Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

motať -ce/-tá -cú/-tajú moc/-taj! nedok.

1. navíjať, namotávať: m. priadzu, nite

2. expr. mýliť, pliesť: nemocte ma! m. báseň

3. expr. tárať, trepať, pliesť: čo m-eš?

4. neos. m-á ho má závrat

// motať sa expr.

1. bezcieľne chodiť, tárať sa, tmoliť sa: m. sa od rána do večera (po dome, horou); kde sa m-š?

2. neisto sa pohybovať, tackať sa, pliesť sa: m-ce sa medzi ľuďmi; nohy sa mu m-cú; jazyk sa mu m-ce (-tá) neisto hovorí;

pren. hlava sa mu m-á má závrat

3. neurčito sa vybavovať v pamäti, pliesť sa: všetko sa mu v hlave m-á

expr. m. sa popod nohy zavadzať;

opak. motávať sa -a

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
motať ‑ce/‑tá ‑cú/‑tajú moc/‑taj! ‑tal nedok.; motať sa

motať motá/moce motajú/mocú motaj! motal motajúc motajúci motaný motanie nedok.


motať sa motá sa/moce sa motajú sa/mocú sa motaj sa! motal sa motajúc sa motajúci sa motanie sa nedok.

motať motá/moce motajú/mocú motaj/moc! motal motajúc/mocúc motajúci/mocúci motaný motanie nedok. 1. (čo (na čo)) ▶ krúživým pohybom, ovíjaním umiestňovať; syn. navíjať, namotávať: m. priadzu, vlnu (do klbka, do pradena); m. niť na cievku; m. lano, kábel na bubon
2. expr. (čo) ▶ nevedome robiť v niečom chyby, dopúšťať sa omylov, pliesť: m. odpoveď zo slovenčiny; tvrdia, že som nepraktická a motám veci; alkohol im motal jazyky i krok
3. expr. (čo; ø) ▶ hovoriť, rozprávať bez zmyslu; syn. pliesť, tárať, trepať: čosi motal, že nemôžu nájsť kamaráta; čo to moceš?; Trepal a kvákal a motal a trkotal a baláchal. A ľudia natŕčali ušiská. [Sme 1997]
4. neos.neisto chodiť, mať závrat, tackať sa: motá ho od únavy; má nízky tlak, začalo ju m.
fraz. motať dve na tri rozprávať bez zmyslu, tárať; motať niekomu hlavu a) pôsobiť na niekoho prostredníctvom nepravdy b) vzbudzovať v niekom silnú ľúbostnú náklonnosť (obyč. jednostrannú) a tým miasť, zneisťovať
dok. k 1 namotať, k 2 pomotať


motať sa motá sa/moce sa motajú sa/mocú sa motaj sa/moc sa! motal sa motajúc sa/mocúc sa motajúci sa/mocúci sa motanie sa nedok. expr. 1. (po čom; okolo koho, okolo čoho; kde) ▶ chodiť bezcieľne z miesta na miesto, bezúčelne sa pohybovať, ponevierať sa; syn. tárať sa, tmoliť sa: m. sa po dome, po dvore; nejaký čas sa motali po meste; okolo vášho auta sa moce akýsi chlap; dievčatá sa motajú v nákupnom centre; nikdy nie je doma, stále sa kdesi motá; nemotaj sa mi tu! nezavadzaj; Psík však na učiteľky veľmi nedal, prítulne sa motal okolo detí. [J. Uličiansky]
2.neisto, kolísavo kráčať (od slabosti, opitosti a pod.), tackať sa, potácať sa: m. sa od únavy; mám nízky tlak a mocem sa; alkohol ho ovládol a dosť sa moce; Mozog mu občas vypína, stráca pamäť a motá sa. [Šp 2008]
3. ▶ (o myšlienkach) prebiehať neusporiadane, zmätene, chaoticky; syn. pliesť sa: všetko sa mu v hlave motá je popletený; myšlienky sa mu v hlave motajú; V mysli sa mi mocú úryvky otázok a obvinení, ktoré ma vyprevadili z cely, a takmer zabúdam, načo nesiem deku pred kaprála. [L. Ťažký]
4. (do čoho) ▶ prejavovať záujem o niekoho, o niečo a zároveň chcieť ovplyvňovať niečo, miešať sa starieť sa; syn. pliesť sa, montovať sa: m. sa do debaty odborníkov; motáš sa do toho, do čoho ťa nič nie je; nemocte sa nám do roboty!; nemotaj sa im do súkromia!; Moja žena natoľko dobre varí a pečie, že by bolo zbytočné motať sa jej do toho. [VNK 2010]
5. (okolo čoho; v čom) ▶ aktívne sa zapájať do nejakej činnosti; pracovať v nejakom odbore, odvetví a pod.: m. sa okolo módy, filmu; celý život som sa motal okolo športu; dcéra je kuchárka, odmalička sa motala v kuchyni
fraz. hlava sa mu motá a) má závrat b) je opitý; jazyk sa mu motá a) nevie dobre rozprávať b) je opitý; motať sa niekomu pod/popod nohy prekážať niekomu v pohybe, v činnosti a pod., zavadzať; motať sa okolo domu robiť v dome, pri dome drobné práce; motať sa okolo hrncov/sporáka pripravovať jedlo, variť; nohy sa mu motajú neisto kráča (od únavy, opitosti)
opak. motávať sa -va sa -vajú sa -val sa: So starou matkou som sa motával po májových lúkach, kde sme trhali kvety a stretávali malé deti. [L. Ballek]


namotať -moce/-motá -mocú/-motajú namoc/namotaj! -motal -motajúc/-mocúc -motaný -motanie dok. 1. (čo (na čo)) ▶ motaním, okrúcaním, ovíjaním dookola nejaký predmet umiestniť na niečo; syn. nakrútiť, navinúť; op. odmotať: n. niť na cievku; n. špagety na vidličku; namoce handru na metlu a umyje dlážku; namotal si na poranený prst vrstvu obväzu; oprať namotanú priadzu; na špáradlo namoce kúsok vaty; Čiahol rukou, že zdvihne konček klbka a znova ho namotá. [Ľ. Feldek]
2. hovor. expr. ((koho, čo) na čo) ▶ niečím pozitívnym, zaujímavým si získať niekoho, nalákať ho na nejakú činnosť, navnadiť: n. rodinu na výlety loďou; reklama namotala mnohých na kúpu; denný seriál namotal na sledovanie veľa mladých ľudí; Mňa na Chazarský slovník namotal kamarát. [InZ 2003]; Divoký singel namotá na počúvanie celého albumu. [Týž 2010]
3. hovor. expr. (koho) ▶ získať si záujem, náklonnosť niekoho obyč. opačného pohlavia, vzbudiť v niekom často silný citový vzťah, niekedy aj vedomým zavádzaním: toto dievča tak ľahko nenamotáš; Otec musel prísť o rozum, keď sa nechal namotať takej ježibabe. [M. Kompaníková]
nedok.namotávať, k 1 imotať

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťochrozprávaťhovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkochvykladať rozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plányexpr.: roztriasať pretriasať premieľať rozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sa šíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriťkraj. povedať: ľudia povedajú všeličopovrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zlenár. trizniť (Hviezdoslav)expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty)kniž. zastar. vetiť odriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeňrečniťexpr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalohrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytujeexpr. húsťhovor. expr.: hustiť trúbiť vtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučkuexpr.: vrčať sipieť syčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekať brechať prskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieť rapotať rapkať sypať súkať mrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slováexpr.: trkotať drkotať mrkotať gagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovať slabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slováexpr.: hlaholiť šveholiť hrkútať ševeliť štebotať švitoriť džavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú detispievať (spevavo hovoriť) • šepkať šeptať šuškaťexpr. šepotaťhovor. expr. šušotaťexpr.: šušúkať šepoliť šipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do uchaexpr.: šomrať šamotiť šemotiť šemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundrať mrmlať mrmotať mumrať brblať bručať dudrať dudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudreexpr.: huhlať huhňať fufnať chuchmať chuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasomdrmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkať jachtaťhovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevineexpr.: brbtať brbotať hatlať bľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: tárať trepať tliapať trieskať plieskať baláchať búchať kvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôžehrub. drístaťsubšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravdaexpr.: pliesť motať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiť repentiť: Čo repetí tá stará?hovor. expr.: remziť remzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotať ľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiť taľafatkovaťpejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovať handrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

porov. aj kričať 1

2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať


chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčaťvykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cestyísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšuhovor. expr.: pešovať pechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopcachodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicouexpr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po mesteexpr.: vláčiť saexpr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláčiexpr.: behať lietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodochhovor. pendlovaťexpr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať sa prevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškamikniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horouexpr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulicipotulovať sa ponevierať sa potĺkať sa blúdiťhovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať sa tĺcť sahovor. expr.: zarážať sa zatĺkať sa lámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedineexpr.: motať sa motkať sa tmoliť sa tmoľkať sa pliesť sa popletať sa plantať sa pľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynkeexpr.: presúšať sa vysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korzehovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský)nár. obalkovať (Rázus)

