sklad, -u m.
1. miesto na uskladnenie rozličných vecí, skladište; uložené zásoby niečoho: s. dreva, obilia, železa, potravín, ovocia, kníh, vína; mať niečo na sklade mať v zásobe; Obilie v skladoch vyhluchne. (Heč.); pren. V polemikách o Rukopis zelenohorský bolo Atheneum hlavným skladom dôvodov proti pravosti týchto pamiatok. (Vlč.)
2. zloženie niečoho: s. jazyka, vety, slov;
3. gram. spojenie slov vo vete podľa významu do vetných dvojíc, syntagma;
4. zried. syntéza (op. rozklad): chemický s.; s. síl;
5. útvar, ktorý vznikol zložením niečoho: s-y na sukni;
6. kraj. medza na oráčine: Hájnik sa zháňa za ženami, čo kradnú trávu po skladoch. (Tim.)
7. v spojení oranie do skladu spôsob orania zo stredu. k medziam tak, že pluh prevracia zem do stredu role;
8. zastar. obchod: Sušak má vkusné domy, sklady, hotely. (Kuk.)
9. zastar. súlad, harmónia: (Rodina) je plná lásky, skladu, svornosti. (Kuk.)
● bez ladu a skladu neporiadne, v neporiadku, bez usporiadania;
skladový príd. k 1: s. list, s-á kniha, s-á kartotéka, s-é účtovníctvo; s. priestor