Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

robota -y -bôt ž.

1. teles. práca; práca vôbec: ťažká, ľahká, tvrdá r.; expr. konská r. veľmi ťažká; špinavá r. v nečistom prostredí i pren. expr. nečestné konanie; dať sa, pustiť sa do r-y; mať mnoho r-y

2. zamestnanie, práca: chodiť do r-y; hľadať si r-u; nastúpiť do r-y; vyhodiť niekoho z r-y

3. hovor. hotový výrobok, výsledok práce, dielo: ručná, strojová r.

4. hovor. obyč. mn. sezónne špičkové práce na poliach: jarné, jesenné r-y

5. hist. nútená bezplatná práca poddaných na majetku vrchnosti

● expr.: je do r-y ako oheň je pracovitý; r. mu smrdí je lenivý; r. nie je zajac, aby ušla s prácou sa netreba ponáhľať; od r-y kone dochnú v práci sa netreba preťažovať; mať niekoho v r-e ohovárať ho; r. mu ide od ruky pracuje šikovne, rýchlo; mať → plné ruky r-y; dať si s niečím r-u dôkladne niečo urobiť; trhať sa v r-e veľmi húževnato robiť

robota -ty robôt ž.

činnosť 1. vykonávanie niečoho: vedecká, podnikateľská činnosť • práca • robota: telesná, namáhavá práca, dať sa do roboty; tešiť sa z výsledkov roboty • zamestnanie: zamestnanie predavačky; pripraviť žiakom náhradné zamestnanie • prax (činnosť v istom odbore s cieľom pripraviť sa na prácu; činnosť v istom odbore vôbec): pedagogická prax poslucháčov, lekárska prax • aktivita (zvýšená činnosť): umelecká aktivita • dielo: pokračovať v diele • kniž. var (intenzívna činnosť): myšlienkový var

2. fungovanie niečoho • chod: činnosť, chod stroja • beh: zabezpečiť beh podniku • prevádzka: uviesť elektráreň do prevádzky • práca: práca nôh • funkcia: dobrá funkcia obličiek • pohyb: uviesť motor do pohybu

dielo výsledok pracovnej činnosti • výtvor: umelecké dielo, umelecký výtvor • kniž. útvor • produkt: to sú produkty podnikateľovej dlhoročnej práce • spis (náučné al. umelecké literárne dielo): vedec vo svojom spise predkladá novú hypotézu; básnické zobrané spisy • kus (dramatické al. hudobné dielo): klasický kus • práca: na výstave boli jeho najnovšie práce • robota: doktorská robota • tvorba (výsledky umeleckej al. vedeckej činnosti): vybrať niečo z Hviezdoslavovej tvorby • artefakt (umelý výtvor): artefakty ľudového umenia • kniž. opus (obyč. hudobné dielo): Beethovenove opusy • prvotina • kniž. juvenílie (prvé dielo umelca): románová prvotina • kniž. plod: literárne plody • kreácia: módna kreácia • obyč. pejor. al. iron. výplod: básnické výplody

námaha veľké vynaloženie síl: získať niečo s veľkou námahou • úsilie • snaha (vypätie síl na dosiahnutie al. prekonanie niečoho): na to treba vynaložiť obrovské úsilie, obrovskú snahu • vypätie • napätie (vystupňovanie námahy): duševné vypätie, napätie • hovor. zastar. unuvácia: za unuváciu nepýtam nič • práca • robota: dalo mi to veľa práce, roboty • hovor. fuška (veľká námaha) • hovor.: štrapa • štrapácia (sústavná fyzická námaha): cestovať každý deň je štrapa, štrapácia • expr.: hrdlačina • drina • lopota • klopota • galeje (veľká námaha)

práca 1. vynakladanie telesného al. duševného úsilia na niečo • robota: ťažká, ľahká práca, robota • expr.: hrdlačina • drina • lopota (ťažká, namáhavá práca): drina, lopota na poliach • šichta • fuška (úsek ťažkej práce): To bola fuška! • galeje (veľmi ťažká práca) • hovor. expr.: otročina (úmorná a obyč. nedocenená práca) • mordovačka • mordovisko (úmorná práca) • babračka • papračka • piplačka • šiplačka • prplačka (zdĺhavá práca vyžadujúca veľa trpezlivosti) • zastar. tovarich (nádennícka práca) • úloha (školská práca): písať si úlohu • zaneprázdnenie: zaneprázdnenie mu nedovoľuje prísť • kniž. trud • subšt. makačka

