Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

živý

I. príd.

1. kt. prejavuje znaky života, žijúci, op. mŕtvy: ž. človek, tvor, organizmus; ž-á príroda rastliny a živočíchy; ž. plot urobený z hustých kríkov, stromov; ž-á váha, hmotnosť neusmrtených zvierat; ž. terč človek al. zviera slúžiace ako terč; ž-á → reťaz; biol. ž-á hmota protoplazma;

pren. ž. štít (nevinný) človek použitý na zabránenie útoku

2. stále pôsobiaci, trvajúci; aktuálny: ž. odkaz, ž-á problematika, otázka; mať niečo v ž-ej pamäti; lingv.: ž. jazyk kt. sa stále používa a vyvíja, op. mŕtvy; ž. slovotvorný typ produktívny

3. temperamentný, pohyblivý; bystrý: ž-é dieťa, ž-á gestikulácia; ž. pohyb, tanec; mať ž-é oči

4. rušný, frekventovaný: ž-á ulica, križovatka

5. konaný, prejavovaný s veľkou intenzitou, intenzívny, silný; čulý: ž. rozhovor, ž-á zábava; ž. ohlas, kontakt; mať o niečo ž. záujem

6. (o farbách) jasný (význ. 6), ostrý, pestrý: látka so ž-mi farbami;

pren. vykresliť, opísať niečo ž-mi farbami plasticky, zaujímavo

7. (o veciach) ktorému pripisujeme isté znaky života (obyč. pohyb): ž. kútik miesto na pracovisku ap., kde sa pestujú rastliny al. chovajú živočíchy; elektrotech. ž-é súčiastky stroja kt. sú pod elektr. prúdom; typ. ž-é záhlavie nadpis v hlave stránky so stručným údajom o jej obsahu; ž-é vysielanie vysielané priamo, nie zo záznamu; hovor. ž-é striebro ortuť i fraz. veľmi pohyblivý človek, obyč. dieťa

8. názorný, pútavý, dynamický: ž. štýl, sloh, ž-é rozprávanie; ž-é vyučovanie, ž. príklad; ž. styk priamy, osobný al. písomný; ž-é slovo hovorené

9. skutočný (význ. 1), reálny, verný: ž-á predstava, mať ž. sen; mať ž. dôkaz o niečom; ž-á prítomnosť

● živá kronika pamätník mnohých udalostí; nebyť už medzi ž-mi nežiť; expr.: pre ž-ého boha! zvolanie; ani za ž. svet, ani za ž-ého boha v nijakom prípade; neprejde tadiaľ ani ž-á noha nikto; nebolo, niet tam ani ž-ej duše nikoho; ž-á duša sa o tom nedozvie nikto; expr. ž-á mŕtvola nezdravo vyzerajúci človek; byť ako ž-é striebro čulý, neposedný; kniž. nielen samým chlebom je človek ž.;

za živa → zaživa;

na živo → naživo;

živo prísl. k 1, 3, 5, 6, 8, 9 i vetná prísl.: ž. narodené dieťa, op. mŕtvo; ž. sa pohybovať, ž. sa zaujímať; ž. sfarbený; ž. rozprávať; ž. si predstavovať; na ulici bolo ž.;

živosť -i ž. k 2 – 6, 8, 9

II. živý m. žijúci človek;

živé s. hovor. pri poranení krvácajúce a bolestivé miesto pod pokožkou: zaťať, zarezať do živého i fraz. dotknúť sa podstatnej, citlivej veci

živý živá živé 2. st. živší príd.

*live¹ ↗ správ. živý

aktuálny zodpovedajúci času, časovo vhodný (op. neaktuálny) • časový (op. nečasový): aktuálna, časová téma; aktuálny, časový film • živý (stále pôsobiaci, stále trvajúci): aktuálny, živý odkaz; živá problematika • čerstvý • nový (o čase): zdroj aktuálnych, čerstvých, najnovších správ, informácií • naliehavý (časovo dôležitý, neodkladný): prišli s aktuálnym, naliehavým problémom

búrlivý 1. ktorý sa vyznačuje veľkou silou, prudkosťou; ktorý je v prudkom pohybe; sprevádzaný búrkami • rozbúrený: vyplávať na búrlivé, rozbúrené more • rozburácaný • expr.: rozbesnený • besný: rozburácaný, rozbesnený víchor; rozbesnené, besné živly nedali ľuďom spať celú noc • expr.: zvíchrený • rozvíchrený • rozvírený (vetrom al. iným živlom uvedený do prudkého pohybu): zvíchrené vlny a čierne mraky predznamenávali búrku • nepokojný (op. pokojný, tichý): nepokojná hladina jazera • prudký • turbulentný: prudký, turbulentný tok • kniž. búrny (J. Kráľ, Vajanský)

