Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

Vedeli ste, že...?
Slovníkový portál obsahuje aj minikalkulačku. Skúste napr. 2+2.

začať -čne -čnú dok.

1. uskutočniť začiatok (význ. 2), op. skončiť: z. utekať, rozmýšľať, z. chudnúť; z-lo svitať; z. prácu pustiť sa, dať sa, načať; z. so stavbou

2. rozhovoriť sa, prehovoriť: z. hlbokým hlasom

3. iba v spoj. začať ako + podst. m. zaradiť sa v prvom zamestnaní: z. ako úradník

z. od → Adama; z. od → abecedy; z. s → holými rukami; z. z iného konca zmeniť činnosť;

nedok. začínať -a;

začínajúc predl. s I, začínajúc od predl. s G vyj. východisko, začiatok radu: z. pondelkom poskytujeme služby; prišli deti z. od najmenších až po najväčšie

// začať sa mať začiatok (význ. 1, 2), op. skončiť sa: z-l sa ohňostroj, tanec; z-la sa jar nastala;

nedok. začínať sa: schôdzka sa z-a o druhej; tam ďalej sa už z-a les

// začať si hovor.

1. expr. nadviazať dôvernú známosť: z. si so susedkou

2. pustiť sa do sporu: nez-ni si s ním, je silnejší;

nedok. začínať si

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
začať ‑čne ‑čnú ‑čal dok.; začať sa; začať si

začať sa začne sa začnú sa začni sa! začal sa začnúc sa začatý začatie sa dok.


začať si začne si začnú si začni si! začal si začnúc si začatie si dok.


začať začne zanú začni! začal začnúc začatý začatie dok.


*zahájiťspráv. začať, otvoriť

-ať/2080373±257 1.87: verbá inf. dok. 664350→664530
+68
−70
poved/64690 dost/27792 st/24789→24969
+68
−70
získ/24312 zač/15003 prij/12394 nech/10314 zost/9271 vybr/9084 ukáz/9033 udrž/9015 vzi/8601 vyrovn/6922 vyd/6900 odpoved/6819 napís/6365 (2341/413046)

/5658208±880 2.23: verbá inf. dok. 2100150→2100330
+68
−70
povedať/64690 urobiť/36699 dostať/27792 nájsť/26860 stať/24789→24969
+68
−70
získať/24312 pomôcť/22439 vrátiť/18902 prísť/17922 predstaviť/17799 pozrieť/15270 začať/15003 dosiahnuť/14749 vytvoriť/14279 zmeniť/13699 využiť/13322 odísť/13157 prijať/12394 použiť/12283 zistiť/11795 pochopiť/11538 vysvetliť/11249 zabezpečiť/11090 postaviť/10749 nechať/10314 kúpiť/9655 zostať/9271 vybrať/9084 rozhodnúť/9077 ukázať/9033 udržať/9015 prejsť/8954 pripraviť/8777 vyjadriť/8686 vziať/8601 stretnúť/8594 dovoliť/8513 presvedčiť/8056 zvýšiť/7836 zaplatiť/7623 poskytnúť/7584 otvoriť/7558 naučiť/7379 zastaviť/7198 vyrovnať/6922 zbaviť/6909 vydať/6900 odpovedať/6819 spomenúť/6751 zabrániť/6580 napísať/6365 (5944/1419315)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

chopiť sa 1. vziať do ruky a podržať; využiť vo svoj prospech • chytiť satrocha expr. lapiť sa: chopila sa, chytila sa jeho rúk; lapil sa dreva obidvoma rukami; chopili sa, chytili sa príležitostizmocniť sa: zmocnili sa zbraní; chopili sa, zmocnili sa moci

2. začať nejakú činnosť • chytiť sa pustiť sa dať sa začať: chopil sa roboty, chytil sa, pustil sa, dal sa do roboty; pustil sa, začal čítaťujať sa (moci, vlády, funkcie a pod.): ujali sa, chopili sa vedeniapribrať sa podobrať sa pobrať sa prichytiť sa podujať sa: pribral sa, podobral sa robiť poriadok; podobral sa, podujal sa na ťažkú úlohupriprieť sa (donútiť sa začať niečo robiť): priprel sa do robotyprikročiť pristúpiť (obyč. v úradnom styku): konečne prikročili k vecikniž. jať sa: jal sa hlásať, že…hovor. expr. skočiť (osvojiť si): skočili na náš návrh


nastať začať byť (obyč. o udalostiach, o čase) • nadísť prísť dôjsť: nastala zima; nadišiel čas, aby sme riešili problémy; došlo k zhoršeniunastúpiť zavládnuť: nastúpili ťažké časy; zavládlo tichozačať sa vzniknúťzastar. započať sa (s dôrazom na začiatok): vznikli otázky; započala sa starobaexpr.: udrieť uderiť padnúť: udreli chladné noci, padla tmakniž.: dostaviť sa rozhostiť sa povstať: dostavili sa prvé mrazy; všade sa rozhostil pokojvystať: čo všeličo z toho môže vystaťkniž. rozpútať sa (o negatívnych udalostiach): rozpútala sa bitka, vojna


pobrať sa 1. začať kráčať al. cestovať niekam • zobrať sa vybrať sa: pobrali sa, zobrali sa do kostola; pobral sa, vybral sa na výletvydať sa: vydať sa do svetavziať sa: zrazu sa vzal a už bol prečvypraviť sa vystrojiť sa vychystať sa schystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypraviť sa, vystrojiť sa, vychystať sa na návštevu k starým rodičomodísť: nahnevala sa a odišla od nás prečodobrať sa: odobrali sa za svojimi povinnosťamivzdialiť sa: poďakoval sa a ticho sa vzdialilrozlúčiť sa (pobrať sa s lúčením): náhle sa od nás rozlúčilzried. ubrať sa: ubrať sa svojou cestoudať sa pustiť sa podať sa: dali sa, pustili sa svetom; rezko sa podali k mestu

2. uskutočniť prvú fázu nejakej činnosti • začať: s chuťou začali natierať plotpustiť sa dať sa: pustiť sa, dať sa do robotychytiť saexpr. lapiť sa: chytil sa, schytil sa do koseniapribrať sa podobrať sa prichytiť sa: voľky-nevoľky sa priberie do prania; prichytí sa opraviť pokazené rádio

p. aj pustiť sa 1

3. p. zosobášiť sa


spustiť 1. uvoľniť tak, aby niečo kleslo, dostalo sa nadol a obyč. usmerniť tento pohyb • pustiť: (s)pustiť závory, oponu; (s)pustiť čln, plť na vodusklopiť: cudne sklopila oči, zrak, mihalnicezvesiť (hlavu, plecia) • pospúšťať (viac vecí)

2. uviesť do chodu, do činnosti • dať do chodu dať do prevádzky: spustiť, dať do chodu továreň, výrobu; elektráreň už dali do prevádzkyhovor.: rozbehnúť naštartovať: rozbehnúť motory, publ. rozbehnúť výrobuzapnúť: zapnúť prístroj, magnetofónpospúšťať (viac vecí)

3. hovor. uskutočniť začiatok nejakej činnosti • dať sa do niečoho začať (hovoriť, spievať, hrať, nadávať a pod.): spustil, začal nahnevaným hlasom; deti spustili plač, dali sa do plaču, začali plakať; spustil na mňa ostro, začal na mňa ostro (kričať)

4. pri jednaní pristúpiť na nižšiu cenu al. hodnotu, dať lacnejšie • zľaviť: nechce spustiť, zľaviť ani korunuubrať (z ceny) • povoliť poľaviť popustiť (z nárokov, z ceny)


strhnúť sa 1. urobiť telom prudký pohyb, prudko sa pohnúť (obyč. z vonkajšieho popudu) • myknúť sa trhnúť sa: (s)trhol sa, mykol sa od ľaku a spadolexpr. vyjašiť sa vyplašiť sa (pri strate rozvahy): pri náhlom výstrele sa deti vyjašili, vyplašilivyľakať sa vydesiť sa vystrašiť sa: pri každom údere sa vyľakala, vydesilavyskočiť (prudko vstať pri náhlej reakcii): pri zvuku krokov chlap vyskočil