2. telesná al. duševná činnosť ako zdroj zárobku • robota: hľadať prácu, robotu • zamestnanie (pravidelná práca za mzdu, za plat): zmeniť zamestnanie • povolanie (trvalá činnosť, na ktorú sa človek pripravil učením al. štúdiom a ktorú obyč. vykonáva za plat): má zaujímavé povolanie • služba: vstúpiť do služby • existencia (práca al. spôsob získavania životných potrieb): mať zaistenú existenciu • živobytie: nájsť si živobytie • hovor. chlieb: prísť o chlieb • hovor. expr. džob: má dobrý džob

3. telesná al. duševná činnosť zameraná na dosiahnutie niečoho, vyrobenie niečoho • robota: poľné práce, roboty; práca, robota postupuje pomaly • zadanie: dostať zadanie

4. veľké vypätie telesných a duševných síl na vykonanie, prekonanie niečoho • robota: stálo ma to veľa práce, roboty • úsilie • snaha: dosiahol to iba nadľudským úsilím, nadľudskou snahou • námaha: námaha sa vyplatila • pričinenie • usilovanie: bez vlastného pričinenia nič nezískaš • kniž. snaženie • subšt. makačka

5. vec, na ktorej sa pracuje; výsledok pracovného procesu • hovor. robota: ručná práca, robota; umelecká práca, robota • dielo: vedecké dielo • výtvor: literárny výtvor • kniž. útvor

p. aj dielo

6. p. činnosť 1, 2, chod 2

robota p. práca 1–5

vec 1. objektívne jestvujúci jav • skutočnosť: vzťah vecí k človeku; zakrývať veci, skutočnosti • fakt: overiť si fakty • realita: životná realita

2. každý neživý hmotný jav vnímateľný zmyslami, niečo slúžiace človeku • predmet: zbaliť si svoje veci, predmety osobnej potreby • daromnica • zbytočnosť (bezvýznamná vec): kupovať daromnice, zbytočnosti • expr.: taľafatka • šepleta (bezvýznamná, zbytočná vec): na narodeniny dostal samé taľafatky, šeplety • hovor., obyč. pejor.: haraburda • rároh • rároha • krám (stará opotrebovaná vec): byt je plný harabúrd, rárohov, krámov

3. jav vyžadujúci riešenie: bojovať za správnu vec, ministerstvo zahraničných vecí • záležitosť: obchodné záležitosti • problém (závažná vec): s týmto problémom sa ešte potrápime • prípad: odovzdať prípad polícii • otázka: to je čisto rodinná otázka • kniž. kauza (súdny spor): komplikovaná kauza

4. to, čím sa niekto zaoberá, čoho sa týka istá činnosť: riešiť závažnú vec • predmet: predmet štúdia • objekt: objekt výchovy • záležitosť: zaoberá sa podružnými záležitosťami

5. čo sa prihodilo, stalo • udalosť: včera sa stala nepríjemná vec; dnešné udalosti vojdú do histórie • skutočnosť: to je nezmeniteľná skutočnosť • príhoda: zaujímavá príhoda zo života

6. výsledok činnosti: robiť krásne veci • práca: výstava výtvarných prác • robota: strojová robota • dielo: umelecké dielo • výtvor: kresliarske výtvory poslucháčov

zamestnanie 1. pravidelná práca za mzdu, za plat: trvalé, vedľajšie zamestnanie; zmeniť zamestnanie • služba: vstúpiť do služby • existencia (zamestnanie ako spôsob získavania životných potrieb): mať zaistenú existenciu • živobytie: hľadať si živobytie • práca • robota: byť bez práce, vyhodiť niekoho z roboty • miesto: byť bez miesta • živnosť: krajčírska, stolárska živnosť • hovor. chlieb: prísť o chlieb

2. istá činnosť: pripraviť žiakom náhradné zamestnanie • práca: išiel za svojou prácou • robota: rybačka je jeho najmilšia robota

robota, -y, -bôt ž.

1. telesná, fyzická práca; práca vôbec: ťažká, ľahká, úmorná, krvopotná, otrocká, tvrdá, tuhá r.; chlapská r. pre chlapa; ženská r. pre ženu, primeraná žene, ľahšia; každodenná r.; poľná r. na poli; expr. konská r. veľmi ťažká, drina; r. po dome domáca, v domácnosti; piplavá, šiplavá r. pri ktorej sa pracuje s drobnými predmetmi a pri ktorej sa namáha zrak, obyč. zdĺhavá; mravčia r. drobná, vytrvalá; špinavá r. a) v nečistom prostredí; b) pren. hovor. nečestné, podvodné konanie; ísť brať sa do r-y, po r-e; pribrať sa, pustiť sa, dať sa do r-y, mať mnoho r-y, spraviť si, zastať si svoju r-u; zastať r-u niekoho zastúpiť, nahradiť (v práci); súci do r-y; expr. trhať sa, potrhať sa v r-e veľmi húževnato, rýchlo pracovať, robiť; zapriahnuť niekoho do r-y dať niekomu (ťažkú) prácu; hľadieť si svojej r-y starať sa o svoju prácu, venovať sa svojej práci