2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električkyexpr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri

3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce automnavštevovať: navštevuje zdravotnú školuchodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu

4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcomhovor. vodiť saexpr. vláčiť sanár. vodáckať sa (Kukučín)stýkať sa mať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)

5. p. patriť 1


miasť spôsobovať zmätok v mysli • pliesť: Čo ma mätieš, pletieš? Nepleť ma!; tvoja otázka ma mätieprivádzať do rozpakov/do pomykova/do zmätku (spôsobovať bezradnosť): také žarty ma privádzajú do rozpakovexpr.: motať mítoriť: Nemotaj ma pri čítaní!expr. mátať: čosi mu máta hlavumýliť zavádzať (miasť niečím nepravdivým): mýlil, zavádzal kolegov výmyslamidezorientovaťexpr.: balamutiť baláchať: dezorientovať verejnú mienku; baláchali nás peknými rečamikonšternovaťkniž. konfundovať (zároveň prekvapovať, udivovať): v nečakanej situácii bol konšternovaný


motať sa 1. expr. chodiť bezcieľne z miesta na miesto • potulovať sa ponevierať sa: motá sa po byte; poneviera sa po mestetúlať sa blúdiť (v dlhšom časovom rozpätí): túla sa po horáchexpr.: tárať sa potĺkať sa popletať sa vláčiť sa: tára sa, potĺka sa, vláči sa po uliciachhovor. expr. zarážať sa: zaráža sa po sveteexpr.: tmoliť sa tmoľkať sa motkať sa šmatlať (sa) (obyč. na malom priestore): motká sa, šmatle okolo domuexpr.: šuchtať sa šiplať sa šiplikať sa plantať sa pľantať sa pantať sa kutiť sa (pomaly, obyč. zavadzajúc, sa motať): šuchce sa po kuchyni; šipliká sa v záhradeobchádzať obchodiť (motať sa v blízkosti, okolo niekoho, niečoho): stále obchádza, obchodí okolo zámkuexpr.: obšmietať sa opletať sa: obšmietali sa mame okolo nôhexpr.: vrázdiť sa vráziť sa (chodiť hore-dolu cez dvere): vrázdili sa sem-tam cez dverehovor. expr.: obchendovať obsmŕdať: Neobsmŕdaj tu!nár. expr.: ošmŕdať (sa) oplentať sa šemotiť šemotiť sa: šemotí v kôlniexpr.: mrviť sa mlieť sa (vo väčšom množstve): ľudia sa v obchode melú; mrviť sa v tlačenici, v zástupenár. šukaťnár. expr. kikoliť sa (motať sa na jednom mieste)

2. p. tackať sa 3. p. pliesť sa 1, 2 4. p. zavadzať


mútiť 1. miešaním robiť mútnym • kaliť zakaľovať: dážď múti, kalí vodu; zakaľoval mladé vínošpiniť znečisťovať (mútiť nečistotou): špinil, znečisťoval studničku saponátom

2. expr. vyvolávať nesprávnu, zmätenú predstavu • miasť: hnev mu mútil, miatol rozumpliesť mýliť: plietli, mýlili ho nejasné rečiexpr.: balamutiť mítoriť motať: dievčence mu balamutili, motali hlavuzavádzať klamať ohlupovať podvádzať (úmyselne): zavádzal, ohlupoval celú verejnosť


pliesť 1. zhotovovať prevliekaním ohybného materiálu (obyč. nití) • hovor. štrikovať: pliesť, štrikovať sveter z ovčej vlnyzapletať (pletením upravovať): zapletať si vlasy do vrkočasúkať spriadať zvíjať: súka, spriada hrubý povraz

2. spôsobovať omyl niekoho • miasť mýliť: plietol, miatol, mýlil ma jeho prísny pohľadklamať zavádzať: neobjektívne fakty klamú, zavádzajúexpr. balamutiť baláchať blázniť: balamutiť dievčaťu hlavuhovor. šialiť: zbytočne nás to šialihovor. expr. pantať: pantali nás sladkými rečami

3. neisto pohybovať (nohami, jazykom) • prepletať zapletať: ledva pletie, prepletá nohami; od vyčerpania nezmyselne pletie, zapletá jazykom

4. meniť fakty tak, že sa stávajú nejasné, nezrozumiteľné • miešať: pletie, mieša si pojmyhovor. komoliť prekrúcať motať: komolí, prekrúca zmysel povedanéhohovor. preinačovať (robiť iným): keď sa jej to hodí, všetko preinačujefraz. prevracať naruby prevracať: fakty úmyselne prevracia (naruby)

