dokaličiť p. dolámať, zmrzačiť 1, raniť, zničiť 1
dolámať lámaním zničiť al. poškodiť • polámať • zlámať • rozlámať: dolámal, zlámal si kosti pri páde; rozlámať lavice v parku • expr.: dodrúzgať • dochrámať • pochrámať • dorantať: dodrúzgali, dochrámali auto pri nehode; dorantalo mu ruky • dokaličiť • zmrzačiť • expr.: skaličiť • okaličiť (obyč. telo): dokaličili ho pri bitke; skaličili mu údy • rozbiť • expr.: roztrieskať • dotrieskať (na drobné kusy): od zlosti roztrieskala, dotrieskala husle • hovor.: pokrušiť • domrviť (dolámať mrvením na malé kúsky): piškóty som v taške pokrušila, domrvila • expr. dokmásať (dolámať konáre a pod.): deti dokmásali celý krík
raniť spôsobiť fyzickú al. duševnú bolesť • zraniť • poraniť: ranili, zranili, poranili ho do hlavy; ranila, zranila ju výčitka • doraniť • expr.: doráňať • dorantať: doranil, dorantal si prsty; mala doráňanú dušu • ublížiť: pri páde si ublížil; ublížil jej svojím odchodom • odrieť • oškrieť • poškrabať • poškriabať • expr. oškúliť (raniť kožu): oškrel, poškrabal si lakeť • skrvaviť • dokrvaviť • zakrvaviť • zakrvácať (zraniť do krvi): skrvavil si nohy; mal zakrvácanú hlavu • dodriapať • rozškrabať • rozškriabať • rozškrabnúť (driapaním, škrabaním raniť): dodriapal si tvár • dokaličiť • skaličiť • dokatovať • zmrzačiť (telesne deformovať, pren. expr. i duševne): dokaličil sa pri lyžovaní; pren. expr. mala zmrzačenú dušu • expr.: dochrámať • dodrúzgať: po nehode boli dodrúzganí • dostrieľať (raniť streľbou): prišiel z vojny dostrieľaný
zmrzačiť 1. telesne (pren. expr. i duševne) zdeformovať, urobiť telesným (pren. expr. i duševným) mrzákom • skaličiť • dokaličiť • expr.: okaličiť • pokaličiť: píla mu zmrzačila, skaličila ruku; pri havárii si dokaličiť, pokaličiť chrbticu; duševne zmrzačené deti • znetvoriť • zohyzdiť: oheň jej znetvoril, zohyzdil tvár • expr. ožobráčiť • expr. zried. olazáriť: vojna ožobráčila, olazárila mnohých mládencov • okyptiť (zmrzačiť odrezaním časti): okyptené ruky • dobiť (bitím zmrzačiť) • dolámať: pri páde sa celý dobil, dolámal • expr.: dochrámať • dodrúzgať • dorantať • dokatovať • domäsiariť (telesne veľmi poraniť): dochrámať, dodrúzgať si údy; dorantať si telo
2. p. pokaziť 1
zničiť 1. spôsobiť skazu, zánik; spôsobiť veľkú ujmu, škodu na niečom al. niekomu • znivočiť: mráz zničil kvety; existenčne niekoho zničiť, znivočiť • zabiť • zahubiť • zhubiť • vyničiť • vyhubiť • expr.: skántriť • skynožiť • vykynožiť (obyč. v množstve): chemikálie vyhubili, skántrili, skynožili užitočný hmyz • zmiesť • zmietnuť: tajfún zmietol osadu • poničiť • ponivočiť • donivočiť (postupne, viac vecí) • likvidovať • zlikvidovať • zneškodniť (často fyzicky): (z)likvidovať bandu zlodejov; zneškodniť odporcov • devastovať • zdevastovať • spustošiť • expr.: zhumpľovať • spľundrovať: (z)devastovanie prírody, vodných zdrojov; zhumpľovať, spľundrovať lesy • vydrancovať • vyplieniť • hovor. expr. vypľundrovať (zničiť drancovaním, plienením): vojsko vydrancovalo, vyplienilo kraj • zruinovať: zruinované hospodárstvo • fraz.: priviesť na žobrácku palicu • priviesť na mizinu/na psí tridsiatok: devalvácia peňazí rodinu priviedla na mizinu/na psí tridsiatok • zbedačiť • ožobráčiť (na majetku): vojna zbedačila, ožobráčila ľudí • expr. zúbožiť (uviesť do stavu úbohosti): požiar zúbožil rodinu • decimovať • zdecimovať (v počte): (z)decimovanie vojska • premôcť • zdolať • prevládať (zvíťaziť nad niečím a tým zničiť): premôcť, zdolať nepriateľa; nikdy ma neprevládzu • znehodnotiť • poškodiť • pokaziť • skaziť • demolovať • zdemolovať • fraz.: priviesť navnivoč • priviesť nazmar (zbaviť hodnoty): znehodnotiť, poškodiť zariadenie bytu; pokaziť, skaziť si hodinky; (z)demolovať auto, telefónnu búdku • rozvrátiť • rozbiť • rozložiť: rozvrátiť ekonomiku, rozbiť manželstvo • rozmetať: rozmetať hniezdo • zmrzačiť • expr.: skaličiť • dokaličiť • stráviť (spôsobiť telesnú al. duševnú ujmu): oheň mu zmrzačil, skaličil, dokaličil tvár; plameň jej strávil zrak; zlý pedagóg chlapcovi zmrzačil, skaličil talent • expr.: popsuť • dokántriť (fyzicky i morálne): popsuť si, dokántriť si zdravie • pren. expr. zakopať: šťastie si zakopal • podlomiť: choroba mu podlomila zdravie • expr. skváriť: mráz skváril úrodu
2. p. utrápiť
zohaviť urobiť ohavným, ohyzdným, neprirodzene vyzerajúcim • zohyzdiť • expr. zhyzdiť: smetisko zohavilo, zohyzdilo okolie; tvár zohavená, z(o)hyzdená jazvami • znetvoriť • expr. spotvoriť: telo znetvoril kŕč; úškľabok jej spotvoril peknú tvár • zmrzačiť • dokaličiť • skaličiť: zmrzačiť, dokaličiť si ruku tetovaním • zošpatiť • pošpatiť • zoškliviť (urobiť veľmi škaredým, ošklivým): stavenisko zošpatilo, pošpatilo ulicu; klobúk jej zošklivil hlavu • zdeformovať • skriviť: ústa mu zdeformoval, skrivil škodoradostný úsmev