Vedeli ste, že...? Slovníkový portál obsahuje aj minikalkulačku. Skúste napr. 2+2.
2+2.
muškát -u m.
1. rastlina s červenými, ružovými al. bielymi bohatými kvetmi pestovaná najmä na balkónoch, v oblokoch ap., bot. Pelargonium: m-y za oblokom
2. druh voňavého hrozna; víno z neho
3. muškátový oriešok;
muškátový príd.: m. oriešok voňavé korenie zo semena muškátovníka; m. kvet korenie z oranžového obalu tohto semena
muškát -tu pl. N -ty m.
muškát -tu pl. N -ty m. ⟨lat. ‹ irán.⟩ 1. ▶ okrasná rastlina z čeľade pakostovitých s bohatými červenými, ružovými al. bielymi kvetmi, pôvodom z južnej Afriky, pestovaná v črepníkoch najmä na balkónoch a oknách; syn. pelargónia: červené, biele muškáty; hnojivo na muškáty; sadenice ťahavých muškátov; pestovať muškáty; Odrezkami rozmnožujeme muškáty, rozmarín, myrtu, chryzantémy. [Záhr 2007] □ bot. muškát brezovitý Pelargonium betulinum; muškát krúžkovaný Pelargonium zonale; muškát veľkokvetý Pelargonium grandiflorum; muškát ovisnutý Pelargonium peltatum 2. vin. ▶ biela muštová odroda voňavého hrozna: strapec voňavého muškátu; prezreté bobuľky muškátu 3. vin. ▶ aromatické víno z tohto hrozna: objednať si fľašu žltého muškátu ▷ muškátik -ka pl. N -ky m. zdrob. i expr. k 1: dievčatko polieva muškátiky
muškát -u m. ‹román < g < ind›
1. záhr. okrasná rastlina s červenými, ružovými al. bielymi kvetmi v okolíkoch, pelargónia
2. vin. sorta hrozna; víno z neho so zvláštnou korenistou vôňou a príchuťou pripomínajúcou muškátový oriešok
muškátový príd.: m-é víno; potrav. m-é oriešky semená muškátovníka voňavého, používané ako kuchynské korenie; m. kvet sušený miešok semien muškátovníka voňavého
muškát rastlina s červenými, ružovými al. bielymi kvetmi pestovaná v črepníkoch v exteriéroch al. v oblokoch • pelargónia
muškát, -u m.
1. voňavá ozdobná kvetina pestovaná najmä v bytoch;
2. voňavé korenie z usušeného mieška obaľujúceho semeno muškátovníka, muškátový kvet;
3. druh hrozna;
muškátový príd.: m-á vôňa; m. kvet voňavé korenie; m. oriešok semeno muškátovníka;
muškátik, -a m. zdrob. expr.
muškát i muškátel m. (muškátl, muškatal) 1. strsl, zsl, čiast. vsl rastlina s červenými, ružovými al. bielymi kvetmi, pestovaná najmä v oblokoch al. na balkónoch (bot. Pelargonium): Naše muškáti kvitnu na bielo aj červeno (Návojovce TOP); Muškád má ľisti hladuškie ako zamat (Pukanec LVI); Do oblokov zme pokládle rozmarín a muškáte (Čelovce MK); V oknách sú muškáti (Vaďovce MYJ); Išli po ulici, do mav okná otvorené a mav muškátle, postŕhali šeckí dole (Brestovany TRN) L. strapatí muškát (Sotina SEN), ledoví muškát (Nitr. Hrádok NZ) - druh muškátu; 2. v dvojslovných názvoch iných rastlín: planí muškát (Nitr. Hrádok NZ) - bot. ibiš lekársky (Althaea officinalis); muškát hlohoví (Bošáca TRČ) - bot. chryzantémovka (Chrysanthemum) 3. sorta voňavého hrozna; víno z neho: Muškát, to je slatká sorta (Trakovice HLO); Ból červení muškát, bílí, červení tokaj, portogézija (Bernolákovo BRA); Zelení muškátel a cirifandel, to boli vínové hrozne (Borová TRN); Muškatal, to je pachňaci hrozno (Kaluža MCH) L. zelení muškát (Kuchyňa MAL), muškád hamburskí (Pukanec LVI), muškád otonel (Dražovce NIT), muškát tokaj (Pukanec LVI), muškád nantes (Dražovce NIT), muškát Ferďinant (Pukanec LVI), muškád Aľeksander (Pukanec LVI); muškát silván (Pezinok MOD); bazilika muškát (Modra), žltí muškátl, bílí muškátl (Jur p. Brat. BRA), červení muškátl (Vinosady MOD), zelení muškátel (Slov. Grob MOD) - jednotlivé odrody tohto hrozna 4. voňavé korenie zo semena muškátovníka: Dala si aj muška_ do poliavki? (Kameňany REV); muškátový príd. k l, 3, 4: muškátová sorta (Radošina NIT); muškátové víno (Vištuk MOD) L. muškátoví orech (Pukanec LVI) - plod muškátovníka; muškátoví kvet (Návojovce TOP) - príchuťové korenie; muškátik m. zdrob. expr. k l.: muškáťik (V. Bielice TOP, Hor. Lehota DK)
muškátový p. muškát
muškát m lat/nem 1. voňavé korenie z usušeného mieška obaľujúceho semeno muškátovníka: loth musskathu (ŽILINA 1586); oleg z musskatu (HL 17. st); nastruž musskatu do pywa (KLe 1740) 2. druh voňavého hrozna, víno z neho: hrozna musskatu, yablka, musskat; daly zme za putnu musskatu; na wečzeru panom pachtatom musskat, hrussky (KRUPINA 1692; 1706); -ový, -ný [mu-, mo-] príd 1. k 1: olegom musskatowim (RN 17.-18. st); musskátowá mast (TT 1745) L. musskatowy strom roste we wýchodnj Indyi (BH 1798) bot Myristica Myristicaciae 2. pochádzajúci z muškátovníka: orech musskatowj (ŽILINA 1585); kuetu musskatoweho na kuchynu (KRUPINA 1684); moškatni kvet (MVV 1779-85 E) 3. k 2: poslaly wina czerweneho musskatoweho per flor no 10 (KRUPINA 1689); uva apiana: musskátowy hrozeň; falernum: musskátowé wjno (KS 1763) 4. podobný muškátu, majúci príchuť muškátu: moschatula pyra: musskatelki, musskatowé hrussečki (KS 1763) druh voňavých hrušiek