zrak -u m.
1. zmysel na vnímanie svetla a iných viditeľných javov hmotného sveta; schopnosť vidieť; orgány tohto zmyslu: slabý z., orlí z., strácať z.; chyby z-u;
pren. pred duševným z-om v predstavách
2. kniž. i mn. zraky oči; pohľad: sklopiť z.; z-y sa im stretli; nespúšťať z. z niečoho, uprieť z. do diaľky; pred z-mi verejnosti pred verejnosťou;
zrakový príd.: z. orgán, z. vnem; z. klam;
zrakovo prísl.: z. postihnutý
zrak -ku m.
oko 1. (obyč. mn. č. oči) guľovitý orgán, ktorý umožňuje (človeku, živým tvorom) vidieť • zrak (jeden zo zmyslov; i kniž.): mať dobré oči, dobrý zrak; kniž. oči, zraky sa im stretli • pohľad (pohyb očí, videnie): uprieť oči, pohľad • expr.: okáň • okáľ • fľocháň • pleskáň • pleštiak • bleskáň (obyč. mn. č.; o veľkých očiach): škuľavé okále, flocháne, pleštiaky • trnky (iba mn. č.; o čiernych očiach) • hovor. kukadlá (iba mn. č.) • slang.: cibule • buľvy (iba mn. č.): vypleštiť cibule, buľvy • pren. expr. zrenica: modré oči, zrenice
2. povraz, drôt a pod. uviazaný v tvare oka • slučka: stiahnuť oko, slučku
3. p. pasca 1 4. p. jazero
pohľad 1. obrátenie, upretie zraku • kniž. zrak: pohľady, zraky sa im stretli • poet. zor: hlboký zor • zastar. pozor: mládenec hrdého pozoru
2. p. výhľad 1 3. p. názor
zrak 1. p. oko 1 2. p. pohľad 1
zrak, -u m.
1. (bez mn. č.) jeden z piatich zmyslov, ktorý umožňuje vidieť pozorované predmety; schopnosť vidieť: mať dobrý (slabý) z.; orlí, jastrabí, prenikavý z. mimoriadne silná schopnosť vidieť, bystrý postreh; z. mu slabne, stráca z.; V očiach niet zraku (Fig.) oči už nič nevidia; pren. vynoriť sa pred duševným z-om v predstavách; oživiť si v zraku (Taj.) predstaviť si;
2. zrak, kniž. i zraky zrakový orgán, oči: usmievaný z. (Tim.) oči prezrádzajúce veselosť; vlhký z. (Vaj.) oči plné sĺz; smutný z. (Jaš.) oči prezrádzajúce smútok; hnevný z. oči prezrádzajúce hnev; spýtavý z. (Zúb.) pohľad, v ktorom sa prejavuje otázka; opovržlivý z. pohľad vyjadrujúc opovrhovanie; zakalený (zahmlený) z. pohľad umierajúceho, šialeného al. opitého človeka; neprítomný z. pohľad zamysleného človeka; roztúžený z. (Pláv.) pohľad prezrádzajúci túžbu po niekom al. niečom; prižmúriť z., mrknúť z-om; z. blčí oduševnením v pohľade je výraz oduševnenia; čítať niečo v z-u pozorovať, vidieť v pohľade; odtrhnúť z. od niekoho al. niečoho prestať pozorovať; odvrátiť z. pozrieť inde; sklopiť z. začať pozerať dolu (napr. pri zahanbení); zdvihnúť z. pozrieť priamo al. hore; nespúšťať z. z niekoho al. niečoho pohľad utkvie; upierať, upínať, opierať z. na niečo, na niekoho upierať pohľad, pozorne sledovať pohľadom; obrátiť z. (z-y) na niekoho pozrieť sa; prebehnúť, preletieť z-om krátko, zbežne prezrieť; hovor. hádzať z-om po niekom nenápadne niekoho pozorovať; Zraky sa im stretli (skrížili) pozreli jeden na druhého; premerať niekoho z-om pozrieť sa na niekoho; expr. zabodnúť (vbodnúť) z. do niekoho, do niečoho prenikavo, uprene začať pozorovať; expr. vpiť sa z-om do niekoho uprene začať niekoho pozorovať; expr. prebodávať niekoho z-om pozorne, sústredne niekoho prezerať; expr. visieť z-om na ústach niekoho napäto, veľmi sústredene počúvať; expr. pásť, popásť svoj z. na niečom s úľubou sa pozerať na niečo; expr. zaslepiť (zastrieť) z. niekomu oklamať niekoho; zablúdiť z-om niekam pozrieť sa (obyč. náhodne); expr. z. sa mu kĺže po niečom postupne si niečo prezerá; Kordoš hľadal Pavlíkov zrak (Min.) chcel sa mu pozrieť do očí; Jelenke od úžasu až zrak prechádzal (Laz.) od úžasu prestávala vidieť. Popred zraky jej prebehli muži a ženny (Jaš.) v predstavách; čierne zraky (Vaj.) oči; Slzy sa zaskveli v jej zrakoch. (Vaj.)
zrak1 m 1. jeden z piatich zmyslov, schopnosť vidieť: rjs tarkawj ma ostrj zrak (KoB 1666); okuláry (:delané bywagj:), aby ostregssi widel, kdo ma mdly (:slaby:) zrak (OP 1685); por horkokrewnym zly pokrm, zraku sskody (HL 17. st); žena negaka oddawna slepa k tomu priwedena, modlic sa, toliko kwity, ktere sebu prinesla, k s. telu pritkla a potom k očem swym priložila, skrze to zrak prigala (DuR 1719); dies reluxit caeco: zase zraku nabyl, zrak se gemu nawrátil (WU 1750); když očy zrak utrata, nemužu wideti (GŠ 1758); caeculto: nedowidjm, zle widjm, zly zrak mám (KS 1763) L. krátky z. krátkozrakosť: myops: kratky zrak magicy (NP 17. st); tmavý z. beľmo: myopticus: belmooky, zraku tmawého (KS 1763) prísť o z. oslepnúť: (ženu) muž po hlawe biu, že na gednom oku y o zrak prissla (TURIEC 1754) 2. zrakový orgán, oči; pohľad: bazilissk (:usmrcuge:) očima (:zrakem:) (OP 1685); o, gedowity bazilissku, ktery samym zrakem twogim a pohledenim čloweka neopatrneho z nehogitedlnym gedem nawňadugess a mordugess (MS 1758); dispectus: dobry pohled, dobry zrak (KS 1763); (žena) na mu otázku weselim zrakem uprimne se usmiwage, takto mi odpowida (VP 1764); toto z gegich bystrého zraku zbadati mužeme: gsu též welice bogazliwé (ovce) (VOv 1779)
zrak2 m bájna bytosť, parom: zrak ta zabil, lagjce; mluwice: zrak ta zabil; trebas mogu mater y wssecku mogu rodinu zrak zabige (P. ĽUPČA 1690)