● je do r-y ako oheň, ako osa o pracovitom, usilovnom človekovi; expr. r. mu smrdí je lenivý, nechce sa mu robiť; Robota, robote podáva ruku (Kuk.) stále je čo robiť; hovor. expr. r. mi stojí nikto za mňa nepracuje; Robota nie je zajac, aby ušla (prísl.) netreba sa (zbytočne) ponáhľať s prácou, do práce. Od roboty kone dochnú (prísl.) človek sa nemá v práci preťažovať; hovor. mať s niekým do r-y byť v styku, stýkať sa (obyč. nie v dobrom), mať do činenia; mať s niekým, s niečím r-u mať niekoho, niečo na starosti, starať sa o niekoho, o niečo; mať niekoho v r-e ohovárať; mať niečo v r-e pracovať na niečom, robiť niečo, zaoberať sa niečím; vziať niečo do r-y začať nad niečím pracovať; r. mu ide od ruky, r. mu beží pod rukami pracuje šikovne, rýchlo, je šikovný, zručný; r-y má vyše práva, má plné ruky r-y je veľmi zaneprázdnený; vziať niekoho do r-y a) zvlášť sa venovať niekomu, venovať mu svoju pozornosť; b) hovor. prísne s ním naložiť (zbiť, pokarhať); iron. To je (pekná) robota! zvolanie vyjadrujúce nespokojnosť, údiv nad niečím nepríjemným al. nevhodným. To by (ale) bola robota! (..., aby...) to by sme sa na to pozreli (zvolanie vyjadrujúce istotu, nepochybnosť o kladnom výsledku podujatia).

2. hovor. zamestnanie, práca: chodiť do r-y, hľadať r-u, nastúpiť do r-y; prepustiť niekoho z r-y, nájsť si r-u, dostať r-u; vziať, prijať niekoho do r-y; vyhodiť niekoho z r-y, byť bez r-y; Na druhý deň som neprišiel do roboty. (Zúb.) Lomidrevo pohľadal toho najchudobnejšieho majstra a k tomu stal do roboty. (Dobš.)

3. ťažká telesná práca; námaha, namáhanie: telesná r. (Karv.); Kde je mašina, tam robote odzvonili. (Krno)

● dať si s niečím r-u dôkladne niečo urobiť; nedať si s niečím r-u (veľa r-y) urobiť niečo povrchne, ledabolo; Veľká bola robota naraziť ju zasa na cestu (Kuk.) dalo to veľa práce. Čo to dalo roboty vylámať všetko to kamenie a ešte ho aj rozdrviť. (Janč.) Mal krajčír roboty, kým ho presvedčil (Taj.) veľmi sa musel namáhať.

4. hovor. hotový výrobok, výsledok práce, dielo: ručná, strojová r. výrobok vyrobený ručne, strojove; Starého otca už dávno niet, robota po ňom ostala. (Janč.) Keby si bol takú robotu do cechu doniesol, veruže by si ešte zo päť rokov musel vandrovať. (Kuk.) Stano poznal, že je to robota dobrého portrétistu. (Vaj.)

5. hovor. trochu zastar. obyč. v mn. č. sezónne špičkové práce na poliach (za starších časov): chodiť, ísť na r-y; hlavné r-y najdôležitejšie v príslušnom ročnom období; zelené r-y (Švant.) okopávka, okopávačka; jarné, letné, jesenné r-y; Keď bolo pekne v lete cez roboty, nebolo im nič. (Taj.) Nuž mal som vám pri robotách pomáhať. (Kuk.)

6. hist. nútená bezplatná práca poddaných na majetku vrchnosti: panská r., vykúpiť sa z r-y; zrušenie r-y

