Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

biely

I. belší príd.

1. majúci farbu ako sneh, ako mlieko: b. papier; b-a košeľa; b. ako sneh; b-e zlato i publ. cukor; b-a kniha polit. dokument odôvodňujúci stanovisko štátu k závažnej medzinár. otázke; B. dom sídlo prezidenta USA; B-a sobota pred Veľkou nocou; b-e noci s krátko trvajúcou tmou (za polárnym kruhom); b-a pani domnelý duch rodu, kt. sa zjavuje

2. svetlý, belavý, bledý, op. čierny: b. chlieb; b-a káva s mliekom; b-e víno, op. červené; b-e plemeno, op. farebné; publ. obchod s b-m mäsom vyvážanie žien a detí do zahraničia na nútenú prostitúciu

b. ako stena; (mať to) čierne na b-om písomne potvrdené; b-a vrana zvláštnosť; Martin prišiel na b-om koni prvý sneh okolo 11. novembra;

do biela → dobiela;

na bielo → nabielo;

bielo prísl. k 1;

bielosť -i ž. k 1

II. biely m. beloch

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
biely; bielo prísl.; bielosť ‑i ž.

bielo prísl.


nabielo, na bielo prísl.

bielo prísl. 1. ▶ vo farbe snehu, v bielej farbe, bielou farbou; syn. nabielo: b. sfarbený pes; b. kvitnúca bylina; b. sa trblietajúce vrcholce hôr; b. navlečené prikrývky; b. škvrnité listy; b. tapetovaná nízka povala; Bielo zakvitnutý stromec sa prikrčil za zvyšok kamennej cintorínskej ohrady. [K. Jarunková]
2. ▶ na čisto, do čista upravený: b. vydrhnutá podlaha
do bieladobiela; na bielonabielo


nabielo, pís. i na bielo prísl. ▶ na bielu farbu mlieka al. čerstvo napadaného snehu; bielou farbou: natrieť, nafarbiť, nalíčiť strop, steny izby n.; n. našminkovaná tvár herca; n. nastriekané auto; Chlapi s červenými pásmi schádzajú z hory olivovej na pláž, k brehu penami na bielo rozkvitnutého, modrého mora. [L. Ťažký]

-elo/124263±899 4.99: adverbiá 1. st. 11875→12036
+365
−535
veselo/4560 umelo/1878 smelo/1243→1279
+112
−256
nesmelo/997 bielo/962 osamelo/300→455
+0
−22
skvelo/363→420
+33
−80
vrelo/477→402
+106
−113
zbabelo/309 neveselo/188 nabielo/167 bdelo/60→80
+13
−19
dospelo/76→67
+86
−33
(10/273)

bielo majúc bielu farbu, farbu ako sneh, na bielu farbu, bielou farbou (op. čierno) • nabielo, pís. i na bielo (op. načierno) • dobiela, pís. i do biela (op. dočierna): bielo, nabielo natreté dvere; lastovička má na brušku bielo, dobiela sfarbené periesnehobielo: snehobielo prestretý stôlalabastrovopoet. úbeľovo: kaštieľ alabastrovo, úbeľovo žiari v slnečných lúčochpoet. snežne: Snežne sa v slnci smial môj dom. (Mihálik)expr.: bielučko bielunko bielulinko bieluško: bielučko, bielunko vypratá bielizeňnabielučko nabielunko nabielulinko nabieluško, pís. i na bielučko atď.: na bielučko natreté zábradliedobielučka dobielunka dobielulinka dobieluška, pís. i do bielučka atď.: do bielunka, dobielulinka vyšedivené vlasy

porov. aj biely

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

bielo p. biely


biely, 2. st. belší príd.

1. najjasnejšej farby, majúci farbu ako sneh: b-a farba, b. kvet, b-e šaty, b-a košeľa, b-e rukavice, b. obrus, b-a šatka, b-e zuby, b-e fľaky, škvrny, b. ako srieň, b-a hus; zool. bocian b.; b. a čierny partneri v šachovej hre; B. dom sídlo prezidenta a vlády USA, pren. vláda USA; b-a garda kontrarevolučná armáda po Veľkej októbrovej revolúcii v Rusku, bielogvardejci; spodst. bieli príslušníci bielej gardy

b-a vrana zriedkavosť, vzácnosť; b-e uhlie, b-e zlato o cukre al. o elektrickej energii; b. šport lyžiarstvo (niekedy aj o tenise); b-a smrť v snehu, v lavíne, v snehovej fujavici; bás.: b-a krása, b. svet o zasneženej krajine, b-a tma o snehovej búrke; ľud. prišiel svätý Martin na b-om koni keď 11. novembra napadne sneh; ani biely ani čierny; ani biele ani čierne o niečom nejasnom, neistom, o nerozhodnom konaní; mať niečo čierne na b-om potvrdené na papieri, písomne, mať istotu o niečom; B-a sobota pred Veľkou nocou, B-a nedeľa prvá po Veľkej noci; žart. b-e pohlavie (pokolenie) o ženách; b-a duša (dušička) o nevinnom človeku (najmä dieťati) po smrti;

2. jasnej, svetlej farby, svetlý, belavý, bledý: b. chlieb, b-e pečivo, b-a múka, mať b-u tvár, b-e telo; b-a káva z mlieka a čiernej kávy; b-e víno (op. červené); b-e mäso z hydiny; b-e krvinky (op. červené) krvné bunky s jadrom, leukocyty; odb. b. kov zliatina používaná ako ložiskový kov

b-a tvár pomenovanie belocha u farebných domorodcov; za b-eho dňa cez deň; keď bol b. deň za denného svetla, za dňa; do b-eho rána do ranného svetla;

3. šedivý, sivý: b-e vlasy, b-a brada, b-a hlava; b. ako holub;

4. v zemepisných názvoch: B-e Karpaty, B. Potok, B-a Hora;

do biela (napr. rozžeravený), na bielo (napr. zafarbiť, vyčistiť, vyprať);

bielo prísl.: b. oblečený

biely [bie-, bí-] príd
1. majúci farbu ako čistý sneh, ako mlieko: biele ssaty (PARÍŽOVCE 1564); bielizeň, wycz byleho sukna (TRENČÍN 1584); koniec geden belssi, druhy z czerna sywy (MOŠOVCE 1607); papyera bjeleho; swyecz logowych bielych (KRUPINA 1689); wilozil zastawu bilu (BARDEJOV 1783)
L. zool biela ryba, belica (KrN 1795) belica Cyprinus albernus;
x. bot, farm aksstyn bely jantár; benedict biely (HL 17. st) kuklík mestský; bodláč bíly (KS 1763) pestrec mariánsky; bjly cytwor (HT 1760) kurkuma zedoárová; elebor byly (HL 17. st) kýchavica biela; bjela lalija (PR 18. st) ľalia; byleho a černeho maku (HT 1760) mak; bgela repa (PR 18. st) repa; bjly zazwor (TT 1745) ďumbier
F. luch bjly gako mleko (HT 1760); kostel nad mleko bilegssy (VP 1764); zelene Wjanoce - bila Welka noc (PR 18. st)
2. málo sýtej farby, bledý, svetlý, jasný: kwety byle brunatnosti bledočervené; lysty ma co konope, ale bylegssj zelenosti (HL 17. st) bledozelené
L. w bilem wyne warity (LR6 17. st); byly chlyeb (NITRA 1537); kdy se medenni turaky na biele penyze odmienaly (ŽILINA 1702) strieborné; welike biele ryby (ORAVA 1621) menej hodnotné, napr. jalce, podustvy, nosále, belice a i.
F. b-a hlava, osoba, pohlava žena; b-e pohlavie ženy: Beno gednu bilu hlawu aneb sluzebnu dewku pobyl y geg o gy pocliwost z mocy stal (V. LOMNICA 1640); geden (vôl) bielu pohlavu kole (H. JASENO 1732); mužuw krom bileho pohlawy sedem tisicuw (KT 1753); muzkjm každodenne geden gross, biljm ale osobám dwa grosse dane byli (VP 1764)
3. (o vlasoch) šedivý, sivý: (vlasy) negprwe mel načernaste, potom bjle (SK 1697); nemožess geden wlas bjly učiniti aneb černy (KB 1756); na bielo prísl výraz: od wirabania (koží) na bielo (RADVAŇ 1702); statuu na bylo bylo malowatj (DUBNICA n. V. 1728); na bjlo kropeny mramor čerweny (KS 1763); -o, -e prísl k 1, 2: wzal byle byelenu plachtu (ŽILINA 1693); Krasopanj gest piekna, jasna, bylo blisscžiczi se hwezda (Kal 18. st); subst b-e s
F. abj učitele cierne ciernim a biele bielym gmenowalj (CS 18. st) správne rozlišovali; bjlé od černého rozeznati (KS 1763) dobré od zlého
P. tpn Bela patak (pri Štúrove 1138/ 1329); Villa Bela (v Trenčianskej 1208); torrens nomine Bela (Belá v Tekove 1228 CDSl)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu