Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

rozbiť -bije -bijú dok.

1. úderom, nárazom porušiť celistvosť, roztĺcť: r. šálku, tanier, okno, r. (si) nos; fyz. r. atóm; expr. r-tý čas rozkúskovaný

2. spôsobiť rozklad, porušiť ako celok, rozvrátiť: r. manželstvo, priateľstvo zradou; r. jednotu štátu;

nedok. rozbíjať -a

// rozbiť sa:

1. zrkadlo sa r-lo; r-tý krčah

2. manželstvo sa r-lo; úsilie sa r-lo stroskotalo

● dovtedy sa chodí s → krčahom po vodu, kým sa ner-je;

nedok. rozbíjať sa

rozbiť -bije -bijú -bi! -bil -bijúc -bitý -bitie dok.

rozbiť sa -bije sa -bijú sa -bi sa! -bil sa -bijúc sa -bitý -bitie sa dok.

dolámať lámaním zničiť al. poškodiť • polámať • zlámať • rozlámať: dolámal, zlámal si kosti pri páde; rozlámať lavice v parku • expr.: dodrúzgať • dochrámať • pochrámať • dorantať: dodrúzgali, dochrámali auto pri nehode; dorantalo mu ruky • dokaličiť • zmrzačiť • expr.: skaličiť • okaličiť (obyč. telo): dokaličili ho pri bitke; skaličili mu údy • rozbiť • expr.: roztrieskať • dotrieskať (na drobné kusy): od zlosti roztrieskala, dotrieskala husle • hovor.: pokrušiť • domrviť (dolámať mrvením na malé kúsky): piškóty som v taške pokrušila, domrvila • expr. dokmásať (dolámať konáre a pod.): deti dokmásali celý krík

poraziť 1. spôsobiť niekomu porážku pri meraní telesných al. duševných síl • premôcť: poraziť, premôcť súpera v pretekoch, v šachu; porazili, premohli reprezentačné mužstvo • prekonať • prevládnuť • zdolať: prekonať, zdolať nepriateľa; zápasili dlho, ale napokon súpera prevládol • expr. zlámať: Dobrá vôľa i tú biedu zláme. (Botto) • zvíťaziť (nad niekým) • knokautovať (poraziť súpera v boxe, expr. úplne niekoho poraziť) • nabiť • hovor. deklasovať (vysoko poraziť v športe) • expr.: rozprášiť • rozbiť (poraziť nepriateľské vojsko): rozprášiť, rozbiť armádu

p. aj premôcť

2. hovor. neos. raniť mŕtvicou • expr. porantať (obyč. v zahrešeniach, zakliatiach): bodaj ho porazilo, porantalo; nech vás porazí, porance, tam kde ste • kraj. pošinúť: pošinulo ho • fraz. expr. šľak ho trafil (dostal porážku)

rozbiť 1. úderom, nárazom porušiť celistvosť nejakej veci • roztĺcť: rozbila, roztĺkla tanier • rozraziť: rozraziť si nos • vybiť • vytĺcť • vyraziť: vybili, vytĺkli nám oblok na aute • hovor. zabiť: zabila pohár, vajce • expr.: rozmlátiť • roztrieskať • roztrepať • roztrieštiť • rozcapartiť • rozhádzať • rozbáchať • rozbúchať • hovor. expr.: rozšvacnúť • rozcapiť • rozvaliť: rozmlátil, rozbáchal mu auto; deti rozvalili starú kôlňu • rozkopnúť (rozbiť kopnutím): rozkopol dvere • rozdrviť • dodrviť • rozdrobiť (rozbiť na drobné kúsky): rozdrvili tehly na kúsky • expr.: rozdrúzgať • dodrúzgať • rozbombardovať: niekto rozdrúzgal, rozbombardoval plot • rozbúrať • zdemolovať (rozbiť búraním): rozbúrali, zdemolovali starú kôlňu • nár. rozklknúť (F. Hečko) • porozbíjať • potĺcť • dotĺcť • pobiť • poprebíjať • poroztĺkať • povytĺkať • povybíjať • povyrážať (postupne, viac vecí): porozbíjala, poroztĺkala už veľa fliaš • expr.: pomlátiť • poroztrepávať • potrepať • dotrepať • potrieskať • dotrieskať (postupne viac vecí): potrieskala všetok riad