2. prejavovaný búrlivo, hlučne, s veľkým nadšením • burácavý: búrlivé, burácavé ovácie • nadšený • kniž. frenetický: nadšený, frenetický potlesk • hrmotný: ozval sa hrmotný smiech; hrmotné zakončenie symfónie • mohutný • obrovský: rečník opúšťal miestnosť za mohutného, obrovského nadšenia davu • kniž. búrny

3. rýchlo, prudko prebiehajúci; plný zvratov, napätia, nepokoja • prudký • rýchly (op. pozvoľný, pomalý): búrlivý, prudký, rýchly rozmach ekonomiky; prudký, rýchly vývoj udalostí • rušný • živý (plný ruchu, hluku, pohybu): rušná, živá diskusia • nepokojný • búrlivácky • kniž. pohnutý • dramatický: nepokojné, pohnuté časy, roky; umelcov búrlivácky, pohnutý, dramatický život • expr. rozkvasený • kniž. búrny

p. aj prudký, bujný 2

organický 1. týkajúci sa živočíšneho al. rastlinného organizmu (op. anorganický): organická hmota, príroda • ústrojný (op. neústrojný): ústrojné látky • prírodný (op. priemyselný, umelý): organické hnojivo • živý (op. neživý): živé tvorstvo

2. vzájomne spätý, tvoriaci zložku usporiadaného celku; súvisiaci s usporiadaným celkom • ústrojný: organický, ústrojný celok; ústrojný prvok štruktúry • prirodzený: organický, prirodzený dôsledok niečoho

3. týkajúci sa orgánu ako časti živého organizmu • biologický: organická, biologická porucha srdca

osobný 1. súvisiaci s osobou ako ľudským jedincom; ktorý je v majetku, starostlivosti jednotlivca • súkromný: sledovať svoje osobné, súkromné záujmy (op. verejné); mať niečo v osobnom, súkromnom vlastníctve (op. spoločnom) • hovor. privátny: prísť o svoj osobný, privátny majetok (op. verejný, štátny) • intímny (dôverne osobný): Nestaraj sa do môjho osobného, intímneho života! • individuálny (op. kolektívny, spoločný): dať si osobný, individuálny záväzok; mať za niečo individuálnu zodpovednosť • personálny (obyč. v úradnom styku vo vzťahu k právnemu subjektu): osobné, personálne oddelenie (podniku); zisťovať osobnú, personálnu totožnosť

2. ktorý je založený na rozumovej činnosti, na hodnotiacich kritériách jednotlivca (op. neosobný, objektívny) • subjektívny • neobjektívny: hovoriť niečo ako svoj osobný, subjektívny názor; byť terčom subjektívnej, neobjektívnej kritiky vedúceho • zaujatý: príliš osobný, zaujatý postoj

3. vyžadujúci fyzickú prítomnosť osoby (op. nepriamy, sprostredkovaný) • priamy • bezprostredný: poznám ho na základe osobného, priameho, bezprostredného kontaktu; vyžadovať niečiu priamu, bezprostrednú účasť • živý: nadviazať s niekým živý písomný styk

pohyblivý 1. ktorý je schopný pohybu, ktorý nemá polohu, miesto al. aj hodnotu • nestatický (op. pevný, statický): pohyblivý, nestatický bod, predmet • odb. mobilný • prenosný: mobilné, prenosné zariadenie (op. nemobilné, stacionárne) • ambulantný • prevozný • pojazdný: ambulantná, prevozná predajňa zeleniny; pojazdný žeriav • lingv. voľný (o slovnom prízvuku) • nestabilný • nestály • odb. flexibilný (op. pevný, stabilný, stály): nestabilná mena, nestále ceny, flexibilný kurz peňazí

2. (o človeku) ktorý má dobrú schopnosť pohybu; svedčiaci o mimoriadnej pohyblivosti (op. ťarbavý) • obratný • šikovný • vrtký: pohyblivé, obratné gymnastky; pohyblivé, obratné, šikovné, vrtké prsty behajú po klávesoch • svižný • svižký: svižný, svižký tanečník • hybký • expr. šibký: hybké, šibké nohy • čulý • živý (majúci sa k svetu, plný energie a pohybu): čulá starenka, živé deti • neposedný (veľmi pohyblivý): neposedný chlapček • zastar. hýbavý

veselý 1. ktorý je naplnený radosťou, optimizmom, chuťou žartovať a pod.; svedčiaci o tom (op. smutný): vrátil sa domov veselý; mala také veselé oči • natešený • naradovaný • naradostený • naradostnený (pociťujúci radosť): deti boli z výletu natešené, naradostené • šťastný (ktorý je plný šťastia): šťastná matka; pozerať sa veselými, šťastnými očami • rozradostený • rozradostnený • rozradovaný: krik rozradostnených, rozradovaných školákov • uradostený • uradostnený • uradovaný: ozval sa veselý, uradostený smiech • rozveselený • potešený: rozveselení diváci; starý otec ostal po návšteve potešený • radostný (op. nešťastný): radostný výraz tváre • uveličený • blažený: návratom syna bola uveličená, blažená • rozjarený • bujarý • rozihraný • rozmarný: rozjarení svadobčania; bujarý, rozmarný smiech • expr. zried. rozpachtený • hovor. rozgurážený: rozgurážené publikum • rozjasnený • rozžiarený: rozjasnené, rozžiarené detské oči • rozjasaný: rozjasaný pohľad • jasný: jasná tvár • živý: živá zábava • usmievavý (ktorý sa často usmieva): milý, usmievavý človek • usmiaty (ktorý sa usmieva): usmiate dieťa • vysmiaty • expr.: rozchichotaný • vychichotaný: vysmiate, vychichotané dievča • úsmevný: úsmevná tvár • bodrý: bodrá nálada • expr. preveselý (veľmi veselý)

p. aj naradovaný

2. ktorý spôsobuje, prináša veselosť, radosť (op. smutný): zabával spoločnosť veselým rozprávaním • vtipný • žartovný: vtipná, žartovná poznámka • humorný • humoristický • komický: vznikla humorná, komická situácia; humoristický príbeh • smiešny (vyvolávajúci smiech): smiešna historka • úsmevný (vyvolávajúci úsmev): stala sa nám úsmevná príhoda • expr. podarený: je to podarená figúra • huncútsky: huncútsky chlapec • hovor. špásovný: rozprával špásovné udalosti z vojenčiny • subšt.: švandovný • subšt. a vulg. srandovný • neskl. prča: je to prča chlap • pestrý • hýrivý (o farbe)

p. aj vtipný 2

životodarný 1. nevyhnutne potrebný na život • oživujúci • živný: životodarná, oživujúca vlaha; živná zem • živý: živá voda • biol. biogénny: biogénne prvky • expr. požehnaný: požehnaný dážď • kniž.: živototvorný • životonosný: živototvorný, životonosný dážď • kniž. zastar. životvorný (Botto)

2. kniž. podnecujúco pôsobiaci • blahodarný: životodarná, blahodarná sila prírody • priaznivý • kladný • pozitívny: priaznivé účinky tepla • podnetný • konštruktívny • plodonosný: plodonosné myšlienky, vplyvy • živý: živá moc lásky

živý 1. ktorý prejavuje znaky života (op. mŕtvy, neživý) • žijúci: živé, žijúce bytosti, organizmy • kniž. zastar. živúci: živúca príroda • expr.: živučký • živučičký: vrátil sa domov živučičký, živý

2. stále pôsobiaci • aktuálny: stále živé, aktuálne myšlienky • trvajúci • pretrvávajúci: trvajúce, pretrvávajúce otázky, problémy

3. ktorý má veľa energie a dobrú schopnosť pohybu; svedčiaci o tom • čulý • pohyblivý: živé, čulé, pohyblivé dieťa • bodrý • krepký: bodrý mladík, bodrá myseľ • bystrý • vrtký • obratný • hybký • expr. šibký: bystré, obratné pohyby tanečníc • temperamentný • energický (veľmi živý): má živú, temperamentnú, energickú povahu • živelný • prudký • impulzívny (ktorý živo, prudko reaguje): živelné, impulzívne gestá • životaschopný • vitálny: je to veľmi živý, životaschopný, vitálny človek • nespráv. čiperný

p. aj veselý

4. plný pohybu, ruchu (op. pokojný) • rušný: živá, rušná ulica • frekventovaný: stál na frekventovanej križovatke

5. konaný, prejavovaný s veľkou intenzitou • intenzívny • silný: živý, intenzívny záujem; dielo malo živý, silný ohlas • veľký • mohutný: urobiť na niekoho mohutný dojem • výrazný: výrazná vôňa kvetov • prenikavý • ostrý • expr. žeravý: pocítil ostrú, žeravú bolesť v kolene • čulý: bolo počuť živú, čulú zábavu, vravu

6. p. žiarivý 1, pestrý 1, 2 7. p. názorný 8. p. skutočný 1 9. p. životodarný 1, 2

živý príd.

1. ktorý má al. prejavuje znaky života, žijúci (op. mŕtvy, neživý);

spodst. živý, -ého m. živý, žijúci človek: ž. tvor, ž. organizmus, ž-é tkanivo; ž-á príroda rastliny a živočíchy; Domy sú pusté, obchody pozatvárané, a čo živé, vyrojilo sa von. (Jaš.) Verila, že sa jej vráti živý a zdravý. (Fig.) Živého ma z tohto domu nedostanete! (Barč) (Bránila) každý pruh zeme, ktorý jej napredujúce vojská kalného dňa trhali zo živého tela. (Gráf) Tvoja živá ruka bola ťažká, ale ťažšia je teraz tá, ktorá už nikdy neudrie. (Jégé) Pitval (cirkulár) zoťaté, ale ešte živé svrčiny. (Krno) Bez slova sedeli tam otec a syn a ich myseľ preberala veci živých a mŕtvych. (Vám) Načo som ja živý medzi mŕtvych na svet prišiel. (J. Kráľ) ž. svedok žijúci; ž. plot z husto do radu vysadených rastlín (obyč. kríkov al. malých stromčekov); ž-é kvety nie umelé; biol. ž-á hmota a) protoplazma; b) živý organizmus, zárodok al. tkanivová kultúra (v mikrobiológii); hosp. ž-á váha váha živého (t. j. neusmrteného a nevypitvaného) zvieraťa; ž. inventár domáce zvieratá; ž-á práca ľudská (op. strojová)ú; pren. expr. Stojí v kruhu. Okolo špinavozelené živé stĺpy (Jaš.) nehybní vojaci. Bola to výbušná látka, strašný náboj, ktorý Adam Hlavaj doniesol z bojišťa, aby ním nabil živé delá (Urb.) myšlienky, idey, ktorými chcel ovplyvniť ľudí; ž. terč živočích al. človek slúžiaci ako terč; ž-é obrazy zoskupenie živých osôb (na javisku) majúce za cieľ vytvoriť al. symbolizovať niečo: Spolu robili tzv. „živé obrazy“, kde živé figúry, znázorňujúce alegorické skupiny, postavili do pomníkovej pózy. (Al.)

● hovor. nie je ani ž. ani mŕtvy; je viac mŕtvy ako ž. polomŕtvy (napr. ťažko chorý, stŕpnutý od strachu ap.); expr. ž-á mŕtvola zle, nezdravo, chorobne vyzerajúci človek (vychudnutý, nevládny ap.); kniž. nebyť už medzi ž-ými byť mŕtvy, nežiť; odísť z radov ž-vých zomrieť;

2. stále trvajúci, pretrvávajúci, pôsobiaci; ktorý (ešte) nezanikol., neprestal; aktuálny: mať niečo stále v ž-ej pamäti; ž-á tradícia, ž-á spomienka, ž. odkaz, ž-á problematika; To je tá pieseň večne živá. (Lajč.) Ich zápal bol ešte veľmi živý. (Urb.) Ešte sú príliš živé udalosti, ktoré nasledovali po znárodnení. (Fab.) Tá strata syna ani do smrti neprestane mi byť živou ranou. (Šolt.) nezahojenou, otvorenou; lingv. ž-é jazyky ktoré v súčasnosti majú svojich nositeľov, ktoré sa v spoločnosti používajú na bežné dorozumievanie (op. mŕtve); ž-é slovotvorné typy, postupy produktívne;

3. oživujúci, životodarný: ž-á voda kriesiaca k životu, oživujúca (z rozprávok), pren. symbol intenzívnej blahodarnej pôsobnosti: Tam vody nikdy neubudne tej pravej, živej. (Hviezd.) Vychádza z kostola osviežený, akoby sa bol napil z prameňa živej vody. (Zúb.) A z jeho ľahkej, vzletnej vravy sa živé svetlo nevinie. (Rúf.) Treba mi živej, umnej, oplodňujúcej osobnosti, živého slova. (Vaj.)

4. pohyblivý, temperamentný; bystrý: ž-é dieťa, ž-á povaha, ž-é pohyby, ž. tanec, rytmus, ž-é tempo, ž-é posunky, ž-á gestikulácia; Videla okolo seba tú živú, pracovitú, mladú stvoru, Zuzku. (Taj.) Bola po materi živá, zhovorčivá a vždy veselá. (Zgur.) Jeho živé oči prezrádzajú, že nepatrí do obvyklej kategórie školských tupohlavcov. (Letz)

5. rušný; frekventovaný: ž-á ulica, cesta, ž-é námestie; Námestie a ulice, ktoré doň vtekali, boli preľudnené, živé ako mravenisko. (Krno) Okresný náčelník dobre vedel o živej krčme. (Jil.)

6. konaný s veľkou intenzitou, majúci veľkú intenzitu, intenzívny, silný; čulý: mať ž. písomný styk (ž-ú korešpondenciu) s niekým; ž. rozhovor, ž-á debata, diskusia, polemika, výmena názorov, ž-á zábava, ž. ruchu; mať o niečo ž. záujem; mať ž-ú účasť na niečom; dosiahnuť (vysloviť) ž. súhlas s niečím; prednáška mala ž. ohlas; vyvíjať ž-ú (literárnu) činnosť; mať ž. zmysel pre niečo; sledovať niečo so ž-ou pozornosťou; Pochvala vzbudil a v ňom živú túžbu stať sa im podobným. (Záb.) Máme živý kontakt s českým, so sovietskym a ostatným svetovým divadelníctvom. (Mráz) Kedysi veľmi živé a osožné priateľstvo sa od dvoch rokov obrátilo na číry platonizmus. (Jégé)

7. (o farbách) pestrý, jasný, ostrý: ž-é sfarbenie; Obrazy, plné živých farieb, menia sa jej pred očami. (Ráz.) Šetriac živými farbami, márnil október hnedú. (Jaš.); pren. vylíčiť, vykresliť, opísať niečo ž-ými farbami plasticky, sviežo; zaujímavo;

8. (o veciach) ktorému sú vlastné, ktoré má al. ktorému pripisujeme isté znaky, prejavy života, živého organizmu (najmä pohyb): Hranaté postavy a ich prudké pohyby náhle zmäkli, splynuli v čudnú živú masu. (Urb.) Hen bager sťa čeľusť živá do boku sa kopcom vrýva. (Ráz.-Mart.) Vtedy je spoločenská výchova živý bič a zákon dohromady. (Zel.) Akoby sa bola predo mnou otvorila živá kniha, ktorej obsah je nielen Leninov súkromný a revolučný živo-. topis. (Heč.); el. tech. ž-é súčiastky (stroja) ktoré sú pod prúdom; typ. ž-é záhlavie prvé a posledné slovo na príslušnej strane knihy (najmä slovníka), uvedené v záhlaví nad textom; škol. ž. kútik miesto v škole, kde žiaci pestujú rastliny al. chovajú zvieratá (názorná pomôcka pri využovaní prírodopisu); hovor.: ž-é striebro ortuť: Keď chlapci videli, že je zle, rozprskli sa ani živé striebro (Zúb.) rýchlo a na všetky strany sa rozbehli; je ani ž-é striebro pohyblivý; neposedný; ž. vlas červ strunovec obyčajný; zool.: cicavica „živé x“ (Diplozoon paradoxum); machovec „živé y“ machovec vtáčí;

9. (o človeku) stelesňujúci, predstavujúci niečo, majúci nejakú vlastnosť niečoho; vtelený: Kdeže je Emil-kamelot, kalendár živý stelesnený. (Žáry) Rád spomínal, bol živou kronikou. (A. Mat.)