robota ž.
1. csl telesná, fyzická práca; pracovná činnosť: S pluhom je šikouňejša̋ robota (Dlhá n. Or. DK); Odráta mu robotu za furmanku (Mošovce MAR); Cuzie ženi a ďiouke po oberački dostaľi za robotu za vedro hrozna (Rybník LVI); Ostalo nám to perie vždicki za robotu, ešťe aj pár korún dakedi (dali) (Kráľová BB); Ke_dzme ňemali roboti, tag zme robili húžvi (Slaská KRE); Toto je moja robota, cére chlapča merkujem (Trenč. Závada TRČ); Trlice zme mali, zme to otrepali, to bola tašká robota to otrepat, vičesat, potom také kúdelki porobit (Košec. Rovné ILA); Hnilákóv a darmožráčov bolo ždi dost, ale robota bola pre sprostích (Brestovany TRN); V Amerike je robota kónská, chóva pánská a plat ablegátskí (Červeník HLO); zimňia robota (Gôtovany LM); polné roboti (Hliník n. Hron. NB); bačouská robota (Podkonice BB); domašná robota (Pondelok RS); domajšá robota (Trenč. Závada TRČ); felčárská robota (Hor. Súča TRČ); konárská robota (Brestovany TRN); vinohracká robota (Myslenice MOD); sellácká robota (Lapáš NIT); gazdouská robota (Bánovce n. Bebr.); hospodárská robota (Mokrý Háj SKA); venková robota (Beluša ILA)
L. kunštovná robota (Bohunice LVI) - špecializovaná, odborná; hrubé roboti (Kľúčové TRČ) - nevyžadujúce špeciálnu odbornú prípravu; drevena robota (Záhradné PRE) - tes. práca pri stavbe domu (tesárčina); dzedzinská robota (Bošáca TRČ) - povinná práca na majetku obce; koň do roboti (Stanča TRB) - ťažný; chic sa do roboti! (Stráže n. Myj. SEN), lap śe do roboti! (Kendice PRE), robotu si hlec! (Nandraž REV), ta sa do roboti! (Golianovo NIT), hajde do roboti! (Prochot NB, Návojovce TOP), choj po robote! (Kameňany REV) - začni pracovať!; s porantanou robotou (Slovany MAR), bouprissám, pekná robota toto (Trenč. Závada TRČ), kristužmária aj z robotú! (Trenč. Závada TRČ), čer_ťa za̋u̯ aj s takou robotou! (Černová RUŽ), abi to fraz lapiu̯ aj s takou robotou! (Košťany n. Tur. MAR) - zahrešenie pri nezdare v práci
F. zaslúžená robota (Párnica DK) - náležito ohodnotená; čistá robota (Dol. Súča TRČ) - poctivé konanie; robota ako z lävó rukó (Brusník REV) - nedbanlivo odvedená; iďeme sa tu zadrhnuď robotóv (V. Maňa VRB) - veľmi ťažko pracujeme; robota mä naháňä (Kňažia DK) - mám súrnu prácu; roboťi ako za besňin pson (Pukanec LVI) - treba sa pri nej náhliť; roboti ako na kostoľe (Žaškov DK), roboti do aleluja (Haniska PRE), plnie ruki roboti (Rim. Píla RS), plné ruki roboti (Brestovany TRN) - veľmi veľa; robota se nám koťí (Revúca) - ustavične nám pribúda; zle nahatí robotou (Dol. Strehová MK) - zavalený prácou; neviam, de mi hlava od roboti (Rochovce ROŽ) - som zavalený prácou; aňi robota mi robotou ňešla (Kriváň ZVO) - nebola pre mňa namáhavá; robota ňie je lakota (Jasenová DK), taká robota veru ňeňijé maškrta (Bošáca TRČ), robota ňe lakota (Dl. Lúka BAR) - vyžaduje si námahu; uchodz robota, idze ošmera! (Papradno PB) - iron. o človeku, kt. sa vyhýba práci; opsmŕda kolo roboti (Kňažia DK), z robotu sa nepretrhne (Myjava), roboti si ňezaveďe aňi za mak (Bošáca TRČ), roboti si ňezačňe (Čičmany ŽIL) - vyhýba sa práci; fašanguje bez roboti (Lukáčovce HLO) - zaháľa, je nečinný; do roboti som nesúca a do tancu hopa cupa (Roštár ROŽ) - o lenivej žene; bočí od roboti ako mačka od ohňa (Kňažia DK), roboti sa boji (Zborov n. Bystr. KNM), ňeťahá ho do roboti (Pribiš DK), ňechuťí mu tá robota (Hliník n. Hron. NB), nechudž má gu té robote (Kameňany REV), robota mu smrďí (Lapáš NIT), robota mu smrdzí (Brodské SKA), robota mu śmerdzi (Vranov), robota mu nevoná (V. Rovné BYT), robota mu nevoňá (Brodské SKA) - vyhýba sa práci; robotu chitá za hrupší koňiec (Králiky BB), za tenkí konedz robotu chitá (Bošáca TRČ) - začatú prácu nedokončí; roboti za ňimi ňevidno (Zborov n. Bystr. KNM) - nie sú výkonní; g roboťe náz málo, g misi moc (Bošáca TRČ) - lenivým sa pracovať nechce, ale jesť chcú; vedel, s kim má do roboti (Sása REV) - poznal jeho konanie al. charakter; ľem ti śe daj z ňim do roboti! (Hatalov MCH) - výstraha pred nezodpovedným človekom; nič si s ním nezačínaj!; do roboťi ako sršeň, a žraď ňišt (Pukanec LVI) - iron. o lenivom človeku; z