Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ukázať -že -žu dok.

1. upozorniť pohybom ruky, gestom ap.: u. turistom smer cesty, u. na niečo, na niekoho prstom

2. dať vidieť, predviesť, predstaviť; predložiť: u. hosťom byt, zaujímavosti okolia; u. preukaz, povolenie; u-ž ruky! u-ž, čo tam máš!

3. dať najavo, prejaviť: u. dobrú vôľu, radosť; u-l, čo vie; expr. veď ja mu u-m! zastrájanie

4. dokázať (význ. 1), dosvedčiť, potvrdiť: u-ž, že si chlap!

5. predstaviť (význ. 3), upozorniť, poukázať: u. podstatné znaky preberaného javu

● expr. u. niekomu dvere vyhnať, vyhodiť ho; u. niekomu chrbát a) odvrátiť sa b) odísť; u. niekomu peknú, milú tvár byť milý, príjemný (i zdanlivo);

nedok. ukazovať

1. k 1 – 5

2. zaznamenávať (význ. 2), označovať: ručičky u-jú presne päť hodín

● expr. u. niekomu straky na kole zavádzať niekoho; u. na niekoho prstom vyjadrovať posmech, pohoršenie ap. nad niekým

// ukázať sa

1. dať sa vidieť, objaviť sa: ani sa neu-e, hanbí sa u. ľuďom na oči

2. vyjsť najavo: teraz sa u-e, kto má pravdu

3. expr. prejaviť sa navonok, predstaviť sa: chce sa u. (, aký je hrdina, gavalier);

nedok. ukazovať sa

ukazovať sa -zuje sa -zujú sa -zuj sa! -zoval sa -zujúc sa -zujúci sa -zovanie sa nedok.

ukazovať -zuje -zujú -zuj! -zoval -zujúc -zujúci -zovaný -zovanie nedok.

ceriť otváraním úst robiť viditeľným (pri smiechu, hneve a pod.; iba v spoj. so slovom zuby) • ukazovať • expr.: vycierať • škeriť • vyškierať • vytŕčať: vlčiak na nás cerí zuby; usmieva sa, ukazuje zuby; figliarsky naňho škerí, vyškiera, vyciera zuby

chváliť sa hovoriť o svojich kladných vlastnostiach, okolnostiach, o svojej povahe a pod. • pýšiť sa • byť pyšný: oprávnene sa chvália, pýšia pracovnými výsledkami; je pyšný na svoje deti • byť hrdý • hrdiť sa • kniž. honosiť sa (zdôrazňovať pocit hrdosti na niečo): je hrdý na svoj titul; honosí sa majetkom • expr. ukazovať sa (prejavovať sa navonok): rád sa ukazuje so svojimi známosťami • vychvaľovať sa • vystatovať sa • hovor. expr.: vyťahovať sa • vypínať sa • vyvyšovať sa • vynášať sa • expr.: chlapiť sa • blýskať sa (vystatovačne ukazovať svoje schopnosti, vedomosti a pod.): vychvaľuje sa, vystatuje sa postavením; vypína sa, vyvyšuje sa nad všetkých; blýska sa vtipmi; chlapí sa, že zvíťazí • zried. chrabriť sa (robiť sa chrabrým) • hovor. zastar. blirírovať (Kukučín, Jégé) • chvastať sa (nekriticky priaznivo hovoriť o svojej osobe): rád sa chvastá • zastar. veličiť sa (Šoltésová) • kasať sa (chystať sa ukázať svoju prevahu a pod.): kasal sa, že bude prvý • expr.: nafukovať sa • naparovať sa • prtošiť sa • hrub. prdúskať sa: nafukovali sa, naparovali sa, že nás dostihnú • expr.: rozdrapovať sa • nadrapovať sa • rozhadzovať sa: opil sa a potom sa rozdrapoval, rozhadzoval • zried. pechoriť sa

javiť sa 1. byť istým spôsobom vnímaný, viditeľný, vyznačovať sa niečím • prejavovať sa • zdať sa • byť zjavný • ukazovať sa: všetko sa javí, zdá, prejavuje ináč; sú tu zjavné nedostatky; ukazuje sa prebytok ovocia • zračiť sa • zrkadliť sa • odzrkadľovať sa • odrážať sa: na tvári sa mu zračí, zrkadlí, odráža hnev • črtať sa • rysovať sa: črtajú sa náznaky zlepšenia