10. v obraznom zmysle vychádzajúci z protikladu živý — mŕtvy (najmä dynamický, názorný, pútavý, pestrý ap.): ž. štýl, sloh; ž-é vyprávanie pútavé, dramatické; ž-é vyučovanie názorné, pestré; ž. príklad názorný; ž-é slovo hovorené (nie písané); ž-á viera činná, neformálna;

11. skutočný, skutočne jestvujúci, reálny, realistický, faktický al. verný ako v skutočnosti: mať ž. dôkaz o niečom; niečo je ž-ým svedectvom o niečom; mať ž-ú predstavu o niečom; mať ž. sen; ž-á prítomnosť, súčasnosť; socializmus je už dnes ž-ou skutočnosťou; Jeho život ukazuje sa nám nie papierový, ale živý román. (Al.); náb. ž. boh skutočný, pravý

● hovor.: pre ž-ého boha! pre boha ž-ého! zvolania: A prečo, pre boha živého, nepije? (Karv.) Nechoďte nikam, pre boha živého! (Vaj.); prisahať na ž-ého boha veriť sa, božiť sa; (ani) za ž-ého boha (za ž. svet) nijako, ani za nič: Ta živého boha nemohli nájsť vhodného alkoholika. (Karv.) Hreščo by ani za živý svet nebol prepustil svoje miesto pri Vlaste. (Tat.)

12. expr. ž-á duša, ž. duch človek; niekto: Nech sa obrátim na baraní roh, ak ti živá duša uverí. (Vaj.); spojenia ž-á duša, ž. duch (zried. i niektoré iné) so záporným prísudkom a často aj s časticou ani vyjadrujú dôrazné popieranie (= nik, nikto): nebolo tam (ani) ž-ej duše, nebola tam (ani) ž-á duša (celkom) nikto: Ani o živej duši nechyrovať. (Tat.) Dnu pusto, živej duše nieto. (Kuk.) O nás nevie živý duch. (Kal.) Keby bili! Rozsekali ma môj tatíčko. A za čo? Nezostalo na mne ani živej nitenky. Môj tatičko všetko dokmásali. (Tat.) Pozri tie ruky — živého miesta na nich niet (Jes-á) neporušeného, neporaneného, nerozodratého ap.

13. zried. ž-á skala celistvá, kompaktná: Radšej by kopal čakanom v živej skale, ako stál nad chorým. (Kuk.); pomník na prekrásnom podstavci — kuse živej skaly (Jes-á);

14. zastar. byť živý žiť: A robotný človek to vyvládať musí, ak chce statočne živý byť a na deti pamätať. (Taj.) Musíš pomaly privykať i bezo mňa životu byť. (Kal.) Ja som u vás, čo som živá, ešte nebola. (Laz.); bibl. nielen samým chlebom je človek ž. má aj duchovné potreby;

15. spodst. živé, -ého str. hovor. na bolesť citlivé a pri poranení krvácajúce miesto hlbšie pod pokožkou: zarezať si (až) do ž-ého; Kopytá sa mu zodrali temer do živého. (Kuk.) V chatrnom kabátiku prenikala zima do živého. (Kuk.); pren. zaťať, trafiť, zarezať, zadrieť ap. (niekomu) do ž-ého dotknúť sa (niečej) citlivej stránky, citeľne, hlboko zasiahnuť: Ani mi nedohovárala, že som jej otcovi tak zakrojil do živého. (Tomašč.) Koho by to nebolo šiblo do živého. (Švant.) Všetci natrčili uši, že azda on s dotkne živého. (Tat.) Testiná jej šla do živého. (Kuk.) Posledná veta Máriina zasiahla do živého. (Zúb.)