5. p. tárať


tárať expr. nepremyslene, nerozvážne, obyč. veľa a zbytočne hovoriť • expr.: trepať tliapať trieskať plieskať búchať kvákaťhrub. drístať: tára, trepe hlúposti; trieska, plieska, búcha do sveta; ustavične kváka o tom istom; drísta samé hlúpostiexpr.: pliesť motať (bez zmyslu): Čo toľko pletieš, moceš?expr.: mlieť trkotať drkotať rapotať (rýchlo, obyč. mechanicky, bez hlbšieho zmyslu): mleli, trkotali o bezvýznamných veciachpejor. jazyčiť (veľa, zle rozprávať o niekom) • hovor. expr.: repetiť rependiť klebetiť: ženy po celý čas repetili, rependili, klebetili o deťochexpr.: bľabotať ľapotať ľaptať: je to iba prázdne bľabotanie; ustavične ľap(o)ce o dačomhovor. expr.: šepletiť taľafatkovaťpejor. haraburdiť (tárať o daromniciach): niečo šepletila, taľafatkovala, haraburdila s kamarátkouexpr.: baláchať balušiť (táraním vyvolávať zmätok): balácha, baluší do svetaexpr.: brblať brbotať frfotať: Prestaňte už frfotať!subšt.: kecať • valiť: nehodno mu veriť, to iba valífraz.: strieľať/hovoriť dve na tri hovoriť, čo slina na jazyk donesie púšťať si ústa/jazyk na prechádzku/na špacírku mlátiť prázdnu slamu


túlať sa 1. chodiť bez cieľa • potulovať sa ponevierať sa potĺkať sa blúdiťhovor. bludáriť: celé dopoludnie sa túlať, potulovať po meste; potulovať sa, potĺkať sa po dome; blúdi, bludári po horenár. brílať (Zguriška)expr.: vláčiť sa tárať sa tĺcť sahovor. expr.: zarážať sa zatĺkať sa lámať sa: Kde sa vláčite, tárate, tlčiete, zarážate?expr.: zháňať zháňať sa: celé dni (sa) zháňajú kdesiexpr.: motať sa motkať sa tmoľkať sa pliesť sa popletať sa (často pritom zavadzať): deti sa mot(k)ajú po dvore; všetci sa tu popletajú, pletúexpr.: tmoliť sa plantať sa pľantať sa: mládež sa tmolí, pľance po uliciachnár. obalkovať sa (Rázus)hovor. expr. brúsiť (aj s istým zámerom): brúsiť po meste; brúsiť za chlapcamiexpr.: presúšať sa vysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po plážiexpr. obíjať sa (Tajovský): len tak sa obíjať po krčmáchnár. lógovať (Čeretková)

2. s obľubou sa zdržiavať mimo domu • potulovať sa: od malička sa rád túlal, potulovalexpr.: tárať sa lanfáriťnár. drndať (Kálal)subšt. flákať sa (nečinne): lanfáril, flákal sa celý deňexpr.: brílať falangovať halaškovaťhovor. zried. vagabundovaťzastar.: hajdúsiť hajdúšiť hauzírovaťsubšt. čavargovať • cestovať putovaťexpr. vandrovať (z miesta na miesto): cestuje, vandruje po svete

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

motať, -tá/-ce, -tajú/-cú, rozk. motaj/moc nedok. (čo)

1. (len -tá, -tajú, -taj) navíjať, nakrúcať, namotávať (obyč. do klbka, do pradien): m. vlnu, priadzu;

2. expr. uvádzať do zmätku, pliesť, mýliť, zamotávať (najmä v reči): Všetko v jedno miešajú a motajú. (Štúr) Starý motal to, čo od Miška počul. (Taj.)

m. dve na tri rozprávať bez zmyslu, tárať;

opak. motávať, a, -ajú;

dok. zmotať, k 2 i pomotať i domotať

|| motať sa expr.

1. chodiť, blúdiť bez cieľa, bezúčelne sa pohybovať, tmoliť sa, pliesť sa: m. sa po dome, po dvore; m. sa okolo statku, okolo domu; m. sa horou, poľom; Nemotaj sa! Čo sa moceš!

m. sa niekomu pod nohy (pod nohami) zavadzať;

