorowskeho nechodil, ani s nimi porozumeny nemel, nebo zle pochody (BRATISLAVA 1618); naco sem sa ga na swet narodil, ked sem w meg mladosti tak zle schodil (AD 18. st)
F. zle s pany hrussky gestj (SiN 1678) nerozumieť si s pánmi
5. nepríjemne, nemilo: asnad by to nebilo zle knezjm se zenity (WO 1670); male oleo: zle wonjm, smrdjm (KS 1763)
F. nemoze byt, ze by zle zemjral, kdo dobre zige (BlR 18. st); vetná prísl nedobre, nevoľno, nezdravo: kdi sem wydel, ze gest zle, branyl sem pred nym zenu swu (P. BYSTRICA 1562); w ten pyatek, kdy Katrine zle bolo (SPIŠ 1724); pust ma, Gyuro, lebo zle y s tebu bude (ŽILINA 1746); eg, mamenko, zle ge, zle ge, moga ritka lege, lege (KC 1791)
L. z. byť, mať sa z. byť chorý: ale pani welkomozna tak zle bola, ze sme uz seci oplakali boli (SKLABIŇA 1705 E); nepotrebugu ty, ktery su zdrawy, lekare, ale ty, ktery se zle magu (KB 1757)

zlé s
1. zlo, op. dobré, zlé veci, nepríjemnosti: zadny swiedek nemohl o Dore any o gegi matce zleho powiedeti (HLOHOVEC 1592); wsse zlé pred tebú vstúpiti musý (CC 1655); beda narodu hrissnemu, neb se zlé nan wali (GŠ 1758); malum: zlé, sskoda, strata, nesstásti; pronitas ad malum: nachylnost na zlé; renascitur malum: obnowuge sa zlé (KS 1763);
x. pren rebarbara, koren horssky wssak pod podiwnym spusobem zlé s cloweka wihana, tak laska lasku a zalost bolest (MC 18. st) chorobu
L. mať, pokladať za zlé komu (na)hnevať sa na niekoho: a protoss prosim, neracte myti mne za zlé, ze nyni k wam nemozem prygiti (TOVARNÉ 1610); prosym ponizene a pokorne W. M., abi mne tu gistu wec za zle nepokladali (BATIZOVCE 1755)
F. zlým za dobré neodplacug (CC 1655) za dobré sa dobrom odplácaj; degž nam Pane pro tebe trpeti, telu we zlem nehoweti (CC 1655) nepodliehať telesným žiadostiam
2. zlo pochádzajúce od zlej bytosti, zlá bytosť: aby toto detiatko zachowati a zawarowati racžyl ode wsseho zleho y od chitrosti diabelskych (BAg 1585); wíra gjss zhasla, poboznosti málo, zlé se rozmohlo (RL 1634); dag mj Boze srdce mudre a umele, abich dobre od zleho rozeznatj mohl (KT 1753); nepriwádag nás w pokussenj, ale zbaw nás od zlého (KB 1757); multa facinora perpetrawit: mnoho zlého napáchal (PD 18. st)
F. beda tem, kterj rikagj k zlemu dobre a dobremu zle, pokladagjce horko za slatke a sladke za horko (WO 1670); hrych gest zlé negwetsse (CDu 18. st)