Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

Vedeli ste, že...?
Slovníkový portál obsahuje aj minikalkulačku. Skúste napr. 2+2.

dobiť -je -jú dok.

1. prestať biť: hodiny d-li šiestu

2. expr. veľmi zbiť: d. väzňa na nepoznanie;

pren.: správa ho d-la zdeptala; ľahol si celý d-tý zmorený

3. bitím usmrtiť: d-li vlka lopatami; obeť zavliekli na odľahlé miesto a tam ju d-li

4. nabíjaním doplniť elektr. energiu: d. batériu

expr. d-tý ako pes veľmi vyčerpaný;

nedok. dobíjať -a

// dobiť sa

1. expr. doudierať sa, dotĺcť sa, dokaličiť sa: celý sa d-l v kameňolome

2. nabíjaním sa doplniť elektr. energiou: batéria sa d-la;

nedok. k 2 dobíjať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
dobiť ‑je ‑jú dok. (veľmi zbiť); dobiť sa

dobiť -bije -bijú -bi! -bil -bijúc -bitý -bitie dok.


dobiť sa -bije sa -bijú sa (ne)dobi sa! -bil sa -bijúc sa -bitý -bitie sa dok.

dobíjať -ja -jajú -jaj! -jal -jajúc -jajúci -janý -janie nedok. 1. ▶ (o hodinách, o zvonoch) prestávať biť, dokončovať bitie: zvon dobíja desiaty raz
2. (koho, čo) ▶ dokončovať zabíjanie, bitím usmrcovať; syn. dorážať: jeleň dobíjal zver parohmi; Liečiť ich treba a nie dobíjať, veď vy ľudí ženiete z plte do truhly. [Z. Jesenská]; Pri bezhlavom úteku nepriateľa aj oni sa rozptyľovali a dobíjali jednotlivcov. [M. Ferko]; Pochopil, že udierajú a dobíjajú tých, ktorí boli ešte živí. [P. Jaroš]
3. (čo; ø) ▶ dopĺňať elektrický náboj do nejakého prístroja: d. batérie; d. polovičnou intenzitou prúdu; Pumpa bola dávno opravená, ale nedobíjalo vám dynamo. [R. Sloboda]
4. (čo) ▶ dopĺňať náboj do zbrane: d. vystrieľané bubienky koltov; d. revolver
5. (čo) ▶ dodávať finančnú sumu na účet (obyč. pomocou elektronických platobných systémov), z ktorého poskytovateľ služby inkasuje platby: d. kredit predplatených služieb cez internetbanking
opak. dobíjavať -va -vajú -val; dok.dobiť


dobíjať sa -ja sa -jajú sa -jaj sa! -jal sa -jajúc sa -jajúci sa -janý -janie sa nedok. (čím) ▶ nabíjaním sa dopĺňať elektrickou energiou: telefón sa dobíjaopak. dobíjavať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok.dobiť sa


dobiť -bije -bijú -bi! -bil -bijúc -bitý -bitie dok. 1. ▶ (o hodinách, o zvonoch) dokončiť bitie, prestať biť: hodiny dobili jedenásť
2. (koho, čo) ▶ údermi spôsobiť poranenia, veľmi zbiť: nemilosrdne d. zajatcov; d. niekoho na smrť, do bezvedomia; dobili ho na nepoznanie; Jedna žena ho takmer zničila, druhá ho dobije. [R. Sloboda]; pren. expr. Udalosť s Aničkou dobila ho silnejšie, ako si myslel. [P. Zván] zničila
3. (koho, čo) ▶ dokončiť zabíjanie; bitím usmrtiť, zabiť; syn. doraziť, dotĺcť: d. niekoho bodákom, kameňmi; d. postrelené zviera pažbou pušky; d. ranených; Celčiak ma zabije lopatou ako psa, dobije a nik nebude vedieť prečo. [L. Ťažký]; Tyčou sa rozohnal po vtákoch, zrážal ich na zem a na stoly a tam ich pošliapal a dobil. [L. Ballek]
4. (čo) ▶ doplniť elektrický náboj do prístroja: d. batériu, akumulátor
5. (čo) ▶ doplniť náboj do zbrane; syn. nabiť: vyčistiť zbraň a d. ju; d. vystrelený náboj
6. (čo) ▶ dodať finančnú sumu na účet (obyč. pomocou elektronických platobných systémov), z ktorého poskytovateľ služby inkasuje platby: d. kredit cez bankomat
fraz. dobiť ako žito/hada veľmi zbiť; dobiť baterky načerpať novú silu, energiu
opak. dobíjavať -va -vajú -val; nedok.dobíjať