2. vyvolávať istý dojem • vidieť sa • zdať sa: želanie sa mu javí, vidí, zdá nesplniteľné • pripadať • prichodiť • ukazovať sa: jeho konanie mu pripadá, prichodí nevhodné; ukazuje sa mi to ako správne • pozdávať sa (pri neurčitej predstave): pozdávalo sa mu, že muža pozná • zried. osvedčovať sa: osvedčuje sa pravým Slovákom

nasvedčovať, nasviedčať poskytovať svedectvo o niečom pravdepodobnom • svedčiť: všetko nasvedčuje, že urobil chybu • ukazovať • poukazovať • naznačovať (nasvedčovať náznakmi): jeho správanie poukazovalo na to, že nie je v poriadku • dosvedčovať • dosviedčať • potvrdzovať • dokazovať (svedčiť o pravdivosti niečoho): prípravy dosvedčovali, že odcestujú • prezrádzať (svedčiť o niečom obyč. utajovanom): jeho úsmev prezrádzal, že sa nehnevá

pôsobiť 1. byť príčinou niečoho • spôsobovať: deti mu pôsobia, spôsobujú veľa potešenia • zapríčiňovať • robiť • arch. činiť: zapríčiňovať, robiť, činiť niekomu trápenie, starosti, žiaľ • zaviňovať (byť príčinou niečoho nepríjemného, zlého): svojím správaním mi zaviňuje zvýšenie tlaku • privolávať • privodzovať (byť príčinou obyč. niečoho negatívneho): privoláva, privodzuje to nervovú záťaž • prinášať • donášať • navodzovať: hudba mi prináša, donáša, navodzuje upokojenie, dobrú náladu

2. budiť istý dojem, vyvolávať istý dojem • zdať sa: riešenie stavby pôsobí, zdá sa ako výhodné, vhodné • pripadať • javiť sa • vidieť sa • prichodiť: výstup pôsobí, pripadá, javí sa trápne; tvár muža sa vidí, prichodí ako príjemná • ukazovať sa • predstavovať sa: inscenácia sa ukazuje, predstavuje presvedčivo, rozpačito • vyzerať (mať istý výzor): pacient vyzerá ako zdravý

3. dosahovať výsledok istej činnosti • vplývať • účinkovať • mať vplyv • mať účinok: hory blahodarne pôsobia, vplývajú, účinkujú na zdravie; rodina pôsobí, má vplyv, má účinok na výchovu detí; umenie pôsobí, má vplyv na zošľachťovanie človeka

4. byť činný (v povolaní, zamestnaní, vo funkcii) • účinkovať: v Matici pôsobil, účinkoval desať rokov; v divadle pôsobí, účinkuje ako riaditeľ • pracovať • hovor. robiť (vyvíjať istú činnosť na verejnosti): pracuje, robí na čele dobrovoľnej organizácie • kniž. dejstvovať: básnik dejstvoval v štúrovskom hnutí • subšt. serepľovať

pozerať (sa) 1. zrakom sledovať niečo, niekoho, opierať niekam zrak • dívať sa • hľadieť: pozerať (sa), dívať sa, hľadieť von oblokom, do zrkadla; s láskou sa pozerá, díva na dcéru; nechápavo hľadí na otca • hovor. kukať (sa): kuká (sa) iba pred seba • upierať zrak (uprene pozerať) • poet.: zrieť • páčiť • expr. okáliť • expr. zried.: okáľovať • očiť • fraz. vyvaľovať/vypliešťať/vytriešťať/trieštiť/pleštiť oči (zvedavo al. prekvapene, vyjavene pozerať): okáliť okolo seba; zďaleka na nás očia; vyvaľuje oči na prichádzajúcich • jastriť • iskriť očami (prenikavo, bystro pozerať): jastrí po okolí • blýskať očami (prenikavo al. zlostne pozerať) • zazerať • expr.: gániť • fľočiť • fľochať (nenávistne al. zboku pozerať) • nár. bočiť: škaredo na nás zazerali, gánili, fľočili • nazerať • expr.: nazízať • nakúkať • škúliť • poškuľovať (ukradomky, tajne, zvedavo pozerať): nazízať, nakúkať do hrncov; škúli, poškuľuje, aby sa z povinnosti vyšmykol • vzhliadať (smerom hore) • vyzerať (smerom von, obyč. v očakávaní niečoho): vyzerá z obloka • rozhliadať sa (na všetky strany): rozhliada sa po okolí • zízať (bezmyšlienkovite, nechápavo pozerať; pozerať ukradomky, tajne) • nár.: priezočiviť • bezočívať (bezočivo pozerať na niekoho, najmä pri jedení) • expr.: pokukávať • pokukovať (chvíľami pozerať): pokukávajú na nás, či ešte čakáme • hovor.: vykúkať • vykukávať • vykukovať (pozerať odniekiaľ): vykúka z obloka • hovor. expr.: mumákovať • trpákovať (hlúpo, bezočivo sa pozerať)