2. náhle, prudko prerušiť spánok, byť vytrhnutý zo sna: v noci sa strhol celý spotenýprebudiť sa zobudiť sa prebrať sa (prerušiť spánok, obyč. nie prudko) • kniž. precitnúť (nadobudnúť plné vedomie): precitnúť zo spánku, z mdlôbvyskočiť (náhle prerušiť spánok a vstať): keď počul budík, vyskočilpostŕhať sa postrhávať sa postrhúvať sa (postupne sa strhnúť zo spánku, náhle sa zobudiť; o viacerých jednotlivcoch): postŕhali sa, akoby bol hrom udrel

3. zrazu, náhle sa objaviť (obyč. o živelnej pohrome al. negatívnom deji) • vypuknúť: strhla sa búrka, vypukol požiarkniž.: rozpútať sa prepuknúť: rozpútal sa krutý boj; prepukol poplach, smiechvzplanúť splanúť vzbĺknuť zbĺknuť: vzplanuli, splanuli bitky, (v)zbĺkli nepokojenastať povstať vzniknúť začať sa (obyč. nie náhle, nie prudko): nastal vietor; povstala, vznikla trma-vrma; začala sa medzi nimi hádka


vypuknúť 1. náhle vzniknúť, nečakane sa objaviť (často o niečom negatívnom) • kniž. rozpútať sa: v hore vypukol, rozpútal sa oheňvzplanúť splanúť rozhorieť sa: na viacerých miestach vzplanuli, splanuli nepokojestrhnúť sa: medzi mládencami sa strhla bitkazbĺknuť vzbĺknuť: (v)zbĺkol v nich odporexpr. vybuchnúť: koncom februára vybuchla jarzavládnuť nadísť povstať nastať začať sa (obyč. nie náhle, nie prudko): zavládla všeobecná radosť; začiatkom zimy nadišli, nastali silné mrazy; od budúceho týždňa sa majú začať páľavynespis. prepuknúť

2. prudko prejaviť cit (o človeku); prudko sa prejaviť (o cite) • expr. vybuchnúť: dievčence vypukli, vybuchli v škodoradostný smiech; vedľa vypukol, vybuchol jasotexpr. vyprsknúť: vyprskol hlasným smiechom; hnev z nej vyprskol nevídanou silouexpr. vyhŕknuť: vyhŕkla z nej závisťkniž.: vzbĺknuť vzplanúť: vzbĺkol, vzplanul v ňom jednespis. prepuknúť


začať sa 1. mať začiatok, začať jestvovať, začať byť (op. skončiť sa) • zastar. započať sa: rozhovor sa začal, započal veľmi srdečnenastať nadísť prísť (najmä v čase): zima nastala, nadišla tohto roku neskorovzniknúť (o udalosti): organizovaný odpor vznikol najskôr v závodochzavládnuť (o istom stave): v rodine zavládol pokoj; zavládlo slnečné počasiedatovať sa (nedok.; mať začiatok)

2. dať sa do činnosti v uvedenom štádiu práce, tvorby a pod. • rozbehnúť sa: výcvik sa začal, rozbehol včerarozprúdiť sa rozkrútiť sa roztočiť sa (dostať sa do intenzívnej činnosti): práce na poli sa už rozprúdilikniž. rozpútať sa (začať sa s veľkou intenzitou): rozpútala sa bitka na život a na smrť