2. spôsobiť rozklad, porušiť ako celok • rozložiť • rozrušiť • rozvrátiť: rozbiť, rozvrátiť niekomu manželstvo • zničiť • znivočiť • zruinovať: zničené, zruinované hospodárstvo • expr. roztrieštiť • kniž. rozboriť: roztrieštili, rozborili jednotu spolku • rozniesť • rozmetať • rozprášiť (zároveň rozohnať): rozmetať, rozprášiť nepriateľskú armádu

3. p. zodrať 1

rozdrviť 1. údermi, násilím porušiť celistvosť a utvoriť drobné kúsky • podrviť • vydrviť: rozdrviť, vydrviť kamene na stavbu domu • rozbiť • roztĺcť: rozbila, roztĺkla vajcové škrupiny • rozlámať • dolámať • polámať (lámaním): rozlámané konáre • rozmliaždiť (mliaždením): stroj mu rozmliaždil nohu • zošrotovať (rozdrviť na šrot): zošrotovať obilie • expr.: rozdrúzgať • dodrúzgať • roztrieskať • roztrepať: načisto rozdrúzgal nábytok

2. p. premôcť 1

rozpadnúť sa 1. rozložiť sa na časti vplyvom dlhšieho procesu • rozsypať sa: murivo sa rozpadlo, rozsypalo • rozrúcať sa • porúcať sa • rozváľať sa • rozvaliť sa (rúcaním): most sa rozvalil • zvaliť sa • zbúrať sa • zrútiť sa • zrúcať sa • zboriť sa: stavisko sa po požiari zborilo • expr.: rozkydať sa • rozkydnúť sa: drevenica sa celkom rozkydla • odb.: zvetrať • rozvetrať (pôsobením vody, vzduchu, slnka): rozvetrané horniny • porozpadávať sa • porozpadúvať sa (postupne, jeden po druhom)

2. úderom, nárazom sa rozlámať • rozbiť sa • roztĺcť sa: váza sa rozpadla, roztĺkla na márne kúsky • hovor. roztrepať sa • expr.: rozdrúzgať sa • dodrúzgať sa • rozletieť sa • roztrieskať sa • roztrieštiť sa: všetky taniere sa už roztrepali, roztrieskali

3. p. rozložiť sa 3 4. p. rozísť sa 1

stroskotať • zastar. stroskotať sa 1. zničiť sa obyč. pri náraze (o plavidlách, zried. aj o iných dopravných prostriedkoch): čln narazil a stroskotal • roztrieštiť sa • rozbiť sa • rozletieť sa: parník sa roztrieštil, rozbil na skalách; lietadlo sa rozletelo na kusy • potopiť sa (obyč. o plavidle; nedobrovoľne klesnúť na dno)

2. utrpieť neúspech, zle sa skončiť • nepodariť sa • nevydariť sa: pokusy, plány stroskotali, nepodarili sa, nevydarili sa • mať neúspech: expedícia stroskotala, mala neúspech • zlyhať • sklamať (nesplniť očakávanie, neosvedčiť sa): mladí zlyhali, sklamali pre nedostatok odvahy • hovor.: skrachovať • krachnúť: organizovaný odpor skrachoval, krachol

zničiť 1. spôsobiť skazu, zánik; spôsobiť veľkú ujmu, škodu na niečom al. niekomu • znivočiť: mráz zničil kvety; existenčne niekoho zničiť, znivočiť • zabiť • zahubiť • zhubiť • vyničiť • vyhubiť • expr.: skántriť • skynožiť • vykynožiť (obyč. v množstve): chemikálie vyhubili, skántrili, skynožili užitočný hmyz • zmiesť • zmietnuť: tajfún zmietol osadu • poničiť • ponivočiť • donivočiť (postupne, viac vecí) • likvidovať • zlikvidovať • zneškodniť (často fyzicky): (z)likvidovať bandu zlodejov; zneškodniť odporcov • devastovať • zdevastovať • spustošiť • expr.: zhumpľovať • spľundrovať: (z)devastovanie prírody, vodných zdrojov; zhumpľovať, spľundrovať lesy • vydrancovať • vyplieniť • hovor. expr. vypľundrovať (zničiť drancovaním, plienením): vojsko vydrancovalo, vyplienilo kraj • zruinovať: zruinované hospodárstvo • fraz.: priviesť na žobrácku palicu • priviesť na mizinu/na psí tridsiatok: devalvácia peňazí rodinu priviedla na mizinu/na psí tridsiatok • zbedačiť • ožobráčiť (na majetku): vojna zbedačila, ožobráčila ľudí • expr. zúbožiť (uviesť do stavu úbohosti): požiar zúbožil rodinu • decimovať • zdecimovať (v počte): (z)decimovanie vojska • premôcť • zdolať • prevládať (zvíťaziť nad niečím a tým zničiť): premôcť, zdolať nepriateľa; nikdy ma neprevládzu • znehodnotiť • poškodiť • pokaziť • skaziť • demolovať • zdemolovať • fraz.: priviesť navnivoč • priviesť nazmar (zbaviť hodnoty): znehodnotiť, poškodiť zariadenie bytu; pokaziť, skaziť si hodinky; (z)demolovať auto, telefónnu búdku • rozvrátiť • rozbiť • rozložiť: rozvrátiť ekonomiku, rozbiť manželstvo • rozmetať: rozmetať hniezdo • zmrzačiť • expr.: skaličiť • dokaličiť • stráviť (spôsobiť telesnú al. duševnú ujmu): oheň mu zmrzačil, skaličil, dokaličil tvár; plameň jej strávil zrak; zlý pedagóg chlapcovi zmrzačil, skaličil talent • expr.: popsuť • dokántriť (fyzicky i morálne): popsuť si, dokántriť si zdravie • pren. expr. zakopať: šťastie si zakopal • podlomiť: choroba mu podlomila zdravie • expr. skváriť: mráz skváril úrodu

2. p. utrápiť

zodrať 1. častým používaním, nosením opotrebovať, znehodnotiť • znosiť: zodrať, znosiť šaty, topánky • vydrať • predrať (vo veľkej miere): vydraté zuby; predraté poťahy, sedadlá • prederaviť (urobiť dieru, diery na niečom): prederaviť obrus • rozodrať • dodrať • donosiť (celkom zodrať; obyč. postupne): rozodrané pančuchy; nové nohavice dostane, až keď doderie, donosí tieto • schodiť • vychodiť • vyšliapať • zošliapať (chodením, šľapaním opotrebovať): čižmy som už načisto schodila, vychodila; vyšliapané, zošliapané opätky • hovor. vybehať (častým chodom, trením): vybehaný mechanizmus • ošúchať • obšúchať (šúchaním znehodnotiť): ošúchaný pokrovec • ojazdiť (jazdením opotrebovať): pneumatiky sú ešte neojazdené • rozbiť (topánky) • obdrať • obnosiť (sčasti, trocha): obdrať si lakte na kabáte; obnosený klobúk • hovor. expr. zhumpľovať: zhumpľovať si oblek • podrať (postupne, viac vecí)

2. zbaviť kože • odrať • stiahnuť: zodrať, odrať, stiahnuť zajaca; (z)odrať, stiahnuť kožu z brava

3. p. odrieť 1

biť, bije, bijú rozk. bi nedok.

1. (na čo, do čoho, o čo, po čom i bezpredm.) spôsobovať údery (obyč. nárazom), udierať, narážať na niečo, búchať: b. kladivom na nákovu, b. päsťou do stola, na stôl, b. hlavou o múr, do skaly, voda bije o brehy, do brehov; bil palicou po kameňoch (Urb.); sukne bijú o sáry čižiem (Vans.); bije do taktu päsť o päsť (Ráz.); Nad Tatrou sa blýska, hromy divo bijú. (J. Mat.); blesky bili krížom-krážom (Al.); srdce mu (jej) prudko, hlasne bije; tepna zimnične bila (Kuk.); V sluchách mu bije rozbúrená krv. (Kuk.) Pomaly začala biť krv do jeho bledej tvári (Kal.) prúdiť; hodiny bili desať, dvanástu i neos. bije, bilo dvanásť; bilo vlakové návestie (Rys.); pren.: prsty vetrov bijú na lutnu (Kost.); Slová bili do duše, rozbíjali pokoj. (Hor.) Do nosov bil zápach spaľovaných knôtov (Fr. Kráľ) bolo cítiť zápach

● vie, vedel, uhádol, koľko bilo aká je situácia, o čo ide; bije jeho (jej) posledná hodina hrozí mu (jej) smrť; biť na poplach robiť rozruch; niečo bije do očí je to veľmi nápadné;

2. (koho, čo) údermi spôsobovať niekomu al. niečomu bolesť, udierať, tĺcť; trestať bitkou: b. deti, b. psa, koňa bičom, palicou, rukou, trestať niekoho bitím, b. niekoho po chrbte, po hlave, po nohách; hovor. b. niekoho ako koňa veľmi; začala radom biť chrbty kravám (Tim.); pren. ľud náš úbohý, bitý biedami (Chal.); pren. Dosť, čo ho osud bije — i ona má proti nemu povstať? (Kuk.)

3. (na koho, na čo, do čoho, zried. i čo, kam) robiť narážky, útočiť, dorážať, napádať niekoho, niečo (v reči): Hovorila to s takou silnou narážkou, že som hneď uhádol, na čo bije. (Kuk.) Farár bil tuho na učiteľa, aby jeho škola bola prvá. (Taj.); začal biť do obecného výboru (Ráz.); Ona už vie, kam on bije. (Kuk.) Pravdu nevoľnej sedlače zastával a krivdu panskú bil. (Vlč.)

4. zried. (čo) zabíjať, rozbíjať, ničiť: Budete nám sliepky biť — há? (Ráz.) Keď i nebije obloky, stvára divé kúsky. (Vaj.)

5. zried. b. klince zabíjať, zatĺkať: Načo bijete klince do dverí? (Stod.)

6. zried. (čo) odbíjať, odrážať: Mladenci, ba i ženači, rozdelení na dva tábory, bijú loptu, lenže nie drúkom, ale dlaňou. (Kuk.)

7. zastar. (čo) raziť peniaze, udierať na niečo čísla: b. mince (Kuk.); Tebe by desať mincovní nestačilo a čo by v komore bili. (Kuk.) Bil som čísla na úrezy. (Taj.)

8. zastar. b. boj bojovať, zvádzať boj: Deti národa také smelé a slávne boje bili. (Taj.)

9. kart. slang. prebíjať: osma bije sedmu;

dok. k 2 zbiť, nabiť;

k 4 zabiť, rozbiť, k 5 zabiť, k 9 prebiť

|| biť sa

1. (bezpredm. i s kým o čo, za čo, za koho) zvádzať boj, bitku medzi sebou al. s niekým, zápasiť, ruvať sa; bojovať zbraňami: chlapci sa bijú; Keď sa páni chcú biť, nech sa bijú, ale nám nech dajú pokoj. (Urb.) Ľudia sa bijú o každú kvapku vody. (Dobš.) Biť sa budú o ňu (o Milku), áno (Stod.) bude vzácna; b. sa udatne, statočne, ako lev; Kto sa chce biť, musí tam byť. (prísl.) Poď sa biť! výzva bitkárov; bratia sa bili medzi sebou; Vlk sa bije zubami, orol drápmi, nohami. (Bedn.)