2. zrakom dôkladne skúmať, zisťovať niečo • prezerať • obzerať • obzerať sa: pozerá, prezerá terén, či vyhovuje; pozerá, obzerá si znečistené ruky; obzerá sa, kto to hádže • kniž. obhliadať si: obhliadajú si situáciu • hovor.: okúkať • okukávať • okukovať • obkúkať • obkukávať • obkukovať: okúka okolie • fraz. premeriavať pohľadom (prísne pozerať): premeriava pohľadom okolostojacich • rozhliadať sa (okolo seba, na všetky strany): rozhliada sa, kde si zloží veci

3. prejavovať záujem o niekoho, o niečo • expr.: poškuľovať • škúliť • pokukávať • pokukovať: chlapci už začínajú poškuľovať, škúliť, pokukávať po dievčatách; poškuľuje, pokukuje po novom aute • expr.: bľuskať • fľochať: bľuská, fľochá po dievčencoch, na dievčence • mrkať (dávať očami znamenie): mrká na susedku • hádzať očami (po niekom, po niečom)

4. obracať pozornosť, brať do ohľadu • dívať sa • hľadieť: pozerá (sa), díva sa, hľadí iba na výhody • všímať si • venovať pozornosť: všíma si tú vec bližšie; nevenuje pozornosť zbytočnostiam, nepozerá na zbytočnosti • starať sa • dbať: starať sa o to, dbať na to, o to, aby strava bola pestrá • prizerať sa (pozorne sledovať): prizerať sa hre • prizerať (brať ohľad na niečo): prizerajú na naše špecifické podmienky

5. dávať sa vidieť, byť viditeľný • hľadieť • zračiť sa: z tváre pozerá, hľadí, zračí sa úprimnosť; smrť mu pozerá, hľadí z očí • sálať • prejavovať sa • ukazovať sa: všade sála, prejavuje sa čistota • zrkadliť sa • odzrkadľovať sa • odrážať sa: v očiach sa zrkadlí strach

6. p. hodnotiť

svedčiť² 1. vypovedať pred súdom ako svedok • vypovedať • byť svedkom: svedčil, vypovedal v prospech obžalovaného; je svedkom na súdnom konaní • vydať svedectvo (o niekom)

2. stávať sa dôkazom niečoho, poskytovať dôkaz o niečom pravdepodobnom • nasviedčať • nasvedčovať: všetko svedčilo o tom, nasviedčalo tomu, že situácia sa zlepší • dosviedčať • dosvedčovať • dokazovať (byť dôkazom): to dokazuje jeho nevinu • naznačovať (stávať sa nepriamym dôkazom): zariadenie domu naznačovalo, aký bol majiteľkin vkus • prezrádzať (dávať najavo): výraz tváre prezrádzal spokojnosť, svedčil o spokojnosti • ukazovať: jeho správanie ukazuje na dobrú vôľu zmieriť sa • hovoriť: výsledky hovoria za nás

3. p. súhlasiť 1 4. p. tvrdiť

zdať sa 1. (v 3. os.) vnímať ako pocit, ako dojem • vidieť sa: zdá sa mi, vidí sa mi, že sa mení počasie • nazdávať sa • domnievať sa • predpokladať • myslieť si • mieniť (na základe myšlienkových pochodov): nazdávam sa, domnievam sa, že lepšie by bolo cestu odložiť; predpokladám, myslím si, mienim, zdá sa mi, že je všetko v poriadku • mať pocit: má pocit, že tú ženu pozná

2. vzbudzovať dojem, vyvolávať dojem • vidieť sa • javiť sa • pripadať • prichodiť • prichádzať: nové prostredie sa mi zdá, vidí, javí príjemné; tá tvár mi pripadá, prichodí, prichádza známa • zastaráv. predchodiť: predchodí si všemocný • ukazovať sa • predstavovať sa: metóda sa ukazuje, predstavuje ako neúčinná • vyzerať • pôsobiť: dom vyzerá, pôsobí ako útulný

3. vzbudzovať kladné pocity, súhlas • pozdávať sa • vidieť sa (často v zápore): niečo sa mi tu nezdá, nepozdáva, nevidí • páčiť sa • ľúbiť sa: nepáči sa nám, neľúbi sa nám, že sa problémy v rodine neriešia

4. javiť sa v neurčitých črtách • mariť sa: niečo sa mi zdá, marí, že som o prípade počul • pliesť sa (nejasne sa vybavovať v pamäti): o udalosti sa mi pletú akési spomienky

ukázať, -že, -žu dok.