16. za živa za života, v stave života: Ale sa už len nehnevajte na mňa, že som sa nechal dať za živa upiecť. (Jégé) Ovalím ťa po smrti, keď som ťa nie za živa. (Taj.) Hýbte sa, lebo zhnijete za živa. (Min.); pren. Pochoval sa na dubcovskej fare za živa. (Letz) žil nečinne, izolovane, bez aktívnej účasti na verejnom, kultúrnom ap. živote.

17. na žive (novšie pís. nažive) pri živote, v stave života: byť, ostať, udržať sa nažive; Ale list nenašiel už otca na žive. (Taj.)

živý príd majúci znaky života, žijúci: dokud bude žiwy Lampert, ma užywaty po polowiczy lazu (OČOVÁ 1596); vegetus: zdrawy, žiwy; vivus: žiwy, zdrawy (KS 1763); podle urizeni wečnj maudrosti, jedno každe stworeni žiwe rozmnožene býti žáda (VOv 1779); budeme prinuceni po svete se rozprchnut, aby sme živi byti mohli (PODLUŽANY 1797 LP); swine z wahy sweg, kteru žiwa mela, zabita ssestu casstku utraca (PR 18. st);
x. pren iconica statua: obraz žiwy; iconicus: žiwe wiobrazeny (KS 1763) vyobrazenie svätého
L. ž-á voda oživujúca: viva aqva: žiwa woda; vivens fluvius: žiwég wodi pramen (KS 1763); ž-é striebro chem ortuť: hydrargyrum: žiwe strjbro (KS 1763); poklad aby brzo nassel, wezmi žiwe stribro a polož do lampi a naleg na to olege a chod na misto, kde by sy se nazdal o pokladu (RG 18. st); ž-ý chlieb náb hostia: sam Krystus žiwim chlebem w neg gest (DuH 1723); byť ž. žiť: supervivo: žiwy sem (KS 1763); byť ž. s niekým s kým žiť s niekým (v manželstve): wolil bich s nu žjw biti do mogeg a geg smrti (AD 18. st); ž-ý oheň síra: ssadwaser, ziwy ohen, to gest prisada (OCh 17. st); žiwy ohen, polny cesnak a vpecenje wagce spolu vtri (PL 1787); ž-ý vlas med choroba podobná rakovine, ktorú spôsobuje červ strunovec zool Gordius aquaticus cicavica, zožierajúci červ: cancer morbum: zywe wlasy (PG 1656); phagedaena: wred aneb žiwy wlas, čerw, ktery seba až do kosti wgjdá, item rak, wlčy nemoc (KS 1763); živo, žive prísl
1. v živom stave: in omni memoria: gak ziwo (KS 1763); živo, žive prísl gak to gest strassna wec, bit ziwo spalenim (DS 1795)
2. skutočne: degž nam wssem žiwe weriti a z milosti te prigati (CC 1655)
3. jasne, zreteľne: on charakter kterjch wiobraziti mjnj, ziwe sobe predstawuge (PT 1796)
4. zaujímavo, pútavo: o predesslem prwniho sweta wodu witopeny, y buducim tohoto ohnem wipaleni ziwe wiprawugu (Le 1730)
5. veselo: och, tu srdce wo mne hned wolnejssje bije, hned ziwejssje zije, na kridlach pesnicki lehko mi je (LPo 18. st); na/v žive, za živa prísl výraz v živom stave, pri živote: die 21. may kupil sem mrenu na ziwe (ŽILINA 1717); vivarium: kde člowek negake zwjrata w žiwe drži; vivos aliqvos comburere: za žiwa nekterych spáliti (KS 1763); kdo by Karakotta, sspanielskych zbognjku wudce prozradil a k nemu w ziwe dowedel (StN 1785); subst ž. m žijúci človek: mnohy toho nezna žiwy, jak sau prospessne žihlawy (MBF 1721); ž-é s poranené krvácajúce a bolestivé miesto pod pokožkou: kdy mu sedlo kožu do žiwyho zoderje, vtluč bazowje gahodki, s smotanu smjssag, tjm ranu potjerag (o koňoch) (PL 1787); obnow mu do žiweho, ostrihag sersty okolo rany (o koňoch) (RG 18. st)