perá s. pomn. zhont, jtek, snitr, bán, čiast. strnitr a strenč predná vidlicovitá časť konského voza, do ktorej je vsadené oje, predné snice: Medzi perá sa fkladá oje a najľepšie sa, keť samie dokriva narastú (Pukanec LVI); Tan tie perá musia biď glhie, abi oje stálo hore (Prochot NB); Predeg voza perá, a zadek sňice, spojuvala rázbora (Svätuša VRB); perá (Liešťany PDZ, Martin n. Žit. ZM, Kovarce TOP, Podlužany BÁN, Rajec ŽIL, Hor. Vadičov KNM)
pera1 ž. horný alebo dolný svalový okraj ústneho otvoru: Padou̯ a rosfakľiu̯ si vrchňiu peru (Socovce MAR); Oči náz hrejzlej, perej šťípalej (Lešť MK)
L. viľiate peri (Košťany n. Tur. MAR) - opar, herpes (na ústach)
pera2 ž. obyč. mn. č. múčne jedlo
a. száh, čiast. pov a jtrenč z rezancového al. zemiakového cesta, varené, s plnkou a posýpkou: Do nútra, do perí sa dávav lekvar, potom sa osipali z orechámi alebo z makom (Šípkové PIE); To sa tak nateňúčko rozgúlalo a bili pieri (Kunov SEN); peri (Istebník TRČ)
b. jpov pečená buchtička z kysnutého cesta, plnená obyčajne lekvárom (ako tradičné štedrovečerné jedlo): Peri bívali na Vánoce (Trakovice HLO); vánočná pera (Dechtice TRN)
pera1 ž. horný alebo dolný svalový okraj ústneho otvoru: Padou̯ a rosfakľiu̯ si vrchňiu peru (Socovce MAR); Oči náz hrejzlej, perej šťípalej (Lešť MK)
L. viľiate peri (Košťany n. Tur. MAR) - opar, herpes (na ústach)
pera2 ž. obyč. mn. č. múčne jedlo
a. száh, čiast. pov a jtrenč z rezancového al. zemiakového cesta, varené, s plnkou a posýpkou: Do nútra, do perí sa dávav lekvar, potom sa osipali z orechámi alebo z makom (Šípkové PIE); To sa tak nateňúčko rozgúlalo a bili pieri (Kunov SEN); peri (Istebník TRČ)
b. jpov pečená buchtička z kysnutého cesta, plnená obyčajne lekvárom (ako tradičné štedrovečerné jedlo): Peri bívali na Vánoce (Trakovice HLO); vánočná pera (Dechtice TRN)