dobiť sa -bije sa -bijú sa -bi sa! -bili sa -bijúc sa -bitie sa dok. 1.navzájom sa veľmi zbiť, spôsobiť si poranenia: d. sa palicami; mládenci sa dobili pre frajerku; Znepriatelení susedia sa nielen pochytili, ale aj dobili, zmrzačili. [E. Chmelová]
2. ▶ obyč. nechtiac si fyzicky ublížiť, veľmi sa zraniť; syn. dotĺcť sa, dokaličiť sa: d. sa pri páde z motorky; d. sa pri autohavárii
3.doplniť sa elektrickým nábojom: batéria sa dobila
nedok. k 3dobíjať sa

dobiť sa p. vojsť 1, vniknúť 1


dobiť 1. p. zbiť 3 2. p. zabiť 1


vniknúť 1. dostať sa do niečoho, obyč. dovnútra • vojsť preniknúť vpraviť sa: úlomky mu vnikli, vošli, prenikli do rany; rýchlo sa vpravil do hryexpr. vsúkať sa: nemohol sa vsúkať do novej rolyvohnať sa vhnať sa vhrnúť sa vpadnúť nahrnúť sa nabehnúť vovaliť sa (prudko vniknúť): krv sa mu vohnala, nahrnula do tváre; do izby vpadlo svetloexpr.: vrútiť sa vraziť vbŕdnuťzried. vmetať sa: víno mu vrazilo do hlavy; sneh sa mu vmece do ústvtrhnúť vbiť sa dobiť sa vlomiť sa (násilím vniknúť): zástup vtrhol do domu; dobil sa, vlomil sa do obchoduvliať sa naliať sa presiaknuťodb. infiltrovať (o tekutine): voda sa vliala do pivnice; voda presiakla do pôdy, infiltrovala pôduvprúdiť vtiecť vplynúť (prúdom vniknúť): krv vprúdila do žílvovŕtať sa (vniknúť vŕtaním, expr. dostať sa hlboko): skrutka sa vovŕtala do dreva; myšlienka sa mu vovŕtala do myslevlámať sakniž. zastar. vlúpať sa (vniknúť s úmyslom ukradnúť): zlodeji sa vlámali do domuprebiť sa preraziť prebojovať sa (vniknúť cez veľké prekážky): vojsko sa prebilo do mestausadiť sa usídliť sa zahniezdiť sahovor. nanosiť sa (vniknúť natrvalo): myši sa zahniezdili v špajzevrásť (vniknúť rastom): korene vrástli do zemevhrýzť sa (hryzením): vhrýzol sa zubami do jablkazabodnúť sa zapichnúť sa (o ostrom nástroji): ihla sa zabodla do kože

