plocha -y plôch ž. dvojrozmerný útvar, rovina, povrch niečoho: pristávacia, štartovacia p., trávnatá p., hladká, nerovná p.; geom. útvar ohraničujúci teleso;
plošný príd.
1. týkajúci sa plochy: p-é miery
2. dvojrozmerný: p. útvar, p-é znázornenie
3. publ. zahŕňajúci celú plochu, oblasť: p-é zvýšenie platov týkajúce sa všetkých zainteresovaných;
plošne prísl.: p. znázorniť niečo;
plošnosť -i ž.;
plôška -y -šok ž. zdrob.
plošne 2. st. -nejšie prísl.
plošne prísl. 1. ▶ so zreteľom na celkovú plochu, rozlohu niečoho: p. veľké územia; p. najrozšírenejšie sú hnedé pôdy; jedáleň p. a priestorovo vyhovuje; objemovo a p. veľký urbanistický celok; koža je p. najrozsiahlejší telesný orgán; vytvoriť v kalamitných územiach národného parku druhovo, vekovo, výškovo a plošne diferencované porasty 2. i odb. ▶ do tvaru plochy, rovného dvojrozmerného útvaru vo vymedzenom priestore, po ploche: p. valcované leptané sklo; p. zlepená a lisovaná drevotriesková doska 3. 2. st. -nejšie publ. ▶ uplatňujúc niečo v celom rozsahu, celkovo, celoplošne: upraviť platy p.; p. prijaté štandardy; zákaz platí p.; nezvyšovať ceny cestovného p., ale diferencovane; už niekoľko desaťročí sa u nás p. očkuje; Cieľom nie je na jeden deň v roku pritiahnuť ľudí do MHD, ale ukázať alternatívy k autu, aby ju [hromadnú dopravu] ľudia začali využívať plošnejšie. [Sme 2010]
1. týkajúci sa plochy: p-á miera, p-á predstavivosť, p-é členenie terénu;
2. znázornený dvojrozmerne: p. obraz;
plošne prísl.: p. znázorniť, p. umiestniť; p. maľovať, reprodukovať;
plošnosť, -ti ž. dvojrozmernosť