Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

farár -a m.

1. duchovný, kt. spravuje farnosť: katolícky, evanjelický f.

2. hovor. kňaz vôbec;

farárka -y -rok ž.

1. žena vo funkcii ev. farára

2. hovor. žena ev. farára;

farársky príd.;

farárstvo -a s.

1. činnosť farára

2. farári (ako celok);

farárko -a mn. -ovia m. fam.

farár -ra pl. N -ri m.

farár -ra pl. N -ri m. ⟨nem. ~ lat. ‹ gr.⟩ 1. ▶ kňaz vykonávajúci duchovnú správu farnosti: katolícky, evanjelický, kalvínsky f.
2. hovor. ▶ kňaz všeobecne: dedinský f.; Nemal si ísť študovať za farára, mal si si vybrať iné povolanie. [V. Šikula] □ pán farár oslovenie kňaza
◘ fraz. [ani] farár [na kancli] dva razy nekáže už som to raz povedal, nebudem to opakovať
▷ farárik -ka pl. N -ici/-ikovia m. zdrob. iron.: dedinský prostý farárik [KŽ 1957]; farárko -ka pl. N -kovia m. hypok.: Čo môžeš očakávať od takého človiečika, ako aj ten náš pán farárko? [P. Andruška]; farárisko -ka pl. N -ká G -risk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel.: nazlostené f.; tučný f.; prechýlené ↗ farárka

farár -a m. ‹n›

1. duchovný, ktorý spravuje farnosť: katolícky, evanjelícky f.

2. hovor. všeobecne kňaz;

farársky príd.;

farárstvo -a s.

farár p. kňaz

kňaz človek vykonávajúci z povolania náboženské úkony • duchovný • hovor. farár: katolícky kňaz, duchovný; evanjelický farár • cirk.: duchovný pastier • duchovný otec • otec (obyč. v oslovení) • kniž. dušpastier • hovor. zastar. pánko: velebný pánko • kniž. abbé (katolícky duchovný bez kňazského úradu, obyč. vo francúzskom, talianskom a pod. prostredí) • páter (rehoľný kňaz) • kurát (vojenský kňaz): poľný kurát • pastor (protestantský kňaz) • pop (pravoslávny kňaz) • rabín (židovský duchovný) • reverend (titul kňaza v niektorých cirkvách) • žrec (kňaz u pohanských Slovanov)

farár, -a m.

1. duchovný poverený spravovaním farnosti;

2. hovor. kňaz vôbec: katolícky, evanjelický, luteránsky, kalvínsky f.;

farárka, -y, -rok ž.

1. hovor. žena evanjelického farára;

2. žena zastávajúca úrad ev. farára;

farársky príd.: f-a dcéra, f-e povolanie;

farárstvo, -a str. hodnosť farára; zamestnanie, úrad farára;

farárik, -a, mn. č. -ci/-kovia m. zdrob. iron.;

farárko, a-, mn. č. -ovia m. fam.: pán f.;

farárisko, -a str. i m. zvel.;

farárička, -y, -čiek ž. expr. farárka (Tim.)

falár p. farár

farál p. farár

farár¹ m. (farál, falár)
1. csl správca fary: Aj na arťikule zme choďievaľi voľakodi k starimu pána farárovi (Mašková LUČ); Naša fara má velmi starého farára a jenneho kaplána (Návojovce TOP); farál (Hlboké SEN); falár (Bošáca TRČ); farar (Prešov)
2. strsl, zsl kňaz vôbec: To už ni dobre, ko_ca ti faráre vláša̋ (Roštár ROŽ); Čakau̯ sen f téj kaplnce, lesci tí faráli ňekteré nevilezú, co sú tam pochovaní (Prievaly SEN)
F. farár na kancel, rechtor za organ (Bošáca TRČ) - každý nech sa stará o svoju prácu; aňi farár na kancľu dva razi ňekáže (Rim. Píla RS) - povedané sa už neopakuje
3. v názvoch rastlín al. plodov: farárovo písmo (Rozložná ROŽ) - bot. kapsička pastierska (Capsella bursa-pastoris); farálová čepička (Brodské SKA) - bot. tekvica obrovská (Cucurbita maxima)

farár² m.
1. priev, zsl vrchný snop na poukladanom kríži pšenice al. raži: Na kríži žita a reži bíval farár, jačmen sa dával do kópek (Vinosady MOD); Veter poválal šetkích faráróv (Lubina NMV); Vetor pozrážau̯ farárou a do hromadieg napršalo (Brodzany TOP); farár (Prievidza)
2. vin. časť lisu, ktorá tlačí na hrozno, klátik: farár (Pečenice LVI)

farár¹ m. (farál, falár)
1. csl správca fary: Aj na arťikule zme choďievaľi voľakodi k starimu pána farárovi (Mašková LUČ); Naša fara má velmi starého farára a jenneho kaplána (Návojovce TOP); farál (Hlboké SEN); falár (Bošáca TRČ); farar (Prešov)
2. strsl, zsl kňaz vôbec: To už ni dobre, ko_ca ti faráre vláša̋ (Roštár ROŽ); Čakau̯ sen f téj kaplnce, lesci tí faráli ňekteré nevilezú, co sú tam pochovaní (Prievaly SEN)
F. farár na kancel, rechtor za organ (Bošáca TRČ) - každý nech sa stará o svoju prácu; aňi farár na kancľu dva razi ňekáže (Rim. Píla RS) - povedané sa už neopakuje
3. v názvoch rastlín al. plodov: farárovo písmo (Rozložná ROŽ) - bot. kapsička pastierska (Capsella bursa-pastoris); farálová čepička (Brodské SKA) - bot. tekvica obrovská (Cucurbita maxima)

farár² m.
1. priev, zsl vrchný snop na poukladanom kríži pšenice al. raži: Na kríži žita a reži bíval farár, jačmen sa dával do kópek (Vinosady MOD); Veter poválal šetkích faráróv (Lubina NMV); Vetor pozrážau̯ farárou a do hromadieg napršalo (Brodzany TOP); farár (Prievidza)
2. vin. časť lisu, ktorá tlačí na hrozno, klátik: farár (Pečenice LVI)

farár m nem
1. živ kňaz poverený správou farnosti: cztihodny kniez Girzik, ffarar nass (ŽILINA 1508); hizba katolickeho farara (PREŠOV 1784); kde pany fararje su (KOŠECA 1786)
2. neživ kovový hák na prednej časti voza: farar, čo sa wahy zakladagu (P. BYSTRICA 1788); -ov príd privl k 1: za pana fararowu ssubu (ZVOLEN 1635); pomocnikuw farárowích (BPr 1787); -sky príd
1. k farár 1: parochia: farárski dom (KS 1763) fara
2. farský, farný: duchodky kostelne a fararske (TRENČÍN 1713); do fararskeho kostela (TOPOĽČANY 1757); -stvo [-í] s úrad farára: plebanatus: ďedinské fararstwi (KS 1763); -ko hypok expr: ticho, pán farárko (BA 1789)