2. byť v zmätku, miasť sa, pliesť sa: myšlienky sa mu mocú v hlave

hovor.: niečo sa mi moce po (na) jazyku neviem sa vyjadriť; nohy sa mu mocú (motajú) neisto kráča od únavy al. opilosti; jazyk sa mu moce (motá) nevie dobre rozprávať od únavy al. opilosti; hlava sa mu motá (moce) a) od opilosti; b) má závrat od únavy;

opak. motávať sa

motať nedok.
1. csl navíjať, namotávať (priadzu): Ňiťe sa motovilom motaľi do praďien (Lipt. Hrádok LM); Kec_ca naprálla plná ciélka, poton sa to motalo na motoville (Trakovice HLO); Spredzene konope śe motaľi na motovidlo (Dl. Lúka BAR)
2. strsl, zsl expr. hovoriť nezmysly; zbytočne veľa rozprávať, tárať: Voľachto motau̯, že je chora (Polomka BRE); Kelo moce f té kršme! (Kameňany REV); Čo to motáš, šak to sa tag nerobí! (Vištuk MOD)
F. nemotaj do sveta! (Východná LM) - netáraj hlúposti!
3. expr. nehovoriť priamo, vedome zavádzať rečami: Anča, tá ňigdi ňepovie pravdu, tá len motá (Návojovce TOP)
4. abov expr. z núdze robiť nedokonalo: Do ľesa v žime na hlatkich potkovoh ňemohol, trebalo ostre potkovi, to zaš peňeži stalo, ta co mal robic, ta motal i tak (Kokšov-Bakša KOŠ)
5. neos. čiast. strsl a zsl vyvolávať stratu telesnej rovnováhy: Navarila sa páľenka, tú zme slopaľi, veru, iba nás tag motalo (Kokava n. Rim. RS); Dávali nám aj vipit a mi ke_dzme prišli už hore, už nás to motalo (Zem. Podhradie TRČ)


motať sa nedok.
1. csl expr. bezcieľne chodiť, ponevierať sa, túlať sa: Käďe si sa motala, že si ľen ťeras prišla? (St. Hory BB); Dze saz motal? (Bošáca TRČ); No tak potom zme sa motali spolu furt (Beckov NMV); Še tam motaľi išče ruski vojaci, co jih Ňemci zajaľi (V. Kazimír TRB)
F. moce sa po sveťe (Slov. Pravno MAR) - putuje (obyč. za prácou); moce sa jako zlí peňáz medzi luďmi (Bošáca TRČ), moce sa jako prd gacách (Bošáca TRČ) - chodí dookola; moce se von a dnu (Rochovce ROŽ) - stále vychádza a vchádza; moce sa popod nohe (Pečenice LVI), motá sa popod nohi (Bobrovec LM), moce se pod nohami (Betliar ROŽ), moce sa pod nohámi (Lapáš NIT) - zavadzia
2. expr. neisto, ťažko, nešikovne sa pohybovať, tackať sa, tmoliť sa: Ešťe moja žije, ešťe sa motá po dvore (Návojovce TOP); Ňigda ňeležím, iba takto sa mocem (Lukovištia RS); Uš se kuz aj mocú po dvore (Revúca); Uš jak sa motal, tak sa motal - jak ohreblo - nuš ale točil sa (Mokrý Háj SKA)
F. nohi sa mi motaľi (Ležiachov MAR) - ledva som kráčal; moce sa jak jelito v hrnci (Kuchyňa MAL) - nešikovne si počína
3. expr. pomaly a nešikovne robiť, šuchtať sa: Moce sa z robotou (Blatnica MAR); Tá sa len ze šeckím moce (Červeník HLO)
4. expr. neurčito sa vybavovať v pamäti: Ak se mi to meno moce po hlave (Mokrá Lúka REV); V hlave sa mi to (názov mäsa) vrťí, motá, to je ťenká... slabina! (V. Maňa VRB)
F. moce sa mi to na jazice (Bošáca TRČ) - neviem sa vyjadriť

motať ndk
1. navíjať, nakrúcať, namotávať, obyč. do klbka: glomero: na klubko motám; inglomero: do klubka motám (KS 1763)
2. čo uvádzať do zmätku niečo, pliesť, mýliť: žadost k penazom hlawu lakomcom mota (MS 1758); -ávať frekv k 1: glomerare: motáwati (PD 18. st); m. sa
1. chodiť, blúdiť bez cieľa, tmoliť sa: circumcursare hac et illac: sem y tam se motati a tulati (KS 1763); mezy kramky sem sa motala, ponewacz sem cesty newedela (SKALICA 1783)
2. pliesť sa, zajakávať sa: labare sermone: zagjkati se w rečj, motati se (KS 1763)
3. hádzať sa, zmietať sa: fluctivagus: mezy wlnama sem y tam se motagjcy (KS 1763);
x. pren motagu se w hlawe mnohjm krestanom nečiste misslenky (CP 1757); mezi strachem a nadegi sem a tam se motáme (VP 1764)

motať motať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu