vyvaliť -ľ! dok.
1. (pre)valením dostať von, odvaliť: v. balvan z potoka
2. tlakom vyvrátiť: vietor v-l strom; v. dvere vylomiť
3. expr. vysunúť von: v. jazyk vyplaziť; v. oči vypleštiť, pren. veľmi sa začudovať
4. hovor. expr. zaplatiť (význ. 1): koľko si za to v-l?
nedok. vyvaľovať
// vyvaliť sa
1. prevalením sa dostať von, odvaliť sa: z jaskyne sa v-la skala
2. vyvrátiť sa (význ. 1, 2), zvaliť sa: dub sa v-l; expr.: v. sa dolu nosom spadnúť; v. sa s autom do priekopy prevrátiť sa; v. sa do trávy ľahnúť si
3. tlakom sa preboriť: dno (suda) sa v-lo
4. valiac sa vyjsť, vyhrnúť sa: z komína sa v-l dym; expr. ľudia sa v-li z kina;
nedok. vyvaľovať sa
1. k 1 – 4
2. expr. tráviť čas ležaním, leňošiť: v. sa na gauči; celý deň nič nerobí, len sa v-je
vyvaľovať -ľuje -ľujú -ľuj! -ľoval -ľujúc -ľujúci -ľovaný -ľovanie nedok.
vyvaľovať sa -ľuje sa -ľujú sa -ľuj sa! -ľoval sa -ľujúc sa -ľujúci sa -ľovanie sa nedok.
vyvaľovať porov. vyvaliť 2
vyvaľovať sa p. zaháľať
zaháľať tráviť čas v nečinnosti, nič užitočné nerobiť • leňošiť: žiak sa neučí, zaháľa, leňoší • povaľovať sa • ponevierať sa • zried. povaľkávať sa • postávať (v kratšom časovom úseku): celý deň sa iba povaľuje; postáva pri robote • expr.: hlivieť • darebáčiť • daromníčiť • hniť: hlivie, hnije bez roboty; nestrpím, aby tu niekto darebáčil, daromníčil • nár.: heverovať (Timrava) • oblieňať (Timrava) • vylihovať • vylihúvať • polihovať • polihúvať • expr. vyvaľovať sa (ležaním v nečinnosti tráviť čas): rád doma vylihuje, polihuje • fraz. podopierať uhly
vyvaliť, -í, -ia, rozk. -vaľ dok. (čo)
1. váľaním dopraviť odniekiaľ al. niekam: Vyvalil zo sklepa súdok piva. (Zgur.); v. sudy na dvor;
2. silou, tlakom vylomiť, zboriť, poboriť: v. dvere; Vyvaľte stenu! (Taj.) V obloku sú vyvalené dosky. (Vaj.)
3. prevrátiť, zvaliť, prevaliť: Vyvalila vázu s kvetmi. (Jégé) Zostali sme sedieť na vetrom vyvalenej borovici. (Tomašč.)
4. expr. vysunúť dopredu al. von: v. oči; v. jazyk; Pani Boďa tam bude sedieť s vyvaleným poprsím. (Zgur.)
5. expr. zaplatiť: Nemilobohu veľa vyvalil. (Taj.);
nedok. k 1-4 vyvaľovať, -uje, -ujú
|| vyvaliť sa
1. zvaliť sa, spadnúť: Pod účinkami penistého moku vyvalili sa chlapi do priekopy. (Urb.) Perďoch sa každú chvíľu vyvalil na zem. (Jil.)
2. expr. (na čo, do čoho, kam) zvaliť sa, ľahnúť si: Vyvalil sa na lavicu a spal až do rána. (Kuk.) Peter sa vyvalil do perín. (Min.) Vyvalili sa do trávy. (Ráz.-Mart.)
3. prevrátiť sa, prevrhnúť sa: Sane sa vyvalili. (Vaj.) vyvalili sme s s vozom. (Kuk.) Dbanka sa mi vyvalila. (Janč.)
4. expr. prúdom al. húfne, vo väčšom množstve vyjsť, vyhrnúť sa: Ľud sa vyvalil z kostola. (Taj.) Z nádoby vyvalí sa para. (Heč.) Krv sa vyvalila z nosa. (Taj.); pren.: Z izby vyvalila sa pieseň svadobníkov (Gráf) zaznela. Potom sĺz vyvalil sa z jeho očí (Kal.) veľmi začal plakať.
5. expr. nemotorne vyliezť odniekade: Slon vyvalil sa z jazera. (Ondr.)
6. expr. (na koho) oboriť sa: Pán môj, vyvalil sa na neho Richtig. (Hor.)
7. hovor. expr. zomrieť: Ak sa vyvalí ona, ostanú obaja bludári a tuláci. (Tim.);
nedok. k 1, 4 vyvaľovať sa1
vyvaľovať, vyvaľovať sa1 p. vyvaliť, vyvaliť sa
vyvaľovať sa2, -uje, -ujú nedok. hovor. expr. ležaním, polihovaním tráviť čas. vylihovať: Oficieri vyvaľujú sa na pažiti. (Tim.) vyvaľuje sa po pašienku, lebo nemá roboty. (Kuk.)