váhy, váh ž. pomn., časti i j. č. váha2, -y ž.
1. prístroj na váženie: misky váh, kuchynské v-y; miskové v-y (staršej konštrukcie); automatické, kontrolné v-y; mostová v-a na váženie zvierat a vozov, umiestnená na mostine; citlivé v-y; jazýček váh; pren.: Má skúpu váhu (Kuk.) zle váži; vážiť niečo na váhach spravodlivosti hodnotiť, zisťovať oprávnenosť; Zváži na spravodlivej váhe jeho kutky (Fig.) bude ho spravodlivo súdiť, posudzovať. Na váhach mysle ho vážili (Tat.) uvažovali o ňom, hodnotili ho. Budúcnosť krajiny leží na váhe (Kal.) rozhoduje sa o jej osude.
● niečo padá (nepadá) na váhu má (nemá) dôležitosť, význam; brať niečo na ľahkú váhu zľahčovať; byť na váhach váhať, rozhodovať sa;
2. konštrukcia podobná váham, napríklad na čerpanie vody, na upevnenie zvonov a pod.: Skočil k studni, oprel sa o stĺp, na ktorom bola pripevnená váha na čerpanie vody. (Záb.) Dal pripraviť na zvonovú váhu šibenca. (Dobš.)
3. rovnoramenná páka zavesená na oji, pomocou ktorej sa prenáša sial ťažných zvierat na voz: Sotva paholok kone pošvihol, tu Mojžiš váhu spustí, že mala môjmu liskovi chriapy odraziť. (Kal.) Pár koní nemohlo vytiahnuť komedianta, čo sa brca chytil a nohy pod kolenom za váhu zapäl. (Taj.)
4. tel. (len v j. č. váha) poloha, v ktorej cvičenec stojí na jednej nohe a telo má vodorovne vystreté;
5. astron. Váhy jedno zo súhvezdí severnej oblohy; siedme znamenie zvieratníka;
váhový2 príd.: v-á studňa z ktorej sa čerpá voda pomocou váhy vachman, -a m. (nem.) zastar. strážnik, strážca: Taký môže ísť za amtsdínera, vachmana, k železnici, za žandára. (Taj.)