štetina -y obyč. mn. štetiny -tín ž.
1. tvrdé chlpy (ošípanej)
2. čo takéto chlpy pripomína: umelé š-y; expr. pod nosom má husté š-y;
štetinový príd.;
štetinka -y -niek ž. zdrob.
štetina -ny -tín ž.
srsť porast na tele (zvieracích cicavcov): hustá srsť • vlna (srsť niektorých zvierat používaná ako surovina): ovčia vlna • štetina • zastar. šteť (tvrdá srsť ošípaných) • škutina • hovor.: škuta • škunta (tvrdá srsť zvierat, najmä svine, diviaka) • vlas • hromad. vlásie (konská srsť) • kožuch: zajac v zimnom kožuchu • expr.: kožušina • kožušinka: veverička má krásnu kožušinku
štetina p. srsť
štetiny, -tín mn. č., zried. i štetina, -y ž. hromad. tuhé, tvrdé chlpy na chrbte ošípanej používané na výrobu štetiek, kief, štetcov ap.;
pren. expr. niečo podobné štetinám napr. tvrdé, pevné, obyč. vzpriamené vlasy ap.: Miesto fúzov mal pod nosom tvrdú štetinu. (čaj.) Štetiny trávy sa udržali nad ľadom. (Švant.);
štetinka, -y, niek ž. zdrob. expr.
štetina, obyč pl štetiny [-ti-, -ci-] ž tvrdý, tuhý zvierací chlp, svinská, konská srsť: sswecz obuwy na kopito, ssidlom, sstetinu a dratwu na ssewcowskem warsstate robj (KoB 1666); swine z prasaty ma sstetiny, ale žadne rohy, wssakže tež rozdelené kopyta, gako y oné (OP 1685); gežowj a nagežene morske swini ostnowe ostre, končite, štetinj gsau misto srstj (KoA 17. st); labrum veneris: ssťetina; seta: ssťecina, konská srst; setae: ssťecinj (KS 1763); sčetka ta gest ze swinskich sstetiny (BUDÍN 1789); od mnohe srdnate wzteklosty štetini geho (kanca) na spusob drota železneho wzhuru se pozdwihowali (PT 1796); až w napogi sstetinu swinsku aneb srst z kozy wipigu, hnedky od toho wikapu (NN 18. st); x. pren strach gako sstetina wycházá, která cwernu nawléká (BlR 18. st) P. atpn Antol Sstetina (HÁJNIKY 1556); -ový príd: setaceus: ssťecinowy, ssťetkowy; setigar: ssťecinowé howado (KS 1763); -ka dem: satula: ssťecinka (KS 1763)