Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

neurčitý príd. kt. nie je dosť výrazný al. vymedzený, nejasný, op. presný, určitý: n-é obrysy, n. pocit; človek n-ého veku; lingv.: n. člen; n. (slovesný) tvar kt. nevyjadruje kategórie spôsobu, času ani osoby; n-é číslovky, zámená;

neurčite, neurčito prísl.: n. odpovedať;

do neurčita, na neurčito príslov. výrazy;

neurčitosť -i ž.

neurčitý -tá -té 2. st. -tejší príd.

neurčitý -tá -té 2. st. -tejší príd. 1. ▶ ktorému chýba presná vymedzenosť obsahu, významu, platnosti; ktorý nie je jednoznačne určený; syn. nejasný, nejednoznačný: právne n. a hmlistý pojem; neurčitá a nejasná odpoveď; zastaviť výrobu na n. čas; údaje poskytovali len n. a nepresný obraz; formulácie v oboch správach boli neurčité a vágne; najneurčitejšia je prítomnosť □ práv. pracovný pomer na neurčitý čas práca na obdobie bez určenia trvania; lingv. neurčité číslovky číslovky pomenúvajúce nepresný počet, napr. málo, dosť; neurčité zámená zámená odkazujúce na osobu, vec, vlastnosť len všeobecne, neurčito, nekonkrétne, napr. niekto, ktosi; neurčitý slovesný tvar tvar, ktorým sa nevyjadrujú vetotvorné kategórie (osoba, čas, spôsob), neurčitok, prechodník, príčastie, slovesné podstatné meno; neurčitý člen v niektorých jazykoch osobitný slovný druh vyjadrujúci neurčitosť podstatného mena
2. ▶ majúci nevýraznú vlastnosť, kvalitu, podobu vzhľadom na určovaný jav; op. konkrétny: bolesti neurčitého charakteru; vlasy neurčitej farby; žena neurčitého veku; vydávať neurčité zvuky; mať iba neurčité predstavy o svojej budúcnosti
3. ▶ (o citoch, pocitoch) ktorý sa nedá vyjadriť slovami, nepomenovateľný: pociťovať n. smútok; zmocnila sa jej neurčitá obava; bol to večer plný neurčitého očakávania; Nemá nič, len hmlisté a neurčité tušenie. [L. Jurík]

bezpríznakový ktorý nemá charakteristický príznak (op. príznakový) • neutrálny: bezpríznaková, neutrálna vlastnosť; bezpríznakové, neutrálne slovo • bežný • zvyčajný • obvyklý • pravidelný (ničím nie výnimočný): bežná, obvyklá lexika; bežné, zvyčajné, obvyklé správanie; pravidelné skloňovanie • nevýrazný • nevyhranený • neurčitý (bez výrazného znaku, vlastnosti): nevýrazný, nevyhranený štýl; neurčitý výraz tváre

beztvarý ktorý nemá určitý, pevný tvar • beztvárny: beztvará, beztvárna hmota • odb. amorfný: amorfný nerast • neurčitý: neurčitý umelecký výtvor

dvojznačný ktorý má dvojaký význam, výklad, dvojaké hodnotenie (op. jednoznačný) • dvojzmyselný: dvojznačný, dvojzmyselný výraz; dvojznačný, dvojzmyselný úsmev • nejednoznačný • nejasný • neurčitý (op. jasný, konkrétny): nejednoznačné, nejasné vyjadrenie; nejasné, neurčité narážky • kniž. pýtický (podobný, akým sa vyznačovala veštkyňa Pýtia): pýtická odpoveď

p. aj záhadný 2

mnohoznačný 1. ktorý mnohé naznačuje, sľubuje (op. jednoznačný) • viacznačný • mnohovýznamný • mnohovýznamový: nevyznal sa v jej viacznačnej, mnohovýznamnej odpovedi; vrhnúť na niekoho mnohoznačný, mnohovýznamný pohľad • veľavýznamný • veľavravný • mnohovravný • výrečný: urobil veľavýznamné, veľavravné, mnohovravné, výrečné gesto • nejednoznačný • neurčitý • nejasný • nepresný (ktorý nemá presný význam): správa obsahuje veľa nejednoznačných, neurčitých, nejasných údajov; vyjadroval sa v neurčitých, nepresných pojmoch • dvojznačný • dvojzmyselný (ktorého význam sa dá dvojako chápať): dvojznačné, dvojzmyselné vtipy