robotu sa lengá (Myjava) - o pomalej práci; genglavi do roboti (Petrovany PRE), laví do roboti (Šípkové PIE) - je nešikovný, nemotorný; ňeni aňi do posteľi, aňi do roboti (Lapáš NIT) - o nepríťažlivej a lenivej žene; to taka robota ja_ket sere a maľuje (Babin Potok SAB) - je nekvalitná; škoda roboti (Blažovce MAR) - nestojí to za námahu; robota mu idze od ruki (Vranov) - je šikovný; robota horí napred ňeho (Zázrivá DK), robota mu v ruká_horí (Rim. Píla RS) - rýchlo pracuje; robota nám horí (Brestovany TRN) - o súrnej, neodkladnej práci; robota jej iďe, aňi kej oplachovau̯ (Jasenová DK), robota nám iďe, ako kebi párau̯ (Zázriva DK), robota jej iďe, aňi čuo bi kabát párau̯ (Vyš. Kubín), robota mu iďe, aňi čuo bi kotáu̯ umívau̯ (Zázrivá DK) - pracuje rýchlo a dobre; už se mu aj robota odhnusila (Nadraž REV) - chytá sa roboty, pracuje; brala sa do bárjakéj roboti jag dziévka na vidaj (Malženice HLO), tá žena je drag do roboti (Bošáca TRČ), do roboti je jako drak (Šípkové PIE), je ako oheň do roboti (Hor. Lehota DK), ako osa do roboti (Košťany n. Tur. MAR), je do roboti aňi ciha (Mošovce MAR), do roboti je aňi kuoň, keď dobre ťahá (Detva ZVO) - je veľmi pracovitý; šikovnejšia ako fčelička do roboti (Hiadeľ BB) - je veľmi usilovná; veďeu̯ sa pekňe obhŕňäď z robotou (Kňažia DK) - rozumne a zručne pracoval; robota jej ľen tag ockakovala od ruki (Kňažia DK) - šikovne pracovala; iďe jej robota ako po pátrikách (Blatnica MAR) - rýchlo; mal sa v roboťe potrhať (Bošáca TRČ) - pracoval zo všetkých síl; človeg ňerečni do roboti chirečni (Fričovce PRE) - málovravný človek je pracovitý; chto je chitrí do jella, je chitrí aj do roboti (Bošáca TRČ), chto je chitrí v jelle, je chitrí aj v roboťe (Bošáca TRČ) - usilovný človek sa nezdržiava so žiadnou činnosťou; kto je do misi mľeznaví, je aj do roboti (Mošovce MAR) - kto je pomalý v jedle, je taký aj v práci; aňi sa za robotó ňemohou̯ pohnúťi (Málinec LUČ) - o nevládnom, chorom; od roboti aj koňe kapú (Kúty SKA) - veľa roboty škodí zdraviu; zastal si robotu (Dubnica n. Váh. ILA) - vedel pracovať, bol usilovný; sám sa ftláčä do roboti (Párnica DK) - má záujem o ňu, chce pracovať; ísť po svojej roboťe (Košťany n. Tur. MAR) - konať si svoje povinnosti; robota mi ňeškoďila (Jasenie BRE), robote son sa ňezľakou̯ (V. Lom MK); nebál sa žiádnej roboti (Hor. Poruba ILA) - rád (som) pracoval; ďe jeden čihí, druhí hota, tam ňebíva dobrá robota (Jasenová DK) - pre prospech sa treba dohodnúť; haj, volki, okolo plota, jakí plat, taká robota (Lukáčovce HLO) - kvalita roboty závisí od odmeny; hijó, sivá, kolo plota, akí bou̯ obed, taká buďe robota (Krivá DK) - koňa treba dobre chovať, aby bol výkonný; len bez roboti takto kebi kvapkalo (Trenč. Závada TRČ) - o túžbe prísť k peniazom bez práce; blahoslavená postávka proci robote! (Brestovany TRN) - najpríjemnejšie je nič nerobiť; robotu ňigda ňeprerobiš (Dl. Lúka BAR) - vždy bude čo robiť; robota - madz života (Vranov) - žijeme z výsledku práce; robota ma horki koreň, aľe slatke ovoce (Vranov) - výsledok práce poteší; robota ni zajec (Repištia REV); robota ňe zajac, ňeuťekňe (Zubrohlava NÁM); robota, to ňe zajac, ňeucekňe (Vranov), robota ňigda ňeucekňe (Vranov) - netreba sa s ňou náhliť; pláca malá, robota veľká (V. Lom MK), robota ťašká a pláca slabá (Návojovce TOP), slabá obnuoška za takú robotu (Priekopa MAR) - o nedocenenej práci; fertulä mala robotu (Sása REV), palica mala robotu (Poniky BB, Lukáčovce HLO) - niekoho trescú palicou; (trogár) mau̯ robotu (Nedanovce TOP), (kovaľski švider a šekera) maľi robotu (Rozhanovce KOŠ) - bolo (ho, ich) treba použiť; mal s tebú robotu (Trenč. Závada TRČ) - zaoberal sa tebou; nasporela sich roboti (Myjava); nasporila si zbitečnéj roboti (Ružindol TRN) - pridala (som) si ďalšiu prácu; nemala baba roboti, opšívala vechet (Záh. Bystrica BRA), nemala baba roboti, po každén zízá (Trenč. Závada TRČ), ňemala baba roboti, narobela sebe klopoti (Smižany SNV), ňemala baba roboti, našla sebe klopoti (Niž. Hrabovec VRN) - o niekom, kto si narobí zbytočné starosti či prácu