1. (na koho, na čo, kam, komu čo) pohybom prsta, ruky a pod. upozorniť na niekoho al. na niečo, naznačiť niečo: Ukázal na kaštieľ. (Vaj.) Ukázal na prichádzajúceho chlapa. (Fr. Kráľ) Ukázala mi palcom na dvere. (Tomašč.) Ondrej ukázal smerom na juh. (Urb.) Jakub ukázal k úpustu. (Jes.) Ani táto nebola na svete, keď išiel, ukázala mať na dievča. (Taj.) Strakonický ukázal očami k stolíku. (Vaj.); u. niekomu smer, u. niekomu cestu, i pren. byť vzorom, poslúžiť za vzor;

2. (komu čo, čo) umožniť, dovoliť niekomu, aby sa na niečo pozrel, dať vidieť: Ukázal nám všetky svoje práce. (Vaj.) Betka, ukáž mi to písmo. (Karv.) Zaviedol ho do skladu a ukázal mu hŕbu nových kôs. (Čaj.) Ukázal mu dom, v ktorom býva. (Laz.) Ukázal dekanovi svedectvo zo školy. (Taj.) Šofér odoprel stráži ukázať povolenie. (Min.) Rybka ukázala biele bruško. (Vaj.) Máte papiere? Ukážte! (Jil.) Čo máš vo vrecku? Ukáž! (Ondr.)

● expr. u. niekomu chrbát odísť; expr. u. niekomu päty ujsť; expr. u. niekomu dvere vyhodiť ho; u. svoju pravú tvár odhaliť sa, prezradiť svoje úmysly; expr. u. rožky prejaviť svoju pravú povahu; expr. u. zuby a) zasmiať sa, b) prejaviť nepriateľstvo;

3. (čo komu) predviesť ako vzor, ako príklad; poslúžiť ako vzor, ako príklad: Ukázal som im, ako sa dá po uhorsky vyučovať. (Taj.)

4. (čo. čo komu) dať najavo, prejaviť: u. radosť, lásku, ochotu, úctu; Ukázal dobrú vôľu. (Taj.) Sú na strane Ilinej, no nechcú to ukázať. (Tim.) Chcel ukázať, aký je chlap. (Zúb.) Róna ukázal čate, čo vie. (Urb.) Ešte vždy sa nemôže spamätať z ľaku, i keď to neukáže. (Ráz.-Mart.); expr. Drzý chrapúň! Veď ja mu ukážem (Štef.) ja mu dám (zastrájanie).

5. (so spoj. že i čo) dokázať, dosvedčiť, potvrdiť: Dnes ukázal, že je vojak, ako sa patrí. (Sev.) Chcel mu ukázať, že on je pán. (Jégé) Teraz ukáž, či si muž. (Šteinh.)

6. (na čo) poukázať, upozorniť: Ukázali sme presne na spôsob stavby diela. (Fel.) Nik dosiaľ neukázal na to, že J. Záborský bol našim prvým realistom. (Chrob.);

nedok. ukazovať

|| ukázať sa

1. objaviť sa, dať sa vidieť, zjaviť sa: V oku ukázal sa skúmavý výraz. (Kuk.) Celý týždeň neukázal sa Jaroš v záhrade. (Vaj.) Hanbím sa ukázať ľuďom na oči. (Jes-á) Mali by ste sa častejšie ukázať u nás. (Al.) Slnko sa celý deň ani neukáže. (Taj.) Na konci ulice ukáze sa budova Opery. (Kuk.) Dve červené svetlá ukázali sa v diaľke. (Vaj.) Ukázala sa jar. (Taj.)

2. vyjsť najavo: Ukázalo sa, že má postrelené stehno. (Fig.) Pri otvárani výstavy sa ukázalo, že výstava prekonala očakávanie. (Al.) Teraz sa ukáže, čo ste zač. (Min.) Že čosi nie je v poriadku, ukázalo sa až ráno. (Urb.)

