Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

šomrať -e -ú -úc/-ajúc nedok. expr. hundrať (význ. 1, 2), dudrať, frflať: š. na rodičov, na robotu; š. si popod nos, pod fúzy; je nespokojný, stále š-e;

opak. šomrávať -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
šomrať ‑e ‑ú ‑úc/‑ajúc nedok.

šomrať -re -rú -ri! -ral -rúc/-rajúc -rúci/-rajúci -ranie nedok.

hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťochrozprávaťhovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkochvykladať rozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plányexpr.: roztriasať pretriasať premieľať rozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sa šíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriťkraj. povedať: ľudia povedajú všeličopovrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zlenár. trizniť (Hviezdoslav)expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty)kniž. zastar. vetiť odriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeňrečniťexpr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalohrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytujeexpr. húsťhovor. expr.: hustiť trúbiť vtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučkuexpr.: vrčať sipieť syčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekať brechať prskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieť rapotať rapkať sypať súkať mrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slováexpr.: trkotať drkotať mrkotať gagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovať slabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slováexpr.: hlaholiť šveholiť hrkútať ševeliť štebotať švitoriť džavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú detispievať (spevavo hovoriť) • šepkať šeptať šuškaťexpr. šepotaťhovor. expr. šušotaťexpr.: šušúkať šepoliť šipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do uchaexpr.: šomrať šamotiť šemotiť šemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundrať mrmlať mrmotať mumrať brblať bručať dudrať dudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudreexpr.: huhlať huhňať fufnať chuchmať chuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasomdrmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkať jachtaťhovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevineexpr.: brbtať brbotať hatlať bľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: tárať trepať tliapať trieskať plieskať baláchať búchať kvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôžehrub. drístaťsubšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravdaexpr.: pliesť motať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiť repentiť: Čo repetí tá stará?hovor. expr.: remziť remzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotať ľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiť taľafatkovaťpejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovať handrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

porov. aj kričať 1

2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať


hundrať expr. 1. slovami prejavovať nespokojnosť • expr.: šomrať brblať dudrať frflať frfotať škamrať škamriť škemrať mrmlaťnár. žundrať: hundrať na robotu; šomrať, brblať na všetko; frfle, mrmle proti rozhodnutiuexpr. drdlať (Ferko)arch.: žehraťzried. žuhrať: žehrať na celý svetreptať (intenzívne, verejne a pod.): je nespokojný, stále repcehromžiťexpr.: hartusiť harusiť hartušiť harušiť (hnevlivo): hromží na neporiadkyexpr. zried. homraťnár. žompáriť (Timrava)pohundrávať (trochu, chvíľami hundrať)

2. nezrozumiteľne, nezreteľne hovoriť • expr.: brblať bručať dudlať drdlať dudrať mrmlať mrmotať mumlať mumrať: hundre, brble si popod nos; nik mu nerozumie, čo mrmleexpr.: šomrať šamotiť šemotiť šemoniť (nezrozumiteľne a ticho hovoriť): neviem, čo stále šomre, šemotí, šemoníexpr. huhlať (tlmene) • huhňať fufnať chuchmať (s nosovým prízvukom)


mrmlať 1. vydávať hlboké tlmené zvuky (o zvieratách, o hudobných nástrojoch) • mumlať: medveď mrmle, mumle; mumlanie basy, hromumrmrať mumrať mručať bručať: mumranie mora

2. expr. nezrozumiteľne a ticho hovoriť • expr.: brblať bľabotať hundrať: stále si čosi mrmle, brble, hundre popod nosbručať mručať: bručí, mručí pri roboteexpr.: pomrmlávať (si) pohundrávať (si) (chvíľami mrmlať): pred skúškou si pomrmlávalexpr.: mumlať mumrať mrmrať mrmotať: mumlal mu čosi do ucha; ženy mrmotali na priedomíexpr.: dudrať dudlať dudať drmoliť šomrať škamrať: dudre, šomre popod fúzyexpr.: šemotiť šemoniť šamotiť (veľmi ticho): dievčatá si šemotili tajomstváexpr.: huhlať huhňať fufnať chuchmať chuchňať (tlmene, s nosovým prízvukom): opilec huhlal, fufnalexpr.: mrnčať mrnkať (tenkým hlasom): mrnkal si pesničkuexpr. zjemn. mrmkať (o deťoch): dieťa mrmkalo pri hrenár. žundrať

3. p. hundrať 1, 2


povrávať (si) 1. šíriť reči (často potichu, nie verejne) • rozprávať hovoriť vravieť: ľudia povrávajú, rozprávajú, že zdražie benzín; povráva sa, hovorí sa, vraví sa, že vláda padnešíriť sa rozširovať sa (neos.): šíri sa, rozširuje sa, povráva sa, že…šuškať šepkať (neos.): všeličo sa o nej šušká, šepkáexpr. šušúkať: ľudia si o prípade veľmi dlho šušúkali

2. vravieť si niečo pre seba al. s niekým tlmeným, nezrozumiteľným hlasom • šepkať (si) šuškať (si): nahnevaná si povráva, šepká, šušká slová vzdoruexpr.: šepotať šušúkať: šepocú si do ucha nežné slová; dievčence si čosi v kúte šušúkajúhovor. expr. šušotať: chodí po dome a ustavične si čosi šušoceexpr.: mrmlať mrmotať mumlať mumrať hundrať šomrať brblať dudrať (nezrozumiteľne): nezaplatím nič – mrmle, mrmoce, šomre si otecexpr.: šemotiť šamotiť šemoniť: šemotiť si, šamotiť si niečo pod nos


šomrať p. hundrať 1, 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

šomrať, -e, -ú, -úci/-ajúci nedok. expr.

1. (na čo, na koho, proti čomu, bezpredm., nár. i nad čím) nahlas prejavovať nespokojnosť, reptať, hundrať, dudrať: Šomral na výmysly, o ktorých nikto nikdy neslýchal. (Jégé) Betlista šomral na kibica. (Vaj.) Ľudia šomrali nad takým náhlením. (Kuk.)

2. (bezpredm. i čo) potichu, nezrozumiteľne hovoriť, mrmlať: š. si pod (popod) nos, pod (popod) fúzy; Terentij si šomral do hustej brady. (Jes-á) [Jano] šomral čosi nezrozumiteľného pomedzi zuby. (Kuk.); pren. Vietor šomre v korunách smrečiny (Švant.) šumí.

3. zried. (s kým) potichu sa zhovárať, šepkať si, šuškať si: Jeden s druhým šomre čosi. (Sládk.);

opak. šomrávať, -a, -ajú;

dok. k 1, 2 zašomrať

šemrať p. šomrať


šomrať [šo-, še-] ndk
1. reptať, hundrať, nahlas prejavovať nespokojnosť: aby nemaly zatym pričinu jedni proti druhým šemraty (TVRDOŠÍN 1664); nessemry proti nemu (Bohu), ale we wssem oslawug pana Boha (AgS 1708); gessče na katolikuw ssemragu, že s taku uctiwostu tuto swatost nosa (KW 1775); na was repcu, ssemru, smrt wam winsugu, či su to dobre dety! (MiK 18. st)
2. potichu, nezrozumiteľne hovoriť: immurmuro: posseptáwám, ssemrem (KS 1763); -ávať frekv k 2: gedna z obce žena žádala též za takú wiznáwanú bíťi, která s knihi čítaťi umí, nosíwala protož gednu do kostela a tam s ňég bedliwe šemráwala, ag naopak, hore nohami gu držíce (BU 1795)

šomrať a búriť sa murmurent et se révoltent

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu