Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

hodiny -dín ž. pomn. prístroj na meranie času: nástenné, vežové, slnečné h.; h. idú dopredu, tikajú; natiahnuté h.;

hodinový² príd.: h-é ručičky;

hodinky -niek ž. pomn. náramkové al. vreckové hodiny: zlaté, pánske h.; digitálne h. označujúce čas číslicami;

hodinkový príd.: h. náramok; cirk. h-á pobožnosť

hodiny hodín ž. pomn.

hodiny hodín ž. pomn. 1. ▶ prístroj (obyč. väčších rozmerov) na meranie času: nástenné, stojanové, vežové, staničné h.; slnečné h.; presýpacie h.; spínacie hodiny určené na úsporné zapínanie a vypínanie osvetlenia; štikacie h. ktorými sa kontroluje dochádzka do práce; h. s kukučkou; tikot pondusových hodín; ciferník stolových hodín; bicí mechanizmus radničných hodín; výstava historických hodín; h. idú dopredu, meškajú; natiahnuť h.; hodiny bijú polnoc; Aj svetlo zosilnelo a medzi údermi hodín počuť pukanie prskaviek a rapkanie rapkáčov. [L. Ťažký]
2. hovor. ▶ prístroj na meranie spotreby energií: elektrické h. elektromer; plynové h. plynomer
◘ fraz. expr. hrklo v ňom ako v starých hodinách zľakol sa; ide/klape/funguje to ako hodiny niečo funguje, prebieha bez problémov, bez chýb; presný ako hodiny veľmi dochvíľny
▷ hodiniská -nísk s., v sg. N a A i ž. pomn. zvel.: Národ bezhodinkový frflal, že už ani na také obrovské hodiniská sa nedá spoľahnúť. [Vč 1977]

hodiny prístroj (obyč. väčších rozmerov) na meranie času: vežové, staničné hodiny • orloj (vežové hodiny ukazujúce viaceré astronomické údaje) • hovor. kukučky (s umelou kukučkou oznamujúcou časový údaj) • hovor. pondusovky (hodiny s pondusmi) • hovor. digitálky

hodiny, -dín ž. pomn. prístroj na meranie času, ukazujúci čas (obyč. hodiny a minúty): slnečné, pieskové h.; kyvadlové, nástenné, hracie, elektrické, vežové h.; pichacie h. ktoré zaznačujú príchod do práce; h. idú, stoja, bijú, tikajú, idú dopredu, pozadu, zastali; natiahnuť, napraviť h.; pozerať, pozrieť na h. na zistenie času

● hovor. robiť niečo ako h. veľmi presne a načas; stroj ide ako h. presne, bezchybne;

hodinový príd.: h. ciferník, h-é ručičky;

hodinky², -niek ž. pomn. zdrob.: náramkové, vreckové h.; strieborné, zlaté, niklové h.;

hodinkový príd.: h-á retiazka

hodiny ž. pomn. strsl, zsl prístroj na meranie času: Že tam bolo i hoďini (počuť) biť, i zvoni že zvonili (Lipt. Mara LM); Hodžini na veži odbíjali dvanástu (Ratková REV); Pozreľi sme na hodzini a šľi (Prosné PB); Šecki hodzini máme pokazené (Stupava BRA)
L. vežové hodini (Lukáčovce HLO), túrnoviä hodžini (Ratková REV) - hodiny vmurované do veže; hrčácé hoďini (Kubrica TRČ) - budík; kukučkové hodzini (Rozbehy SEN) - hodiny s mechanickou kukučkou; pondusovie hoďini (Krivá DK), hoďini na ponduse (Návojovce TOP), retáskové hodzini (Štefanová MOD), váhové hodzini (Rozbehy SEN), hodzini z váhami (Lamač BRA) - hodiny na závažie; pendľovie hoďini (Pečenice LVI) - kyvadlové hodiny; sťenové hoďini (Bánovce n. Bebr.), náscenné hodzini (V. Rovné BYT) - hodiny visiace na stene; taňírové hodzini (Rozbehy SEN) - stenové hodiny v tvare taniera
F. biď ako hoďini (Mokraď DK) - byť presný; je jako hodzini, keré inádž ukazujú a inádž bijú (Bošáca TRČ) - nehovorí to, čo si myslí

hodinný p. hodiny

hodiny ž pomn, zried i hodina prístroj, zariadenie na meranie času: na tably k hodynam (KLÁŠTOR p. Z. 1572); hodiny nowe na wežj (RUŽOMBEROK 1602); koleso z hodyn (BYTČA 1614); hodini slunečne (NP 17. st); hodiny biju (RW 1702); scithericum horologium: stjnowé hodini, zried stjnowá hodina (BYTČA 1606); clepsydra: wodne hodjnj; clepsamium: hodiny tekúcy, sypaci hodini (ML 1779) presýpacie; -ný príd
1. hodinový: koleczko hodyne zelesne (BYTČA 1606)
2. cirk k hodinky 2: hodinné modlitbi (CC 1655)