3. expr. okázale sa prejaviť, pochváliť sa: Mlynár sa predsa tiež musí ukázať, keď ide vydávať jedinú dcéru. (Zgur.) Pre česť zástavy musíme sa ukázať. (Taj.) Úradníček sa chce ukázať. (Mňač.) Rozhajdákali veľké sumy, len aby sa ukázali. (Tat.)

4. (aký, akým) prejaviť sa, osvedčiť sa: Človek nerád ukáže sa skúpym. (Kuk.) Nôžky ukázali sa prikrátke. (Ráz.-Mart.) Samko nechcel sa ukázať pohnutým. (Taj.) Žatva sa ukázala o tretinu slabšou. (Laz.);

nedok. ukazovať sa

ukazovať, -uje, -ujú nedok.

1. (na koho, na čo, kam, komu čo) pohybom prsta, ruky a pod., upozorňovať na niekoho al. na niečo, naznačovať niečo: Rozprával mu niečo, ukazujúc na sváka. (Jégé) Von — ukazoval rukou na dvere. (Jégé) To mu je bratanec! — ukazujú všetci na Ička. (Ráz.-Mart.) Vrchný pozná prišlých a ukazuje im do separé. (Ráz.); u. niekomu smer, cestu, i pren. byť vzorom, slúžiť za vzor

● expr. u. prstom na niekoho pohŕdať niekým, posmievať sa niekomu;

2. (komu čo, čo) upozorňovať niekoho na niečo, čo si má pozrieť, umožňovať niekomu niečo vidieť: Ukazuje materi prst. (Kuk.) Lyže budem ukazovať kamarátom. (Bedn.) Prídu časy, keď medvede len na papieri ukazovať budú. (Lask.) Ktosi ukazoval ruku, z ktorej chybovali štyri prsty. (Urb.) Všade s pýchou ukazoval listy svojej dcéry. (Ondr.)

● hovor. ukazovať niekomu straky na kole klamať, zavádzaš niekoho; u. farbu, karty prezrádzať svoje zámery;

3. (čo) znázorňovať, predvádzať: Posledný záber (filmu) ukazoval vlak spomedzi koľajníc. (Zúb.) Radi máte filmy, v ktorých ukazujú krádeže a vraždy? (Stod.)

4. (čo) dávať najavo, prejavovať: u. hnev, radosť, úctu, ochotu, silu; Otila neukazovala vôľu odisť. (Tim.) Ukazuje. svoju neskrotnú hlavatosť. (Jes-á) Nový talent ukazujete. (Vaj.)

5. (čo i so spoj. že) dokazovať, dosvedčovať, potvrdzovať: Priebeh porád ukazoval pripravenosť. (Škult) Skúsenosti ukazujú, že vodkyňou boja bola komunistická strana. (Chorv.)

6. (čo) označovať: Ručičky ukazujú práve desať. (Ráz.) Horná [číslica] ukazovala plánovaný postup, dolná skutočný. (Tat.)

7. (čo) predvádzať ako vzor, ako príklad: Ukazoval, ako žiť. (Škult);

dok. k 1, 2, 4, 5, 7 ukázať

|| ukazovať sa

1. objavovať sa, dávať sa niekde vidieť, zjavovať sa: Praskovský neukazoval sa vo dne na ceste. (Jégé) Únava ukazovala sa mu na tvári. (Barč) Všetky príznaky tuberkulózy sa ukazovali. (Vans.) Skúmal, či dáky hmyz sa neukazuje. (Taj.) Ukazoval sa koniec leta. (Ondr.) Iba na jeseň sa na hladine jazera ukazujú vtáci. (Tat.)

2. vychádzať najavo: Ukazuje sa, že kroniky dávno za padli medzi starinu. (Tat.) Ukazuje sa, že domácnosť niet z čoho udržiavať. (Al.) Rota spievala všade, kde mohla — a výsledky sa už začali ukazovať. (Sev.)

3. (aký, akým) prejavovať sa, javiť sa, zdať sa: Nie je taký nevinný, akým sa ukazuje. (Kuk.) Jeho rodina ukazuje sa byť životaschopnejšou. (Al..) Ukazoval som sa vďačným. (Jégé) Úroda sa ukazuje zlá. (Greg.) Tento rok sa ukazuje pekne. (Švant.)

