muco muca pl. N mucovia I mucami m.
muco -ca pl. N -covia m. 1. region. ▶ domáci králik al. zajac: Na tŕňoch sú chlpy a na snehu krv... Iste chcel tadeto nejaký muco upláchnuť. [R. Fabry] 2. hovor. expr. ▶ familiárne al. dôverné oslovenie blízkej osoby, obyč. partnera, muža, miláčik1, drahý2, zlatko: kedy prídeš domov, m.?; čo si hovoril, m.?; Robil si to pre rodinu, muco. [V. Klimáček] ▷ mucko, mucinko -ka pl. N -kovia m. zdrob.: Starca prekvapilo, že zajac sa takmer nehýbe. Pridlávili ho ľudia? - Poď sem, mucko, - prihovoril sa mu starec vľúdne. [J. Fekete]; Možno tie kvety ukradol, mucinko. - Máš pravdu, mamička, možno tie kvety ukradol. [J. Kot]; mucinka -ky -niek ž. k 2 ▶ dôverné oslovenie ženy, partnerky: Nedaj sa naťahovať, mucinka. [P. Hajdúk]; Mucinka nepovedala ani slovo, vylovila z kabelky pero a pustila sa do lúštenia krížovky. [Sme 2008]
muco m. hypok. 1. čiast. strsl a zsl domáci králik, zajac: Velkému zajácovi dzeci hovorá muco a malému zaz mucko (Šípkové PIE); muco (V. Bielice TOP) 2. prezývka človeka s rázštepom perí: Ked mav niégdo rosčiépené perni, lebo sa tag narodzev, hovorilo sa o nom, že je muco alebo mucko (Šípkové PIE); mucko m. zdrob. Natrhaj muckom púpavi! (Sliače RUŽ); Ic s ním g zajačníkom, nech sa pozírá na muckóv! (Červeník HLO)