2. p. mnohovýznamový 1

nejasný 1. ktorý nie je (dosť) dobre vnímateľný, najmä zrakom a sluchom (op. jasný, zreteľný) • temný • tmavý • špinavý (o nejasných farbách, ich odtieňoch; op. žiarivý, svetlý) • nezreteľný • rozplývavý: v diaľke vidno nejasné, nezreteľné obrysy hôr; vydával nejasné, nezreteľné zvuky • nevýrazný • mdlý (ktorý nemá vyhranenú, presnú podobu; op. výrazný): bábätko má ešte nejasné, nevýrazné črty tváre; usmieval sa na mňa mdlým úsmevom • rozmazaný (o fotografii): pozadie na fotografii je rozmazané • zrnitý (o televíznej obrazovke) • zastretý: spievala nejasným, zastretým hlasom • zamračený • zatiahnutý (o oblohe)

2. nie dosť jednoznačný, významovo nie presne určený (op. jasný, zreteľný) • nezreteľný: hovoríš vždy v nejasných, nezreteľných náznakoch • nepresný • neurčitý • hmlistý • matný: na detstvo mi zostali iba nepresné, neurčité, hmlisté spomienky; o budúcnosti mám iba hmlisté, matné predstavy • nevyhranený (bez presných ohraničení): zaujať nevyhranený postoj • nezrozumiteľný (op. zrozumiteľný): nepochopil som tvoj nezrozumiteľný výklad • difúzny • rozptýlený (o myslení) • neartikulovaný (nezreteľne členený na hlásky): vydávať neartikulované zvuky • nejednoznačný • vágny • dvojznačný • dvojzmyselný (ktorý sa dá rozlične, dvojako chápať, vysvetľovať): definícia nesmie byť nejasná, nejednoznačná; slovo má nejasný, dvojznačný, dvojzmyselný význam • popletený • pomotaný • zmotaný • prekrútený • hovor. skomolený (bez logickej následnosti): skomolené, popletené vysvetlenie • neujasnený (nie do konca, úplne premyslený): mať neujasnené plány do budúcnosti • nevyjasnený • nevyriešený (bez konečného rozhodnutia): nevyjasnená, nevyriešená situácia

nepresný ktorý nie je (úplne) presný (op. presný): nepresné váhy • približný (obyč. o číselných údajoch): nepresný, približný čas; približné ceny • chybný • nesprávny • zlý (nevyhovujúci z hľadiska presnosti; op. dobrý, správny): nepresná, chybná streľba; zlý, nesprávny tón • nejasný • nezreteľný • kniž. vágny (obyč. čo sa týka významu): mal o tom iba nejasné, nezreteľné predstavy; nejasný, vágny pojem • neurčitý • všeobecný • široký (bez určenia presných hraníc platnosti a pod.): neurčitý, všeobecný spôsob vyjadrovania; príliš všeobecná, široká formulácia myšlienky (op. konkrétna) • mnohoznačný • mnohovýznamový • dvojzmyselný (ktorý sa môže rozlične chápať, vysvetľovať): odborný termín nesmie byť dvojzmyselný, mnohovýznamový; nepresný, mnohoznačný výsledok