2. ťažká práca, drina, námaha, úsilie, starosti: No, dala som si roboti poumívaď riat, porichtuvať, keď naši prídu (Socovce MAR); Stálo ho veru doz roboti, kím to koľeso zasa na voz osaďiu̯ (Slovany MAR); Toho roku je robota edno jeblko na strome vizreč (Sirk REV); Uš si aňi ruku nešujem od roboti (Brusník REV); To dalo roboti toho dreva navozic (Podmanín PB); Od roboti také kŕče dostali do brucha (Ružindol TRN); Od roboti zme boli polomrtví (Lukáčovce HLO); Poton som mala mojín roboti, chlapa povizliékat, povizúvat (Trenč. Závada TRČ); Z hušami tež veľka robota bula, bo jak su male, ta ih muši človeg braňic, to bars krehke (Kokšov-Bakša KOŠ); To (vyváranie pradien) veľka robota bula, barz veľka robota (Buglovce LVO)
3. zamestnanie, povolanie: Ten majster ak potrebuvau̯, zobrau̯ ho do roboti (Ďanová MAR); Po šeľiakíh robotách som obišieu̯ (Dol. Lehota DK); Tag zmo sä poňeviéraľi furd za robotó toďi, koj tá kríza bula za prvé repubľiki (Brádno RS); Iďie do Ameriki za robotou, dokumenti už má (Návojovce TOP); V roboťe sa též doz narobí, šecko naňho válaju (Lapáš NIT); Len vién, že ti to poton chíbalo, ke_ci prechodel z roboti do roboti (Trenč. Závada TRČ); To uš čiernú (vlnu) dávaľi tag osebe, uš ke_ceľi súkno na ti nohavice také tmavé, do roboti (Čičmany ŽIL); Kedz mal íz ráno do roboti, doniésél héj mľiéka do posceľe (Predmier BYT); Za slovenskej vladi śe mi ľepši žilo, bo bulo roboti (Lúčky MCH); Hlopi buľi calu źimu bez roboti (Chrasť n. Horn. SNV)
L. chodzidz do roboti (Sobrance) - byť zamestnaný; robota ze nna na den (Trenč. Závada TRČ) - krátkodobé zamestnanie; (pozdéši) spadla robota (na dvanádz hodžín) (Prihradzany REV) - skrátili pracovný čas
F. hodzi z roboti do roboti jag baraber (Markušovce SNV) - často strieda zamestnania
4. hotový výrobok, výsledok práce, vyrobený predmet, výtvor: Seďí ako krapňa bez roboti (Košťany n. Tur. MAR); Najviacej mi donášalo toto meďíkovectvo, ornamentová, okrasová robota (Žarnovica NB); Zhorela tan (v míli) kelká robota namáhavá, s tín drevon (Tek. Breznica NB); Ti ďievčence maju pekné ručné roboti (Bánovce n. Bebr.); Parížáci sami mu oblek chváleli, dobrá robota, strich, fazón, to bolo, čo ma samo chválelo (Trenč. Závada TRČ); Biu̯a taká nálefka, to biu̯a bednárská robota (Mokrý Háj SKA); jarmočná, kolárska robota (Pukanec LVI); oknárska robota (V. Bielice TOP); hranatá robota (Malacky); fabrična robota (Sobrance); skľepova robota (Prakovce GEL)
L. krížiková robota (Dobrá Niva ZVO) - výšivka krížikovým stehom
F. nijakú robotu po mne neni ani vidzet (Malženice HLO) - vo výsledku sa neodráža moja námaha; tá jeho robota, to ľen za psi zahodiť (Ležiachov MAR) - je nekvalitná
5. zastar. obyč. mn. č. krátkodobá al. sezónna (obyč. poľnohospodárska) práca vykonávaná najímanými robotníkmi; obdobie týchto prác: Keť tunáka záropkou ňebolo, choďiľi na roboti inďe (Breza NÁM); Ja som išla na roboti na Heďeš, mala som ďeveď rokou, tam som vrani pásla (Kamenec p. Vtáč. PDZ); Zapisuvaľi na robotu, že puojďeme g mužíkom, že si tan zarobíme ako peňiaze (Môlča BB); Choďili zme na robote (Ábelová LUČ); Ke_dzme choďívali po robotách, dávali nám páleno, gajst - to bolo pou̯ litra na pár, žena mala dva deci a chlap tri (Súlovce TOP); Na robotáh zme si zedraľi mladosť (Čičmany ŽIL); Ja som ani na Slovensku nebola na robotách, len Čechách, na Morave, na tíh majeroch (Hor. Poruba ILA); Kedisi ton Nemecku aj ze starín na robotáh zme též boli (Trenč. Závada TRČ); jarnie roboti (Rybník LVI); letňia robota (Tek. Breznica NB)
L. sené roboti (Revúca) - obdobie prác so senom na lúkach; zarňene roboti (Krivany SAB) - žatva; zelené roboti (Rača BRA), zelená robota (Vinosady MOD) - vin. jarné práce vo vinici; častečna robota (Smižany SNV) - sezónna práca; nádenícká robota (Kameňany REV), dnícká robota (Revúca) - nádenná, najímaná robotička ž. zdrob. expr. k 3: Nájdži si dákú robočišku! (Nandraž REV); Varuj si tú roboťišku, kim jú máš (Rochovce ROŽ) robotisko s. zvel. expr. k 1, 2: Okolo repi bolo ždi doz roboťiska (Dlhá n. Or. DK); Už abi čerd zál šetki brigádi, ved ešče mal kerísi na svén robotiska bárkolko, dokončuvat čosi (Trenč. Závada TRČ)

robota ž
1. nútená bezplatná práca poddaných na majetku vrchnosti, feudálna pracovná povinnosť: ssedlacy su robotamy podluzny ku dworu (s. l. 1552 E); hosstacžnj powjnnj gsu robotamj k magieru, kdj se gim rozkaže podle objčage prwssiho (NOZDRKOVCE 1652); ponagprw s podanimi sebe tižnowu robotu odbudnem (BATIZOVCE 1755); jestliže na termin a na den uloženy neprindeme, ponajprv založa na nas pokutu: tri dny roboty nebo do temnice do put (UHROVEC 1770 LP); polne aneb gjne prace a roboti z pilnostu se wikonawati magu (Kur 1786-88)
L. panská, urbárska, zemianska, podzámocká r. vykonávaná pre zemepána: honili nas na pansku robotu (ŠARIŠ 1608); (slobodný človek) vžiwa sweg swobodj, nechodj na panske, roboty zemanske (BV 1652); drevo sahove darmo sme rubali i odvažali, ktere nam do urbarskych robot s. panstvo nepočtovalo (SIHELNÉ 1776 LP); Pribiš a Malatina velku chybu maju vo vozeni trungu, dokladajice i to, že hore Studenou nepustia s podzamockej roboty, iba ked jich druhi prijdu odmenit (ORAVA 1795 LP); obecná, mestská r. vykonávaná pre obec, mesto: nepodagte se teras, mate cas lecygakym rečom a chyrom nesprawedliwim, gestli kdo chce biti slobodni od meskich robuot (VIEDEŇ 1712); (Imrich), ktery na trestany k obecneg roboty odsudeny biwsse, z osady uskočil (PUKANEC 1788); kráľovská r. vykonávaná pre kráľa: mily pane richtarzij, prosim, zebi ste raczilij V. M. roskazaty pierkmijstrovij, panu Ondregovij, aby se chudemu czloveku našlo za geho praczu a za robotu, czo spravetlive (!) zarobil na kralovskey roboti (ŠÁŠOV 1581 E); sedliacka, vozná, cúgová, konská r. vykonávaná poddanými s ťažným dobytkom: ostatni (poddaní) tak konsku, gako pessi robotu powinni su wikonawati z pilnostj a z bedliwosti (BUDATÍN 1692); sedlacka robota negwetssy ge psota, awssak panum spomaha (BV 1652); ginssi robotu woznu (sme) newikonawaly, ponyewač robotne penyaze sme dawaly (STUPAVA 1768); musime dvakrat aneb nekdy i vice v tydni cugove roboty Jich Milosti panu Keczer Markovi odrábati (OPINÁ 1793 LP); podiaľna r. dlhé fúry trvajúce viac dní: služebnika tyesska nemoc na podalne roboty wikonawany ledagakeho včinila (Kur 1786-88); pešia, rukovná r. vykonávaná poddanými bez záprahu: čokoly okolo hospodarstwa slawneho panstwa potrebne gest, gak woznou, tak pessou robotou, wssecky powynosty wykonawame (BADÍN 1770); na nas obiwateloch a farnikoch gest naložena robota wsseczka rukowna (HRANOVNICA 1799)
2. aj pl roboty sezónne špičkové práce na poliach: kdi sedliaczi na robotu prisly do Wysoczgan, wzdiczki gich Ottlyk Giurgy chowal (CHOCHOLNÁ 1612); nemocný som bol, a to w ten čas, kdy som mal bol na roboty git, abich nečo zarobel (HATNÉ 1728); medzitim namluwal Bačinsky fatensa na roboty do Orawy (ORAVA 1735); w čas senjch robuot konje pasti se nemužu (TURIEC 1785); pastwu teras pomalu uhor, kdis sj garnu robotu dokonal (PR 18. st)
L. zelená r. okopávačka: zo zahradj sa obrobilj winicze, to gest zelena robota (KRUPINA 1745)
