ochranca, ochranec m 1. kto háji, ochraňuje niekoho, niečo, zaisťuje bezpečnosť niečoho: s tym bud was Pan Buoch wssechmohuczy na dluhe czasy ochrancze (PEČENICE 1581); Stworiteli wssech weczij, ochrancze a zachowawateli, diekugeme tobe (BAg 1585); (Bože, buď) ochrancem nemluwňatek y tech malých dýtek (CC 1655); defensor: obranec, obhagač, ochranec; protector: ochranec (KS 1763); do domnég issla zahrady, dwúch toliko, gak oznámeno gest, ťela ochrancuw za sebú dopusťíc (BR 1785) 2. práv feudálny ochranca práv, majetku a bezpečnosti: pan pssal a prossil, zebi ste nam boly ochrancze y nassiho statku (ZAVAR 1530 SLL); pana palatynusa země této a ochránce nás wssech milostiwého (BK 1612); pred slavnu tehdy stolicu jakožto ochrancuw našich utikati se prinuceni jsme (O. LÚKA 1778) 3. práv zástupca v právnych veciach, tútor: po smrti geho chczete ochranczem byti geho sirotam (KRASŇANY 1587); postawugem pak za tutorow a ochranczou meg myleg manzelcze a meg mileg czere Gich Milostty welikomoznych panow (TRENČÍN 1608); pacholik, kteri neni schopni ke wladnuti dedicztwi, podani biwa pod mocz ochranczow potud, pokud neprichazi ku dospelemu weku (TC 1631); foeminae tutores dari non possunt: ženi za ochráncú sa pložiti nemožú; tutor: ochranec, obranec, opatrownjk (KS 1763); -ový príd k 3: tutorcus: ochráncowy, obráncowy, opatrowny (KS 1763)