4. vystatovať sa, chváliť sa Chce sa predo mnou ukazovať. (Bedn.);

dok. ukázať sa

ukázať [uká-, ukia-] dk
1. na koho, na čo, komu, čo pohybom ruky al. prsta upozorniť na niekoho, niečo, naznačiť niečo: na koho starssi ukaže, aby mrtweho k hrobu nesl, bez odporu ma to učiniti (CA 1590 E); (Ján) na neho, že gest Syn Boži, vkázal swým prstem (CC 1655); pán (generál) prygduce k tomu mlynu s uradnjkom sseptal, dowedagjce se snad, ktery by to clowek bol, prstom mu ho ukiazal (SUČANY 1750); (Alexander) ukazal prstem na pryteluw a rekel, to gest mug negdrakssy a negwetssy poklad (MC 18. st)
F. u. figu palcom vklineným medzi prsty naznačiť nevôľu niekomu niečo dať, pre niekoho niečo urobiť: digitum ostendere: fjk ukázati (KS 1763)
2. čo predviesť, predstaviť, predložiť niečo: ony tatam Pylenie dwa bozeniky s nym daly, kdy zasie domow boly ony pryssly, any zyadneho lystu gym ony neukazaly, any z recžow tak nepowedaly, kterak ta chodily pred W. M. (H. ŽDAŇA 1577); majster ma prede všemi svuj radny o vyučeni sveho list mistrom pred luodnou ukazati a producowati (B. BYSTRICA 1617 CM); powolala pany Kajalička juž po zwade mne do zahradky a ukazala mne, že bj gednu w kutye dieru sama Galička ucžinila (KRUPINA 1692); kdiž pak prigde pan pulkrab, techdi diewkam (magerka) hrozi, abi mleka od kraw na ten čas wssetkeho newidagali, ano i to, čo widogili, tak po kusiech krili a pred panom pulkrabim len dosti malu trochu ukazali (L. HRÁDOK 1715); mladencze, mass-li negakowy pas aneb kunsoft, ukass nam (CA 1780)
L. ak možnosť u-e ak sa bude dať: a czo kce-ly nam mily Buoh swey sstedrey ruky pozehnaty raczy a yak moznost vkaze, Wassi welkomoznosty sluzity nepremineme (MALŽENICE 1622); u. na svetlo vyjaviť: ačkoly wybornost stawu od učenj len tolyko ssačugu, krom kralowskych ditek, ktere ne hnedky na swetlo ukažu (KrP 1760); očite u. práv dokázať na mieste: mlynarowo z geho statkem obydlenya, že bez sskody okolytych zemy a obecznych passgenok zaugatya nemuže byty, fatens wyznawa, a to s tey pryčyny, že gynssych panou a obywatelou wukol zeme gsu, gako y očyte fatens ukazal (PALÚDZKA 1734); (jestli) potreba u-e, (keby) potreba ukázala ak by bolo potrebné: abysste sto pacholku dobrych, wybranych hned do Krupiny wyprawili a potom se wssim lidem wassim pohotowie budte tak, kdyby toho potrzeba vkazala, aby wssiczknj pohotowie beze wsseho messkanj bylj (ZVOLEN 1544); povinni su jednoho každeho roku, kdekoli potreba ukaže, spolu i s pltniky davati plti no 5 (LIKAVA 1625 U2); starssymu pak bratu Urban Janossowy dostal se placz, na kterem pliaczku, gestly potreba ukaže, pre priležytost swu y stawat muže slobodne (BEHÁROVCE 1748)
F. u. zadok, chrbát, päty ujsť: hostis retro cessit: neprjtel zadek ukázal neb hrbet, paty, utekl, spátkem se wrátil, nawrátil; hostes quaquaverans fugerunt: nepritel sem y tam na wssecky strany se rozběhl, hrbet, paty ukázal, s patami platil, nohy na pomoc wzal (WU 1750); (kdy, jestlibi) Pán Boh šťastie ukáže (ukázal) keby sa pošťastilo, pri šťastí: horepsanu sestru, kdy gi Pan Buh sstesti ukazal, strani ssiat z domowych nakladkuw contentowaly (ZORKOVCE 1688); ponewadž mladssia sestra gesste in capillis aneboližto w pannenstwy zustawa, acžprawe gestlibj gey Pan Buh negake sstesti ukazal, mala bi se gey slussna pocztiwost ucžiniti a swadebne weselj winahradit (KRUPINA 1692)