2. p. pochopiť 1


vojsť 1. chôdzou al. iným pohybom sa dostať dovnútra • vstúpiť stúpiť vkročiť: vošiel, vstúpil, vkročil do izbyzastaráv. vnísť: vnišiel do domuexpr.: vpadnúť vraziť vtrhnúť vtrieliť vtrúliť (Alexy)vpáliť vrútiť sa vbrnknúť vbŕdnuť hupnúť vhupnúť vhrnúť sa vhŕknuť vdrúziť vduriť sa (odrazu, prudko, náhle vojsť): deti vtrielili, vbrnkli, vdrúzili do záhradyvbehnúťexpr.: vklusať vcválať vocválaťhovor. expr.: vletieť vlietnuť (behom vojsť): vbehli, vlietli do miestnostiexpr.: vhrmieť vhrmotať vhučať vhartusiť (s hrmotom vojsť) • vtiahnuťexpr.: vovaliť sa vrojiť sa vpratať sa (obyč. vo veľkom počte): vojsko vtiahlo do mesta; skupina sa vovalila, vrojila dnuexpr. vtrúsiť sa (postupne, po jednom) • dobiť sa vbiť sa vlomiť sa (násilím vojsť): dav sa dobil do zámkuexpr.: vpochodovať vmašírovať (pochodujúc vojsť) • expr.: vliezť vteperiť sa vterigať sa vredikať sa všúchať sa všuchtať sa všmochtať sa vtrepať sa vplantať sa vovliecť saexpr. zried. voštverať sa (ťažkopádne, ťarbavo, s námahou vojsť) • vkradnúť sa vkĺznuťexpr.: všmyknúť sa vošmyknúť sa všuchnúť sa všupnúť sa vlúdiť sa zaliezť vplaziť sa vplichtiť sa (potajomky, nenápadne vojsť): špión sa vlúdil do domu; zaliezla do kuchyneexpr. vplávať (pomaly, dôstojne): vplávala do sályexpr.: vcupkať včapkať vbadkať vdrobčiť vhopsovať (drobnými krokmi vojsť): deti vcupkali dnuvtancovať (vojsť tanečným krokom) • vtackať sakniž. vkolísať saexpr.: vkrbáľať sa vknísať sa vkľuckať sa vkrivkať (vojsť tackavým, kolísavým krokom): chorý sa vtackal, vkrivkal do ordinácieexpr. vkotúľať sa (o tučnom človeku) • vhĺbiť sa (vojsť hlboko dnu): vhĺbiť sa do horyvtlačiť sa vtisnúť saexpr.: vopchať sa vstrčiť sa (vojsť s istým úsilím): vopchal sa do pitvoravjazdiťkniž. zastaráv. vjachať (dopravným prostriedkom) • expr.: vhrčať vhrkotať vrachotiť (vojsť dopravným prostriedkom s rachotom): auto vhrčalo do garáževhegať (sa) (po nerovnej ceste): voz vhegal na námestiepovstupovať povchádzať povchodiť (postupne, jeden po druhom)

2. p. vniknúť 1 3. p. zmocniť sa 2 4. p. zmestiť sa


zabiť 1. násilne zbaviť života • usmrtiť pripraviť o život vziať život (niekomu): trest za zabitie človeka; zabiť, usmrtiť zviera; pripravili ho o život kdesi v tábore; napokon si vzal životzavraždiťexpr. zamordovať (úmyselne, zločinne zabiť) • fraz.: zniesť zo sveta poslať na druhý/onen svethovor. expr.: odpraviť odpratať (obyč. tajne) • expr. zalomáziť: zalomázil ho sekerouexpr.: zmárniť odmárniť: kráľ ho dal zmárniťzlikvidovať odstrániťsubšt. odkrágľovať: tajne dali mnohých zlikvidovať, odstrániťlynčovať zlynčovať (zabiť z rasistických príčin): lynčovanie černochovexpr.: skántriť: v koncentračných táboroch skántrili veľa ľudískoliť sklátiťkniž. sklať (úderom zabiť): skoliť, sklátiť šelmuhovor. expr.: spasiť položiť: vlka spasil, položil jediným výstrelomzahubiťexpr.: zahlušiť zachloštiť zadegviť zagniaviť zahrúžiť (obyč. zvieratá) • zmasakrovať pozabíjať pohlušiť pobiť pomlátiť (hromadne zabiť) • expr. porúbať (v boji, sečnou zbraňou): zbojníci všetkých porúbalidobiť doraziť: dobiť divú zvervoj. zdecimovať (z trestu zastreliť každého desiateho) • popraviť (zabiť na základe rozsudku smrti) • zastreliť (zabiť strelou) • zarezať podrezať (zabiť prerezaním hrdla) • obesiť (zabiť vešaním) • otráviť (zabiť jedom) • zaklať zapichnúť (zabiť bodnutím) • zaškrtiť uškrtiť zadláviť zahrdúsiť zadusiť zadrhnúť (usmrtiť zovretím hrdla al. tlakom na dýchacie cesty) • zried. zamoriť umučiť (mučením): v táboroch umučili mnohých nevinnýchpomárniťexpr. potĺcť (postupne, viac bytostí zabiť)

2. tlačením vraziť niekam • zatĺcť vbiť vtĺcť zahlobiť: zabiť, zatĺcť klinec do hrady; vbiť, vtĺcť kolík do stenyzried. zarúbiť (Tajovský)zaraziť zapustiť: zaraziť, zapustiť stĺp do zemepozatĺkať pozarážať povtĺkať pozabíjať (postupne)

3. p. premárniť 4. p. rozbiť 1 5. p. zničiť 1 6. p. zahnať 2


zbiť 1. spojiť dovedna (obyč. údermi, zatlčením klincov) • stĺcť: zbiť, stĺcť z dosák skrinkuzhlobiť: zo zvyškov materiálu zhlobil poličkupozbíjať postĺkať pozhlábať (postupne, viacero vecí) • hovor. expr.: sklepať strepať (narýchlo zbiť): sklepať z niečoho debnuhovor. zmajstrovať (urobiť ručnú technickú prácu): zmajstruje, zbije z dosák vozík

2. údermi, tlčením zraziť na zem • obiť otĺcť oráňať obráňať zráňať (ovocie zo stromu) • stĺcť postĺkať pozbíjať pozrážať (tlčením, šľahaním poškodiť): dážď zbil úrodu; krúpy stĺkli, postĺkali, pozbíjali všetok jačmeňpoobtĺkať (postupne, viacero vecí)

3. údermi, bitím spôsobiť bolesť (vo veľkej miere); potrestať bitkou • ubiť: zbiť, ubiť niekoho na smrťvybiť nabiť: neposlušníka vybila, nabila palicouexpr.: stĺcť sťať zlátať zmlátiť zdrať sprať zrúbať zrezať zmastiť zmaľovať spráskať zmangľovať zmydliť strieskať: chlapci za rohom stĺkli, zmlátili kamarátahovor. expr.: zrýpať zriadiť zrichtovať doriadiť dokrvaviť dorichtovať dosekať: pri prepade chlapa doriadili, dorichtovalidobiť dotĺcť (veľmi, na smrť zbiť) • expr.: scápať zmasírovať zmacerovať zlúpať vyplatiť: mama ho vyplatila metlouexpr.: vyťať vysekať vyrafať vymlátiť vydrviť vyšibať vyšľahať vypráskať vytrieskať vyšvácať vylátať vytrepať vybuchnátovať vybúchať vybuchtovať vyčapcovať vyobšívať vyzvárať: vyťať, vymlátiť niekoho prútom; vypráskať, vylátať, vyobšívať po zadkuexpr. vyobháňať: vyobháňal deti palicouexpr.: vyonačiť vylupkať (Šoltésová)expr.: vymydliť vyprať vydrať vytĺcť: vymydlil, vypral syna palicou; všetkých nás vytĺkliexpr.: vyplieskať vypliaskať vyprášiť: vyplieskať po papuli; vyprášiť po zadkuexpr. utĺcťzastaráv. umlátiťexpr.: natĺcť natrepať nasekať namastiť nacápať narezať nasoliť natrieskať: Tak ťa natlčiem, natrieskam, že ma nezabudneš!hovor. expr.: nalátať namlátiť: keď ho otec naláta, namláti, ani nemukneexpr. naložiť: naložili mu, koľko sa doňho pomestiloexpr. napraťexpr. zried. namlieť: namlieť niekoho po chrbtezbičovať (zbiť bičom) • vykorbáčovať (zbiť korbáčom) • spalicovať (zbiť palicou) • zlynčovať (verejne kruto, do krvi zbiť) • hovor.: sfliaskať spliaskať vypáckať nafliaskať vyfliaskať sfackať nafackať vyfackať vyzauškovať (zbiť fackami, zauchami) • zošibať zošľahať (zbiť prútom, bičom, palicou): dali ho zošibať, zošľahaťexpr.: nakopať skopať (nohou) • fraz. expr.: namastiť chrbát/hnáty/rebrá spočítať/porátať rebrá: keď ho chytím, namastím mu hnáty, rebrá; poriadne mu spočítali rebránár. zgebriť (F. Hečko)nár. vyknošiť (Kukučín)pootĺkať poobtĺkať (viac ráz, viac osôb): v detstve ho neraz pootĺkali aj nevinneexpr.: poobšívať poobťahovať poobháňať


zmrzačiť 1. telesne (pren. expr. i duševne) zdeformovať, urobiť telesným (pren. expr. i duševným) mrzákom • skaličiť dokaličiťexpr.: okaličiť pokaličiť: píla mu zmrzačila, skaličila ruku; pri havárii si dokaličiť, pokaličiť chrbticu; duševne zmrzačené detiznetvoriť zohyzdiť: oheň jej znetvoril, zohyzdil tvárexpr. ožobráčiťexpr. zried. olazáriť: vojna ožobráčila, olazárila mnohých mládencovokyptiť (zmrzačiť odrezaním časti): okyptené rukydobiť (bitím zmrzačiť) • dolámať: pri páde sa celý dobil, dolámalexpr.: dochrámať dodrúzgať dorantať dokatovať domäsiariť (telesne veľmi poraniť): dochrámať, dodrúzgať si údy; dorantať si telo

2. p. pokaziť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

dobiť, -bije, -bijú dok.

1. prestať biť, skončiť bitie: hodiny dobili;

2. (koho, čo) veľmi zbiť, ubiť na smrť: dobili ho do bezvedomia; Ak sa žena pre takýto jeho život s ním škriepiť počala, dobil ju ako hovädo. (Taj.)

3. (koho, čo) zabiť, doraziť: Ranených Tatárov kozáci dobili. (Jégé) Leopard sa ešte chvíľu metal, ale v nasledujúcej chvíli ho drevený kyjak Tanganikov dobil. (Ondr.);

nedok. dobíjať

|| dobiť sa (ku komu, k čomu, do čoho) nasilu vojsť, vniknúť niekam: (Sila ľudu) vrhla sa na hostinec a dobila sa do sklepu. (Vaj.);

nedok. dobíjať sa

dobiť dok.
1. csl ubiť na smrť, doraziť: Skočiu̯ do vodi, obariu̯ sa, museľi zme ho dobiť (Závadka n. Hron. BRE); Bili ho, až ho dobili (Bošáca TRČ); Jag na ľetač (trud) pridze, ta ho (robotnice) dobiju a ruca na žem (Rozhanovce KOŠ)
F. toho aňi kijom ňedobiješ (Rim. Píla RS) - má tuhý život; tlustoho aňi ďabol ňedobije (Závadka SOB) - veľa znesie; na mňe slova ňemož bulo dobic (Brezina TRB) - dostať slova odo mňa
2. zsl, vsl expr. veľmi zbiť niekoho: Tag_o dobili, že nevládav na nohách stát (Lukáčovce HLO); Dobil hu do krvi (Prosné PB); Aľe pod motor ňeh ňepujdze pes, bo ce dobijem! (Fintice PRE)
3. zbiť, zničiť niečo: Padali krúpi, dobili hrózni, šecko to dotrískalo (Vinosady MOD)
4. dodatočne
a. doložiť: Mosín dobit preš (Trakovice HLO); Nabil sa poslenní prež a ešče trochu mláta ostalo, tak sa to ešče za taháná dobilo, s tú trochu (Brestovany TRN)
b. dotlačiť: Platno z ľadu treba tag dobre dobic (Dl. Lúka BAR)

dobiť dk
1. veľmi zbiť, stĺcť: vmiselne dobili (Janka Ryšiana) (L. MIKULÁŠ 1570-80); hagniczy gich dobilj (P. LEHOTA 1625); geho y chlapcza dobil (ŠÍPKOVÉ 1747)
F. koho chtejí dobyti, lechce palici necházejí (!) (SiN 1678)
2. zabiť, doraziť: ostatniho dobitka take nekolik dobily (TRENČÍN 1652); dobíjať ndk k 2: pokorne ho prosyl, aby krale nedobygel (HI 18. st)

dobiť dobiť dobiť_K1_1 dobiť dobiť_K1_2 dobiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu