kozmos -mu m. vesmír: výskum k-u;
kozmický príd.: k. priestor, k-é žiarenie; k-é lety, k-á loď; k-á rýchlosť potrebná na prekonanie zemskej gravitácie
kozmos -mu m.
kozmos -mu m. ⟨gr.⟩ astron. ▶ priestor s pozorovanými a pozorovateľnými nebeskými telesami, vesmír: pobyt človeka v kozme; lety kozmonautov do kozmu; dobývanie kozmu; Grécka antika chápala prírodu ako kozmos, od kresťanstva po renesanciu sa príroda vnímala ako stvorenie a symbol Boha. [As 2002]
kozmos -mu m. ‹g› vesmír, svet;
kozmický príd. vesmírny: k. priestor; k-á biológia, geodézia; k-é lekárstvo; k-é právo; astron. k. prach drobné častice dopadajúce na Zem z medziplanetárneho priestoru, meteorický prach; k-é žiarenie tok častíc vysokých energií dopadajúci na Zem z kozmického priestoru; k. šum rádiové žiarenie z vesmíru; kozm. k-á raketa, k-é laboratórium; k-á rýchlosť, sonda;
kozmicky prísl.
kozmos p. svet 1, vesmír
svet 1. nekonečný priestor • vesmír: podstata sveta, lety do vesmíru • kozmos: výskum kozmu • príroda (súhrn všetkých vecí a javov, ktoré nevznikli ľudskou činnosťou) • kniž. univerzum • kniž. zastar.: všehomír • všemír • poet. zastar. všesvet
2. obežnica našej slnečnej sústavy obývaná ľuďmi: cesta okolo sveta • zem (astron. Zem): život na zemi • zemeguľa: obísť celú zemeguľu • pren. glóbus
3. krajiny, obyč. za hranicami vlastného štátu: každý rok chodí do sveta • cudzina: ďaleká cudzina • zahraničie: zájazdy do zahraničia • cudzozemsko: južné ovocie sa dováža z cudzozemska
4. p. ľudia 5. p. život 4 6. p. oblasť 2
vesmír nekonečný svetový priestor • kozmos: výskum vesmíru, kozmu • makrokozmos • makrosvet • svet: vznik, zánik sveta • kniž. univerzum • kniž. zastar.: všehomír • všemír • poet. zastar. všesvet
kozmos, -mu m. vesmír, svet;
kozmický príd.: k-á raketa; k. prach nepatrné čiastočky rozpadnutých povetroňov; k-á katastrofa zrážka nebeských telies, k-é žiarenie, k-é lúče; k-é železo meteorit