Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

klanie s.
1. bodavá bolesť, bodanie: Mám klaňia v boku (Bobrovec LM); Má velké klánié v lavém boce pot srccom (Bošáca TRČ)
2. čiast. strsl zakáľačka: Aj gu klanú drveli kupänskú sol (Rybník REV); Pozdravujú váz mamička a posielajú vám s klaňia (Turč. Peter MAR)

klanie [-ie, -ia, -í] s med chorobné pichanie, bodanie pri zápale pľúc, pri kolike ap.: nedostatky srdce, klani, pichani (KORYČANY 1560); pleuritis: klany w bokú (NP 17. st); od klanga zkriweny (BECKOV 1729); plevritis vera: klanj prawe (HT 1760); zápal pľúc: cardiaca: bolest srdca aneb srdečné kláni (KS 1763); koliku anebo klania dostaly (ŠkD 1775)