schytiť dok. expr.
1. rázne chytiť, zdrapiť, strhnúť, schmatnúť: s. pušku; s. dieťa do náručia
2. zachvátiť (význ. 2), zmocniť sa: s-l ho kašeľ
// schytiť sa
1. zrazu začať niečo robiť, vychytiť sa: s. sa variť
2. odísť (význ. 1), pobrať sa: s. sa preč, s-l sa ako vietor
3. náhle, nečakane vzniknúť: s-l sa oheň, krik