zmiasť zmätie zmätú zmiatol dok. vyviesť z duš. rovnováhy, priviesť do zmätku, pomiasť, pomýliť: z. vyšetrovaného otázkami; nedať sa z.; z. súpera
// zmiasť sa
1. dostať sa do pomykova, do rozpakov: po jeho slovách sa celkom z-l
2. popliesť sa (význ. 1): myšlienky, predstavy sa mu z-li