mrákota, -y, -kot ž.
1. tma, mrak, temnota: Do kútov sveta prchnú mrákoty. (Hviezd.); m-y noci (Kuk.); pren. zlostná mrákota prešla mu čelom (Tim.) zachmúril sa; praveké doby mrákoty ľudskej kultúry (Lask.) nejasný, neznámy začiatok;
2. obyč. v mn. č. mrákoty strata vedomia, mdloby: prišli na ňu m-y; pochytili, obchádzali ju m-y; preberať sa z mrákot; chodiť, robiť niečo ako v m-ách roztržite, automaticky; pren. m-y spánku (Tat.);
mrákotný príd.: m. stav mdloba
mrákota i pl mrákoty ž 1. tma, mrak, temnota: wssecko zle stawa se w mrakotach, nic pri swetle (MS 1758); strassliwe tmy a hrozna mrakota prikrily celu horu (KP 18. st); caligo: mrákota (PD 18. st); x. pren pugdem do zeme tmaweg a prikriteg smrti mrakotu (MS 1758) nebezpečenstvom; lidske pokolenj w rozlicnych mrakotach sedjcj (CS 18. st) v nevedomosti F. wzegde po mrakote slunce (SK 1697) po zlom období nastanú lepšie časy 2. beľmo, zákal oka: popenecz mrakoty y pokaleny očzy odgima (HL 17. st); wodnatosty matowu pomazanim obočy mrakotu oczy odgima (MT 17. st) F. oči mu m-ou pošli oslepol: Izak byl weku zessleho a mu očy mrakotu possly, očekawage giž smrt swu (CF 18. st) 3. strata vedomia, mdloby: pogednu prissla na neg mrakota (Le 1730) P. atpn Georgio Mrakotha (v Osľanoch 1481); Lawrinczem Mrakotu (P. ĽUPČA 1565); -ný príd k 1: caliginosus: temný, tmavý, mračný, mrakotný (WU 1750)