plnomocenstvo, -a, -stiev str.
1. (len j. č.) právo, poverenie konať za niekoho, v mene niekoho; splnomocnenie: dať niekomu p.; práv. procesné p. poverenie zastupovať niekoho v procese; kolektívne p. udelené kolektívu osôb;
2. listina obsahujúca splnomocnenie
plnomoc i plnomocenstvo s. miest. splnomocnenie: Ja jej poslala pelnomoc (Sobrance); pľnomocenstvo (Hor. Lehota DK); plnomoceňstvo (Koniarovce TOP)
plnomocenstvo [-o, -í] s ústne al. písomné poverenie konať v mene niekoho, splnomocnenie: dawame Geho Mylosti y potomkum geho takoweto plnomocenstwy, aby predgmenowanu luku užywati mohlj (BRATISLAVA 1663); ja Salkovic (grunt) wsseckim prawom a plnomocentvom tomuže Paulusovi do užitku pusstam (D. KUBÍN 1698); Mihalowy dawam plnomoczenstwy, aby ten dom komukolwek slobodil (ŽILINA 1724); ja Susanna, dawame plnomoczenstwy, aby sebe z gakehokolwek nassho statku Geg Welkomožnost (dostala) (V. JACOVCE 1744); plenipotentia: plnomocenstwy (PD 18. st)