kondícia -ie ž.
1. stav organizmu: fyzická, psychická k., byť v dobrej k-ii
2. obyč. mn. hovor. súkromné (doučovacie) hodiny: dávať, brať k-ie;
kondičný príd. k 1: k-á príprava;
kondične prísl.: k. náročný
kondícia [-d-] -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. (vyučovacia hodina)
kondícia [-d-] -ie ž. (celkový telesný a duševný stav)
kondícia1 [-d-] -ie ž. ⟨lat.⟩ 1. ▶ všestranná duševná a fyzická pripravenosť organizmu na určitú činnosť al. výkon, celkový telesný a duševný stav: zlá fyzická k.; byť v dobrej kondícii; stratiť kondíciu; zlepšiť si kondíciu; mať slabú kondíciu; udržiavať si kondíciu pravidelným cvičením; zápas rozhodla lepšia k. hostí; Všetko závisí od našej citovej, existenčnej, pracovnej, zdravotnej kondície a či dispozície. [J. Smrek]; Chýba nám herná kondícia i zohratosť. [Sme 1995] □ geol. kondícia nerastných surovín podmienky stanovené pre ťažbu a úpravy nerastnej suroviny 2. poľnohosp. ▶ stav fyzickej pripravenosti organizmu na určitý účel (z chovného hľadiska): chovná k. prasníc; strata pracovnej kondície zvierat; k. dobytka sa zhoršila
kondícia2 [-d-] -ie obyč. pl. kondície G -ií D -iám L -iách ž. ⟨lat.⟩ hovor. zastar. ▶ súkromné vyučovanie žiakov za peniaze, doučovanie: brať, dávať kondície; Privyrábal si kondíciami a veršíkmi v českých novinách. [A. Lauček]; Z domu som nedostával ani haliera a tak som sa živil rovnako ako na strednej škole kondíciami. [J. Lenčo]
kondícia -ie ž. ‹l›
1. telesný al. duševný stav, rozpoloženie: hovor. nebyť v k-ii necítiť sa dobre; šport. stav športovca s dobre rozvinutou funkčnou schopnosťou organizmu; poľn. k. (hospodárskych zvierat) ich súčasný výživový stav, v ktorom sú prispôsobené určitému hospodárskemu účelu: výkrmná, plemenná k.; pretekárska k. (koňa) pre dostihy
2. súkromné, mimoškolské vyučovanie žiakov za plat, doučovanie: dávať k-ie
3. geol. súbor podmienok určujúcich predpoklady hospodárnej ťažby geologických zásob ložiska: naturálna k.; ekonomická k.;
kondičný príd.: k-é cvičenie, k. telocvik, tréning na udržanie kondície; ekon. k. kartel vytvárajúci dohodu o jednotlivých predajných podmienkach;
kondične prísl.
kondícia p. stav1 1
stav1 1. súhrn vlastností charakteristických v istom čase pre niečo, pre niekoho • situácia: finančný stav, finančná situácia podniku • okolnosti • pomery (celkový stav): zlý stav, zlé pomery v spoločnosti; okolnosti mu nedovoľujú konať inak • postavenie • položenie • rozpoloženie: ocitnúť sa v nevýhodnom postavení, položení; duševné rozpoloženie • pozícia (stav so zreteľom na okolie): jeho pozícia v rodine nebola dobrá • kondícia • hovor. forma (fyzický al. duševný stav): byť v dobrej kondícii; slabá forma futbalistu
p. aj situácia 1
2. p. povolanie 1 3. p. skupina 2
kondícia, -ie (bez mn. č.) ž. celkový stav niekoho: telesná k., byť v (dobrej) kondícii byť zdravý, schopný dobrého výkonu;
kondičný príd.: šport. k. tréning;
kondične prísl.: šport. k. pripraviť družstvo
kondícia ž lat adm 1. podmienka, výhrada: articule potwrzugeme a tu winimku a conditij (CA 1644); pod gistimy conditiamy list spalim, yestly pany welikomožna conditie zadržy (JASENICA 1710); abi gsme zaplatily, s tuto ale conditiu (PREŠOV 1799) 2. písomná dohoda, zmluva: condície panu ffararowj od mesta wjdane (RUŽOMBEROK 1592); sluzebniczy conditij ode mne ziadagu (TRENČÍN 1702)