neurčitý ktorý nemá presnú, výraznú podobu, tvar a pod.; ktorý je bez významovej presnosti, zrozumiteľnosti (op. určitý) • nejasný • rozmazaný • rozplývavý: o budúcnosti mal iba neurčité, nejasné predstavy; neurčité, rozmazané, rozplývavé kontúry • nepresný: dať neurčitú, nepresnú odpoveď • nezreteľný • kniž. ambivalentný: ambivalentné správanie • pren.: hmlistý • zahmlený • matný: nezreteľná, hmlistá, zahmlená budúcnosť; hmlisté, matné spomienky • nevyhranený • expr. bezfarebný • kniž. bezfarbý (nie presne sformovaný): nevyhranené názory; nevyhranený, bezfarebný štýl • nedefinovateľný (ktorý sa nedá presne určiť, opísať): mať istý nedefinovateľný pocit • nevýrazný • bezvýrazný • pejor. bezpohlavný (op. výrazný, zreteľný): nevýrazná, bezvýrazná chuť; nevýrazný pohľad • beztvarý • beztvárny: beztvará, beztvárna masa • kniž. bezbrehý (bez vymedzenej šírky; op. ohraničený): bezbrehý pojem • hovor.: (taký) nijaký • ani taký, ani onaký • fraz. nemastný-neslaný: jedlo bolo také nijaké; jeho odpoveď nebola ani taká, ani onaká; prednáška bola nemastná-neslaná • expr.: tajomný • záhadný: záhadné, tajomné náznaky; vec záhadného, tajomného pôvodu

záhadný 1. zahalený tajomstvom, plný záhad • tajomný • tajuplný: záhadné okolnosti, tajuplný hrad • čudný • divný • podivný • zvláštny (ktorý sa nedá presne pomenovať): čudné, divné správanie; mal taký zvláštny pohľad • nepreniknuteľný • nevysvetliteľný • nevyspytateľný (ktorý sa dá rozumom ťažko poznať): nevysvetliteľný, nevyspytateľný jav • šerý (časovo veľmi vzdialený, málo známy): šerý dávnovek • temný • tmavý: mať temnú, tmavú minulosť • nepoznaný • neznámy (nie dostačujúco známy): nepoznané, neznáme diaľky • zázračný • čarovný (plný tajomných síl, úkazov): zázračný, čarovný svet rozprávok • mystický • kniž.: mysteriózny • mystériový (záhadný ako mystika): mystická, mysteriózna atmosféra • okultný • nadprirodzený (nepochopiteľný rozumom): okultné, nadprirodzené javy • kniž. zastar. tajomstvaplný (Kalinčiak) • zastar. tajnostný (Kukučín, Hrušovský)

2. ťažko zrozumiteľný • nezrozumiteľný: záhadný, nezrozumiteľný nápis • nejasný • nezreteľný • dvojznačný (významovo nie presne určený): nejasné, nezreteľné metafory • nepresný • neurčitý • hmlistý • matný: neurčité, hmlisté spomienky • nepochopiteľný: nepochopiteľný jazyk symbolov • čudný • divný: je to čudný, divný prípad • kniž. pýtický (akoby vyslovený starogréckou veštkyňou Pýtiou): jeho pýtickým prognózam nik nerozumie • kniž.: rébusový • rébusovitý (majúci ráz rébusu) • kniž. zastar. enigmatický • kniž. spletitý • hovor. expr.: zapletený • spletený • zamotaný • pomotaný • zmotaný: zapletený, zamotaný, zmotaný príbeh

3. p. zvláštny 1

neurčitý príd. ktorý nie je určitý, nie presne vymedzený al. určený, nie dosť istý, nevýrazný, nejasný: n-á odpoveď, n. výraz (v tvári), n-á rozpomienka, n-é obrysy, n-á túžba, n. pocit strachu; gram.: n. slovesný tvar nevyjadrujúci osobu a číslo; n-á číslovka, n-é zámeno, n. podmet;

neurčite i neurčito² prísl.;

neurčitosť, -ti ž.