● b. sa do poslednej kvapky krvi, do posledného dychu veľmi udatne;

2. (za koho, za čo) bojovať (nie zbraňami), veľmi sa usilovať o niečo: b. sa za pravdu, za slobodu, za práva ľudu; Ja sa bijem za kus chleba pre chudobných židov. (Ráz.)

3. (do čoho, o čo) narážať, vrážať, udierať sa: chrústy sa bili do steny (Tim.); haluz o haluz sa bije (J. Kráľ); b. sa čelom o zem

● b. sa v prsia, do pŕs a) pri modlení, b) veriť sa, dušiť sa;

dok. k 1 pobiť sa

rozbiť, -bije, -bijú, -bitý, rozk. -bi dok.

1. (čo) úderom, nárazom porušiť celistvosť niečoho, pokaziť, zničiť, roztĺcť, roztrieštiť: r. sklo, hrniec, okno, r. vajce; r. (si, niekomu) hlavu, nos; r. niečo na (márne) kúsky; r. putá (Botto) oslobodiť sa; fyz. r. atóm, atómové jadro; pren.: My (sme) poznali biedu, ale rozbili (sme) ju (Bedn.) odstránili. Cengot zvončeka rozbil načisto sen a vrátil ju do skutočnosti (Hor.) prerušil, pretrhol.

2. (čo) porušiť, zničiť niečo ako celok, systém ap., spôsobiť rozklad niečoho: r. priateľstvo, manželstvo, r. spoločnosť, r. jednotu ľudu, národa; r. hniezdo kontrarevolúcie; Obec celkom rozbil Jonáš (Laz.) rozvadil ľudí. Chlapci rozbili polkruh, s výskotom a rehotom pochytali dievky y viedli ich do tanca. (Min.)

3. expr. (koho, čo) premôcť, poraziť, úplne zničiť, rozprášiť: r. armádu; Taliani nás rozbili. (Ondr.) Keby sme ich naraz prepadli, je možné, že by sme ich rozbili a našich vyslobodili. (Jégé)

4. expr. (čo) nosením, používaním, zlým zaobchádzaním roztrhať, poškodiť, zodrať: r. topánky, boty, nohavice, šaty;

5. kniž. zastar. r. stan usadiť sa, rozložiť sa, byť niekde: Kde teraz dlieš a rozbils` stany. (Hviezd.) Tu stran cesty rozbil svoj stan. (Škult.);

nedok. rozbíjať, -a, -ajú

|| rozbiť sa

1. úderom, nárazom sa rozlámať na kusy, roztĺcť sa, roztrieštiť sa, dodrúzgať sa: r. sa na kusy, na čriepky; Praštil ju (misu) o zem, takže sa rozbila na márne kusy. (Fel.)

● Dotiaľ sa chodí s krčahom po vodu, kým sa nerozbije (prísl.) riskuje sa obyč. do prvého neúspechu.

2. zničiť sa, stroskotať, zmariť sa, prekaziť sa, rozpadnúť sa: Plány sa rozbili na neprajných okolnostiach. (Vaj.) Nesmierne by ma mrzelo, keby sa na nejakom hlúpom nedorozumení malo rozbiť to, čo si všetci želáme. (Urb.) Dvorenie nadporučíka bolo prvým nárazom, ktorým rozbila sa tak skoro založená rodina. (Vaj.);

nedok. rozbíjať sa

rozbiť dok.
1. csl i neos. úderom, nárazom, výbuchom ap. narušiť celistvosť
a. roztĺcť, roztrieštiť: Ked mi streliu̯ do nohi, to mi šetko poniže kolena tú píšťelu rozbilo (Likavka RUŽ); Príďem domou a od medveďa šťiri úľe rozbitie (Zvol. Slatina ZVO); Tuž ale mi zmo rozbili dvere a hibaj, do vlaku zmo skákali (Rev. Lehota REV); To sa mu ľen oplacel, aj on mu rozbil hubu (Prosné PB); Krúpi také padali jak tento hrnec a túto strechu zhora rozbilo na tej maštali (Vršat. Podhradie PCH); Mosél utekad nazadek pre sekeru a hrnedz rozbit (Ružindol TRN); Raz rozbev lampu, ale ňebóv ón vinní, ale ten, do hu položev na stól (Lapáš NIT); Dzeci mi rozbiľi gradovňik, ta idzem kupidz novi (Spiš. Podhradie LVO); Aj ked ju (kvočku) trimece pot košarom, ta dakedi rozbije i pejdz vajca, bo še ruca (Kokšov-Bakša KOŠ); Šmariu̯ do ňoho s kameňom, co až mu čolo rozbiu̯ (M. Zalužice MCH); Vecka rozbijeme vajco, rozmišame ho a s pirkami pomascime verh bejleša (Brezina TRB)
b. zbúrať, zvaliť, zničiť, poškodiť: Šetko bolo tag od granátou zbituo, šetko rozbituo (Žaškov DK); Sinaj, Konstanca, to bolo šetko rozbituo za vojňi (St. Hory BB); Som sä pobral pešo, lebo mašinie neišli, bulo rozbito po vojne (Gem. Poloma ROŽ); Po vojne bol závot celí rozbití, ludie ottál pobrali, čo sa dalo (Dubnica n. Váh. ILA); Ňemci prišľi, rozbiľi mosti (Fintice PRE); Naš koscil vojna rozbila (Sobrance)
F. (taki prišel) jag na pul rozbiti (Kurima GIR) - zmorený, rozlámaný; rozbití na minďár (Láb MAL), rozbití na maďeru (Jakubov MAL) - úplne, na veľmi malé kúsky
2. spôsobiť rozklad, porušiť ako celok, rozvrátiť: Mi domou ňepríďeme prvej, kím Rakúsko-Uhorsko ňebuďe rozbitu̯o (Černová RUŽ); Rozbila si hím manželstvo, čo čiľ? (Prosné PB)
3. poraziť, premôcť; rozprášiť, rozohnať (obyč. v boji): Uš tich Turkou rozbili (Čimhová TRS); Naraz na druhuo ráno rozbiľi ná_šeckích (Valča MAR); Už náz aj Talija̋n rozbil, bo van sledoval šicko, ag zmo se mi tam zakopívali (Rev. Lehota REV); Na čergovskíh vrchach, tan boli rozbití naši vojáci, čo též ustupuvali od Banskéj Bistrice (Skalská N. Ves TRČ); Rusi jich tam rozbili (Ivanka p. Dun. BRA); Ftedi naz rozbiľi Rusi, že maloco z naz ostalo pri živoce (Spiš. Štvrtok LVO); Tam nam batriju rozbiľi (Sobrance)
4. rozmiešať, rozšľahať: Muka še spraži na žolto, da še voda, a jak to na mašiňe vre, ta še rozbije z mutelku a je to jag omačka (Rozhanovce KOŠ); Hľinu me rozbiľi z vodu, do toho me daľi kravianki, prebač, abo kobuľanki, žebi ľepši trimalo (Slivník TRB)

rozbiť sa dok. csl úderom, nárazom sa porušiť, roztĺcť sa, roztrieštiť sa: To je krochkuo, to keť klepňeťe, rozbije sa (Pucov DK); A mňe misa padla a sa na dvoje rozbila (Socovce MAR); Viďeu̯ som vo filme, ako choďiu̯ ten úradňík, mau̯ met predať a sa mu rozbiu̯ pohár na stoľe (Zvol. Slatina ZVO); To sa ľachko rozbije, také sklo (Prosné PB); Jeda domú vús sa mu rozbiu̯ (Pernek MAL); Rozbilo śe nam sklo (Meretice PRE); Voda śe viľala, kanda śe rozbila (Niž. Hrabovec VRN); Jak pil mľiko, spad mu śiňag a rozbil śe (Močarany MCH)
F. co śe baňa z vami rozbila? (Dl. Lúka BAR) - odkiaľ je vás tak veľa?; dotode sa choďí s kančóvon na vodu, kin sa ňerozbev (Rovňany LUČ), dotodi chodží kršäh na studnu, kim sä nerozbije (Brusník REV) - riskuje sa až do neúspechu; z jaku vodu harendz navre, s taku śe i rozbije (Markušovce SNV) - človeka jeho činnosť navždy poznačí

rozbiť dk
1. čo úderom, nárazom porušiť celistvosť niečoho, zničiť, roztĺcť niečo: gestli žena ma weliku žižen, wezmy nowu tehlu, rozpal gj a mnoho kuskuow rozbj a w studeneg čisteg wode uhas a potom tu wodu studenu daweg piti (RT 17. st); (Jakub Klinčiak) truhličku rozbil a penize wibral (D. KUBÍN 1733); wipime to palene a sklenicu rozbime (KRUPINA 1743); fatens gakssto pltnyk ngekolko plty rosbyl (LIPTOV 1751-52); frangere ollas in caput alterius: rozbitj hrnce na ňečj hlawu (KS 1763); wezmy cibule za dwe priehrsstia a pokragag a smass na owčim masle a potom rozbi wajecz a tak usmaž (LR3 18. st)
F. čjm hrnecz nowý nawre, tým, až se rozbige, pachne (SiN 1678) zo zlého obyčajne nebude dobré; nebude zo psa slanina
2. koho, čo premôcť, poraziť, úplne zničiť, rozprášiť niekoho, niečo: (muži) kdiž pana dohoniti nemohli, tehda udali sa do panowich robotnikow tam kolčugicich a gich rozbili (SELEŠŤANY 1742); Belizarius, negwissy wudce wogska czisarskeho Justiniana cisare wogsko Gilimera krala wandalskeho rozbil a rozehnal (KT 1753); aciem primam perrumptere: prwnj porádek, linyu pretrhnuti, rozbiti, prerazyti (WU 1750)
3. čo rozložiť niečo, usadiť sa, byť niekde: pan general rozbil tabor uhorsky pod Pressowom (ŠARIŠ 1671); byt by y stany swe protj nam rozbili (nepriatelia), necht se neleka srdce naše (MV 1676); castra metari: leženj rozbiti, wogsko klásti, stánj rozbiti, w poli se položiti (WU 1750); Agamemnon král spatril mjsto hodne k založenj leženj, kázal stány rozbyti, baudy nowe stawety (HI 18. st); rozbíjať ndk k 1: pardalus ptak piskem orech we sskrupine rozbiga (KoB 1666); naufrago: rozbjgám hagow, lod, lámem ssyff; applodo: bigem, rozbjgám gedno o druhé; lignum cuneis scindere: drewo kljnama rozbjgati (KS 1763); (Martin) z weliku larmu krcsahe w krcsme rosbigal a skodu robil (PUKANEC 1787); -avať frekv k 1: wisse školy takowe skalge we Waze boly, na kterich dost y plte se rozbigawaly (LIPTOV 1751-52); rozbiť sa dk úderom, nárazom sa rozlámať na kusy, roztĺcť sa, roztrieštiť sa: wtom Rdza vchytiwsse krčzah, zanesl na Samuele a mezytym prj zanesseni na sťenu rozbyl se krčzah (ZVOLEN 1640); ale nádoba hliňenna, w kterég sa warilo, rozbige sa (KB 1757); kdiž sa rozbilo zrcadlo, twár čloweka w gedném každém ulomku sa wykládá nemeňeg celkem, gak w celém zrcadlu (BlR 18. st); rozbíjať sa ndk: gestly statky z lody do mora nepohaczu, lod se gim rozbiga (KoB 1666)
F. tolko hrnjecž po wodu chodý, až se rozbjga (SiN 1678) riskuje sa obyč. do prvého neúspechu