závada, správ. chyba, porucha, kaz, nedostatok; závadný, správ. chybný, pokazený, nevyhovujúci: zdravotne z-á voda, správ. zdravotne nevyhovujúca voda
*závada → správ. chyba, porucha, kaz, nedostatok
Paština Závada Paštinej Závady ž.
obec na strednom Slovensku v Žilinskom okrese západne od Žiliny;
Paštinozávadčan -na pl. N -nia m.;
Paštinozávadčanka -ky -niek ž.;
paštinozávadský -ká -ké príd.
závada 1. p. chyba 2 2. p. porucha 1
závada, -y, -vad ž.
1. okolnosť, situácia mariaca nejaké plány al. úmysly, prekážka: Bolo nám na závadu, že francúzsky sme nehovorili. (Kuk.) Ticho bolo na závadu Pajtášovým rečiam. (Hor.)
2. odb. chyba, kaz, nedostatok: z. na traktore, na kombajne, na aute; výrobok, predmet bez z-y
závada ž 1. čo prekáža, prekážka: ruznice, zwady, zawisti, zrady, nyni gsau sstesti meho zawady (KK 1709); offensacillum: záwada (KS 1763); obstaculum: záwada (PD 18. st) L. byť k z-e, na z-e prekážať: wsseličo se proti molom medzy ssaty klaďe, bi mole neboly ssatom k skazeni, k záwaďe (GV 1755); w gakegkoliw rade nechteg byt k zawade (GP 1782); co nagwice protiwi a na zawade ge, abi (Boh) čloweka nemilowal, ale nagwaceg nenawisti mel (SJ 18. st); mať z-u byť poškodený, utrpieť škodu: čo mass čynit, myslet, mluwit, bys nemel zawadu, to se mužess naučyti z lidskeho prykladu (GP 1782); činiť z-u prekážať; vadiť: pozorug na tu osobu, která pítá raddu, to mu poraď, w čem nemožnost ňečini záwadu (GV 1755); w pekle plno smradu, kterissto nosu učyni weliku zawadu (GŠ 1758) 2. brzda, hamovka, závora: sufflamen: hamownjk kola, záwada (KS 1763) P. tpn Zawada (Závadka pri S. N. Vsi 1352 VSO); Zawada (Závada pod Čiernym vrchom 1481 VSO); Zauathka (Závadka pri Humennom 1557 VSO)
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich