ručiť nedok.
1. zaväzovať sa niesť následky za niečo, zaručovať sa: r-š mi, že bude všetko v poriadku; r. za bezpečnosť detí
2. zaväzovať sa splniť cudzí fin. záväzok v prípade jeho nesplnenia dlžníkom: r. za výdavky, za škody; ísť r. priateľovi (pri pôžičke)
3. ubezpečovať, uisťovať: r-m (vám) za to, že to bude; → spoločnosť s r-ením obmedzeným, skr. spol. s r. o.
ručiť ručí ručia ruč! ručil ručiac ručiaci ručenie nedok.
ručiť 1. zaväzovať sa niesť následky za niečo • zaručovať sa • byť ručiteľom: organizácia ručiaca za kvalitu výrobkov; je ručiteľom za prevzatie tovaru • admin.: garantovať • byť garantom: táto inštitúcia je garantom výstavby novej školy
2. dávať slovnú záruku • zaručovať sa: ručím ti, zaručujem sa ti, že úlohu splním • ubezpečovať • uisťovať: uisťujem ťa, že prídem • hovor. garantovať: odplatím sa ti, to ti garantujem
zodpovedať1 1. mať povinnosť niesť následky za niečo • byť zodpovedný • niesť zodpovednosť • preberať zodpovednosť: zodpovedať, byť zodpovedný za poriadok; za výchovu nesú, preberajú zodpovednosť rodičia • ručiť • zaručovať sa (zaväzovať sa niesť následky za niečo): za bezpečnosť pracovníkov ručíš ty; zaručovať sa za svoje výrobky • môcť: ja za to nemôžem
2. byť totožný, zhodný s niečím, nachádzať sa v stave zhody • zhodovať sa • odpovedať: obraz (z)odpovedá skutočnosti, zhoduje sa so skutočnosťou • byť v súlade • byť v zhode • byť v súhlase • súhlasiť: údaje sú v súlade, zhode, súhlase s faktmi; výsledok počítania súhlasí s našimi predpokladmi • kniž. korešpondovať: váš názor korešponduje s naším • zastaráv.: súzvučať • byť v súzvuku • pren. rezonovať: súzvučí, rezonuje to s jeho naturelom • zried. kryť sa: názor sa nekryje s realitou
3. byť vyhovujúci, primeraný, adekvátny niečomu • vyhovovať: našim požiadavkám výrobok nezodpovedá, nevyhovuje • hodiť sa: na fyzickú prácu sa nehodí; hodí sa to mojim predstavám
ručiť (zastar. i ručiť sa), -í, -ia nedok. (za čo, za koho, čím) brať na seba zodpovednosť, dávať záruku, byť ručiteľom: Ručím vám za priazeň vášho panovníka. (Škult.) Peniaze dostanem do svojich rúk, za to ti ručím. (Jégé) Ručíš mi za život tohto dievčaťa! (Karv.) Boli tu moji priatelia, za ktorých ručím. (Jégé); r. za niekoho, za niečo celým majetkom
● kto sa ručí, ten sa mučí (Kal., Vans.) ručiteľ musí niesť i nepríjemné následky
ručiť i ručiť sa nedok. dávať záruku, zaväzovať sa niesť následky za niečo, za niekoho, zaručovať sa: Ručím za sebä (Martin); Ja ručím za ten ovos (Sokolče LM); ručit (Lukáčovce HLO) F. ruśí hlavou (Rim. Píla RS) - dáva najvyššiu možnú záruku, je pevne presvedčený; chto sa ručí, ten sa mučí (Bošáca TRČ) - záruka je zaväzujúca, ručiteľ musí niesť i nepríjemné následky
ručiť, ručiť sa dk 1. (komu čím) za čo, za koho dávať záruku, zaručovať sa za niečo, za niekoho: a tak ze gsu ruczili giz gmenowani rukogmie gednostaynu a spolecznie ruku Martinowi Massarzowi za tu summu LXXVI zlattych (ŽK 1469); z dobrey wuole bez wsseczkeho prinuzeny ruczime a wiznawame timto chyrograffem vrozenemu panu Hieremiaschowy Berzewiczkemu za Geho Milosty podanu Agnetu Tebasku a Andrassa, syna geg ((BREZOVIČKA) 1597); byl geden sedlak ze psom z Katlowicz y roztrhal ten pes tu morku, y wiprahl sem kona tomu čloweku a obstawil za to y pustil sem ho na rukogemstwi, Jano Gidiga zan ručyl (NIŽNÁ 1635); že tato wec stala a pewna ma byti, stateczny lide ručzili se za to (TURANY 1643); preto sem se za Kernowu, ktera ge w aresste, ručit nechcel (S. ĽUPČA 1689); ja nižeg podpjsanj Palko Forgač ručjm sse za Bakossa Ivana v tjh troh rečoh (S. PODHRADIE 1704); vas fio: rukogewnjk sem, rúčjm za ňekoho (KS 1763) F. kdo se ručí, ten se častokrate i mučí (Z. SLATINA 1676 RaT); kdo se ručj, ten se mučj (SiN 1678) prílišná dôvera sa nevypláca 2. ubezpečovať, uisťovať: ruczim, že tu gratiu pansku miti budem (RADOĽA 1715)