strofa -y -rof ž. sloha: báseň v piatich s-ách;
strofický príd.: s-á stavba básne
strofa -fy strof ž.
strofa -y ž. ‹g› lit. sloha;
strofický príd.: s-é členenie;
stroficky prísl.
sloha skupina veršov spätých rytmicky, rýmovo a obyč. aj obsahovo • strofa: báseň v piatich slohách, strofách; vie niekoľko strof básne naspamäť • hovor. verš: druhý verš piesne
strofa p. sloha
sloka, -y, slôk ž. zastar. sloha, strofa
strofa, -y, strof ž. poet. časť básne, niekoľko veršov (najmenej dva) spojených v celok, ktorý sa v básni pravidelne opakuje, sloha; pren. mn. č. strofy báseň, verše: Nemusí básnik šomrať na ničotnosti svojich strof. (Bedn.)