3. práv koho, čo označiť niekoho, niečo pred právom, súdom: kdez by se pak czlowiek tahl na sweho gistinnika, kdyz by byl w czizi zemi, tedy tento musy za nim giti, az k tomv swiedku dogdu, nez tento musy geho na strawie drzeti, dokadz sweho gistinnika vkaze (ŽK 1473); na Mychela Knuoth a Danyela Kvrcha ony pred W. M. vkazy, kteryzto su gym podluzny nyekterzu summu penazy (D. MIČINÁ 1586); dom kamenj, ktery nebožkj Frumbiert teraz za penize bol dostal, po gegich smrtj na dlznikou prissjel, batouskuo prawo po sprawedlnostj oprauilo a ukazalo ten gisti dlh Nagj Martonowj, totizto fl 45 (BÁTOVCE 1628); tretu krywdu w tomto literalia documenti mna concernugu tanquam fratre maiorem, na tu mne gich any ukiazat, any k rukam nechcegu daty (BYTČA 1669); a kdy bil prynuczeny swogu čgastku zaloznim spusobem komukolwek popustit eo in casu taky oppignorans, bude mat mocz a wladu do placzu ukazat ten a takowy sad neb ohrad Davydouszky (S. ONDREJ 1704)
4. čo komu dosvedčiť, dokázať, dotvrdiť niekomu niečo: item panu rychtarowy ostal sem dlzen osemdesyat penezy a za wyno kolyk bych byl dlzen, rowasyk vkaze (ZVOLEN 1599); (čo sa) owecz doticze od zwera pobitich, na tyze zadneho znameny neukazal, any tez doswecyl, za ty urednyk panu Geho Oswycenosty fl 10 powinen zaplatity, ktere od walachow sloboda mu bude wyhledawaty (TRENČÍN 1640); prawo, neweduc ginačeg teg wecj rozwažjtj wzalo pred seba knjhu mestsku, abj z tegže knihy wsseligaká sprawedlnost bjla ukazana, kdo by se o cokoliwek domluwal (P. BYSTRICA 1668); a žádny nemuže ukazati, že my katolicy gináčey werjme (IA 1708); (svedok s direktorom) lukj wisse dediny opačuwat wisslj, znižiwsse se director Swatkowj ukiazal, že owcze Klokočowe pasu (PRÍBOVCE 1729); crimen dissolvere: winnu od sebe odwrátiti, že winnen nenj, ukazati (WU 1750); nástogte, kolik chceťe, usilugte sa mu ukázaťi, gak pewňe mužete, že gest takowý (BA 1789)
5. (o pôde, majetku) vymedziť, ohraničiť: ale Kolechansky nebosstik stari powolal na Hornyan a rekl, vkasste, kiade hradsku czestu drzite (TRENČÍN 1587); na miste pak gruntu ukazana gest zem Bielikowj Ferenczowj, wisse wssi na Dolinje, podle Bacha Girika hostaka, na kterem na tento čas Iano Moravczik bidly (TRENČÍN 1679); Jeszenszky György promluwil, aby swedkowy placz napredku odgali a nazadku ukazalj (MARTIN 1731);
x. pren mezy wažnymy lydmy, kdekolwek Pan Buh ukaže gemu (vyučencovi) mysto (CA 1691) kdekoľvek začne pracovať, žiť
6. čo komu predviesť ako vzor, ako príklad: kterak by sme se meli radowati, ukaže nam y wyklad dnessnjho sw. ewangelium (SP 1696); sináčku múg, ukaž mi techdi, gak mám delati (VP 1764); kteri cesti, hodniky a spusob zbognikom ukažu, gak magu daktereho ozbigat (HRANOVNICA 1782)
L. u. cestu predísť v smrti: György, ten pred rokom ukazal czestu a predessel nini na marach odpocziwagicziho otcze sweho do weczneg radosty (H. ČUTA 1604)
7. čo komu dať najavo niekomu niečo, prejaviť: (hospodárstvo) na ten čas gest w dobrem postaweny a zwlasste pri roliech, kde z daru Pana Boha ukazano gest nam dobre jaro a časy pohodlne (BYTČA 1613); hnedky raniczko, nez winde slunecžko magj pilnost ukazat (BV 1652); Buh Otzetz k nám velyku dobrotz ukázál bohatu milosztz (HPS 1752); exhibere alicui affectum parentis: k ňekomu ukázati nachylnost otcowsku; dare se facilem: dobry wďak ukázati; hostem inducere: za neprjtela seba ukázati (KS 1763)
