sloha -y slôh ž. uzavretá význ., príp. aj syntaktická jednotka zložená z viac veršov, strofa
sloha -hy slôh ž.
sloha -y ž. ‹č < sanskrit›
1. lit. skupina veršov spätých rytmicky, rýmovo a zvyčajne aj obsahovo, ktorá sa v básni pravidelne opakuje, strofa
2. poľov. sled veršov tetrovieho tokania niekoľkokrát sa opakujúci;
slohový príd.
sloha skupina veršov spätých rytmicky, rýmovo a obyč. aj obsahovo • strofa: báseň v piatich slohách, strofách; vie niekoľko strof básne naspamäť • hovor. verš: druhý verš piesne
sloha, -y, slôh ž. zložka básne, skladajúca sa z dvoch al. viacerých veršov, opakujúca sa v básni v tej istej al. obmenenej podobe (čo do počtu veršov i metrickej stavby), strofa
sloka, -y, slôk ž. zastar. sloha, strofa