koláž -e ž.
1. technika tvorby obrazu lepením z výstrižkov, kresieb ap.; takto zhotovený obraz
2. rozhlas. al. telev. program vytvorený kombináciou rozlič. častí prejavov, úsekov výpovedí ap.: rozhlasová k.;
kolážový príd.
koláž -že -ží ž.
koláž -že -ží ž. ⟨fr.⟩ 1. iba sg. výtvar. ▶ technika vytvárania obrazov nalepovaním papierových útržkov al. výstrižkov, napr. novín, fotografií, grafík a pod., textilu a drobných predmetov, obyč. v kombinácii s kresbou al. maľbou: využívať pri práci princíp koláže; pozadie vytvorené formou koláže; uplatňovať k. v textilnej tvorbe 2. výtvar. ▶ obraz vytvorený touto technikou: fotografická, grafická, kvetinová k.; trojrozmerná k.; bizarná, surrealistická k.; vystavovať textilné koláže; vytvoriť cyklus koláží 3. ▶ tvorba, v ktorej sa prelínajú štýlovo al. žánrovo rôznorodé prvky: hudobná, literárna k.; rozhlasová, divadelná, scénická k.; k. hovoreného slova; hra je zvláštnou kolážou dejov, postáv a časov; album je príjemnou zbierkou zvukových koláží
koláž -e ž. ‹f› výtv. technika umeleckého diela spočívajúca v lepení, nalepovaní, vlepovaní výstrižkov, nálepiek, fotografií aj drobných predmetov; dielo takto vytvorené;
koláž, -e, -í ž. mal. obraz zlepený z rozličných výstrižkov