8. prikázať, poručiť: naydete v richtarze budmericzkeho czedulu nowu, tu wesmete a podle tey drwa woste a sekayte, kde wam richtarz vkaže a ginde nakradtze, abi ste nezekaly (Č. KAMEŇ 1561); Panna, vkaž sobe matkú byťi (CC 1655); nekdy pan Huszar Joseph len ukazal poddanim swim, ktery tam bily pritomny, kde sau teras, czyele poklasty (V. ČEPČÍN 1721); gestliby na nekterych obligatoroch se nasslo, žebi bily bes wirassky, na takowich, aby se wirasska, kolko sprawedlnost ukaže, sa gemu wirazilo (ZNIEV 1733); ukazovať ndk k 1: palcem tlačjme, ukazugjcim prstem ukazugeme (KoB 1666); cippi: ruka cestu ukazugici (NP 17. st); mluwjl pan Eördöd Istwan w tom sade ukazugjce na yablone, ket my gednu ruku na tuto yablon a druhu na onuno pribigu, kdy Eördög Adam bude tento sad wladat (LACLAVÁ 1718)
F. u. za dvere vyhadzovať: falessnemu swedku za jeho reč lechku ukazugu za dwere (BV 1652); prstom u.
a. na koho obviňovať, ohovárať niekoho, opovrhovať niekým: w dome isspanowem prstem na mna ukazowal, že sme to čynili (LAMAČ 1665 E); gine statečne diewčata budu na mne pluwat, czuzi lide prstom ukazowat, toto gest taka a taka (MiK 18. st);
b. na čo odkazovať na niečo (obyč. v texte): učitele cyrkewny teto ewangelia tak sporadaly, že gedno gakoby prstem na druhe ukazuge (CO 17. st); k 2: Margeta Barbiercžina vkradla hospodarini obrus, skrze toho obrusa museli sme wecy swe vkazowati (P. ĽUPČA 1582); hofferowy, ktery vkazowal czestu hayduchom do Beley (ŽILINA 1610); widela wdowa Sztrakowa, že slama bila potrusena pry parkane, do horniho koncza znak ukazugicy (B. BYSTRICA 1737)
F. dobre u. (o hodinách) označovať správny čas: hodiny dobre sprawene, dobre ukazugu (GŠ 1758); k 3: gestli se dwa ranita rownie a geden gde k rychtarowi, zaluge swu krev a druhy gde w obecz a swiedssy kazdemu, bozenikom y obeczniem lidem, vkazugice swe rany (ŽK 1473); na geho vmrlyho brata vkazugete, ktery us nyemuoze odpowed dawaty (B. ŠTIAVNICA 1595); on pak sweho dluhu neukazuge, yako psal p. Wesselenymu, tolyko fl 424, d 52 (TRENČÍN 1640); penize mi skapaly, tehdi ga na nekoho, any na zadneho čloweka sem neukazowala (S. ĽUPČA 1784)
L. u. na právo riešiť vec právne: a y to wkladam, ponewacz prawa uherske tezke bywagy, ze nycz na prawo ukazuwaty nebudem (HORNÉ 1588 DSJ); k 4: ale wy ste preczya Wassym meskym a pocztywym prawom k temu nedopomohly, ale este gemu wynu vkazugete (B. ŠTIAVNICA 1595) robíte ho vinným; Swyatko Duro porubany yssiel k potoku a zatim geho bratya wibehli z druky na Hlawatiho Palla, wlastnou sablou nanho rubaly, gako y ranna ukazuge (KRUPINA 1683); convinco: swědomjm dokazugi, ukazugi (WU 1750); k 5: predepsany pan Danko Miklóss hnedky panuw compossessoruw na tuže luku wiwiedol a oculate vkazowal Gegjch Milostiam (VRÚTKY 1736); k 6: Buch wsseligake prostredky ukazuge a predstawuge (MiK 18. st); k 7: yakožto slussy na ženy, at vkazugy milostiwost (BAg 1585); nekdo w twari ukazuge to, čo w srdcy ňeňi (GV 1755); y mezy namy se naleza takowy, ktery dobremu poradku nechce poddan byti, ale we wssech wecech swu hlawatost ukazuge (PONIKY 1793)
L. adm v uvádzacích formulách: viernost nassy a poddanie naprzed wkazugem Twei Milosti, vrozeny pane, k nam milostiwy (VARÍN 1485 KL); sluzby swe Wassym Milostem ukazugem, duoystoyni v Boze Ocze vrozeni pani (PEZINOK 1519 KL)
F. kdo prwég odpowjda nežly slyssy, ukazuge seba, že gest blázen a haňbi hoden (KB 1757)