3. ťažká, telesná práca; námaha, namáhanie: žiwot nass gest gen psota, byda, nuze, robota (PoP 1723-24); desudo: s pracowánjm se potjm, potjm se od práci, od roboti (KS 1763); dety, ktere wisseg ossem roky magu, u gazdoch sluzbu mely, a sice u ktereho cigana taky sin se nagde, ten na rocznu robotu w zelezoch bude odsudeny (Kur 1785-96)
F. egyptské faraonovské r-y veľká drina: (Rožaj Ďurďo) tak nas ženie pracami jak z dobytkem, tak s pechotou, že sobe živi nevime co počiati pro neznesitedlne a egypske faraonovske roboty (POLOMA 1649 LP); dať r-u komu s čím zamestnať niekoho niečím: zahod prutko gednu herst muky mezi pčely, dass gim s tim robotu (RG 18. st)
4. telesná, fyzická práca; práca vôbec: mame okolo zamku mnoho roboty (BLATNICA 1587); lucubratio: nočny práca prj swetle, nočny robota; improbus labor: twrdá práca, robota (KS 1763); kdiž zrostlini kwitnu, negusilownegj biwagj w robote wcelki (PR 18. st)
F. mať r-u s kým zaoberať sa niekým: dawno bi bol mal kat s tebu robotu (MiK 18. st); pretrhnúť sa v r-e veľa sa narobiť: Joannes Drenowiczky slissal z ust Koziarowich, že treba si fatens pretrhnye sa w robotye, nist nyebudye maty (KRUPINA 1726); byť v r-e pracovať na niečom, robiť niečo: ssaty u kragčira su w robote (MiK 18. st); zavesiť r-u prestať pracovať, dokončiť svoju činnosť: gestližeby nektery saused anebo sedlak zawesil robotu v spolubratra nasseho a nezaplatil by a potom by opet ssel k ginemu bratru z robotu, techda ta robota aby gemu bila obstawena (CA 1637 E); r. nám stojí nikto za nás nepracuje: pro welike dessťe trapime se ťežce, robota nám stogi, wssecko hýne w poli (PK 1782); trlica bude mať r-u s kým treba potrestať na mučiacom nástroji trlici niekoho: trlicza budye matyi robotu s takowou strankou (KRUPINA 1737); byť v dobrej r-e byť dobre opatrený: winicu nad mestom nedal bych za dwe tiszicz zlati, ponewadž gest w dobreg robote (KRUPINA 1651); principium omnis rei maxima pars: počatek dobrý, polowica roboty; jaková robota, taková odplata (SiN 1678) aká práca, taká pláca; labor coactus non solet esse bonus: musená robota nebýwá dobrá (PD 18. st)
5. zamestnanie, práca: Matiey czasto psany bez swe roboty zostal a sskoden byl (BECKOV 1508 SČL); muž z roboty domú již jde (PV 17. st); solus ferias agit: on sám roboti nemá; opificium: remeslo, robota, práca (KS 1763); nechag swoge penjze, neb gesscze neviss, kdi robotu dostaness (CA 1780); kdis towaris priwandruge, mosi starsi towaris aneb starsi decan ponegprwek u czechmistra gemu robotu hledat (CA 1794)
6. hotový výrobok, výsledok práce, dielo: jezdli by se cuzi aneb dedinsky kovač do cechu oddati chcel, ma mu dopušteno byti všeljakovu robotu do mesta prinesti a prodavati (B. BYSTRICA 1617 CM); pauk take plete swu robotu wzacnu, wj, že much nalapa, gestlj letat pocznu (BV 1652); co se doticže spraweneg roboty aneb dila yakehokolwek, nema se žaden mistr pokusity ty a takowe kupity bez wule a wedomosty (CA 1674); try ramj okenne sem okuwal z cynowanu robotu (DUBNICA n. V. 1730); menteka zelena guss dobre znosena, na ktereg robota hedbawna a z lissku opramuwana (BOJNICE 1768 DSJ); -ečka dem k 4: eram occupatior: mnohu pracečku, robotečku sem mywal; lucubratiuncula: malá nočny praca, robotečka (KS 1763)