hovoriť nedok.
1. vyjadrovať myšlienky rečou, rozprávať, vravieť; ovládať nejaký jazyk: h. nahlas, zo sna; h. (po) rusky, niekoľkými jazykmi; h-ená podoba spisovného jazyka
2. rečou oznamovať; vyjadrovať slovami, vravieť: h. o udalostiach, h. pravdu; prečo nič neh-š? nehovor(te)! čo neh-š (-te)! výraz začudovania, naozaj? h-í sa, že ... ľudia vravia, povráva sa
3. vyslovovať svoju mienku, vravieť: čo na to h-í tvoja žena? h-ia o ňom iba dobré;
pren. ľudová múdrosť h-í vyjadruje
4. mať prejav (ako rečník ap.): h. na verejnosti, do mikrofónu, do rozhlasu
5. prezrádzať, svedčiť, nasvedčovať: obrazy h-ia o jeho talente; fakty h-ia, štatistika h-í
6. často vo vsuvke, kt. zdôrazňuje platnosť výpovede: je tu, ako sa h-í, ako na jarmoku; ako h-m, vstal a odišiel; h-m vám, je to isté
● h-í ako kniha, akoby z knihy čítal a) múdro b) plynne; h. z cesty blúzniť; h. k veci byť vecný; škoda h.! výraz rezignácie; o tom ani neh-iac to je samozrejmé; to mi nič neh-í nič mi to nepripomína; h-í z neho alkohol nezodpovedne rozpráva v opitosti; → zlé jazyky h-ia; → reči sa h-ia, chlieb sa je; h. striebro, mlčať zlato;
nehovoriac o predl. s L vyj. vylučovanie, nevraviac o: je statočný, n. o iných vlastnostiach;
opak. hovorievať -a