začať 1. uskutočniť prvú fázu, začiatok niečoho (op. skončiť) • zastar. započať: učiť sa začal hneď od rána; žatvu započali v júlikniž. počať: počal ich presviedčaťpustiť sa dať sa (obyč. do niečoho): pustili sa, dali sa s chuťou do jedenia; pustili sa, dali sa bežaťchytiť sa: chytili sa rýchlo do robotynasadiť (začať niečo veľmi intenzívne): nasadiť finiš; nasadiť ostrý tónnačať (urobiť prvú fázu istej činnosti, ale najmä odobrať z niečoho celistvého): načať program; načať chliebpozačínať ponačínať (postupne, viac vecí) • otvoriť (uviesť do činnosti; op. zatvoriť, zakľúčiť): otvoriť schôdzku, zasadnutie, výstavunaštartovať odštartovať (uskutočniť štart, začať štartovať): odštartovať preteky v behuspustiť (týka sa náhleho hovorenia, hrania, zvukov): spustili reč o svadbe; kapela spustila tušpubl.: rozbehnúť nabehnúť (na niečo) • rozkrútiť roztočiť rozprúdiť (uviesť do činnosti): rozbehnúť výrobu, nabehnúť na výrobu syrovvyvolať (spôsobiť vznik): roztržku vyvolali, začali iní, nie jakniž. rozpútať (začať negatívnu činnosť): rozpútať spor, vojnuvstúpiť (do nejakej činnosti, akcie): vstúpiť do vojny, do štrajkunespráv. zahájiť

2. pustiť sa do rozhovoru • rozhovoriť sa: sadli si a začali, rozhovorili sa o deťochexpr. zapliesť (o reči): zaplietla rozhovor o mužovinadviazať nadpriasťzried. napriasť (na predchádzajúcu reč) • zapriasť: zapradie rozhovor s každýmnahryznúť: nahryznúť problematiku zdravotníctva

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

začať, -čne, -čnú, začal, začatý, rozk. začni dok.

1. (s neruč., čo, s čím i bezpred.) má funkciu fázového pomocného slovesa a vyjadruje začiatok nejakej činnosti al. začiatok zmeny stavu; dať sa, chytiť sa, pustiť sa do niečoho: z. kričať, hovoriť, z. si nôtiť, z. čítať, z. chodiť do školy; začalo pršať; začalo ubúdať (Urb.); Začal ich pochytávať smäd. (Laz.) Tichý začal byť netrpezlivý. (Vaj.); z. rozhovor, z. rokovanie, z. s rokovaním, z. prácu, z. paľbu, vojnu; z. nový život; Bez Tomáša nezačneme! (Zúb.); práv. z. konanie, spor;

2. (bezpredm., o kom, o čom, s čím) dať sa hovoriť, rozhovoriť sa; prehovoriť: Tak si došiel, — začal hneď sváko. (Švant.) Sadli si na lavičku a začali o Platónovi. (Stod.) Preskočil, čo mal premyslené, a začal kdesi pri konci. (Urb.); hovor. z. od Adama od začiatku;

3. zaradiť sa do pracovného procesu ako začiatočník: Začal v hute ako dozorca. (Hor.);

nedok. začínať

|| začal sa nastať, vzniknúť, prísť (v čase); mať začiatok, započať sa: Začala sa škriepka. (Taj.) Mladuchu prevzal družba a tým sa začal spoločný tanec. (Urb.) Hra začala sa o 7. hodine večer. (Kuk.);

nedok. začínať sa

|| začať si hovor. (s kým)

1. nadviazať známosť, styky, dôverne sa zoznámiť;

2. pustiť sa do sporu: Veru by si každý rozmyslel začať si s nami! (Min.);

nedok. začínať si


začínať, -a, -ajú nedok.

1. (s neruč. čo s čím i bezpredm.) má funkciu fázového pomocného slovesa a vyjadruje začiatok nejakej činnosti al. začiatok zmeny stavu: z. študovať, z. s zaujímať o niečo, z. byť netrpezlivý; práca sa mi začínala páčiť (Zúb.); stromy začínajú kvitnúť (Tim.); začína (začínalo) svitať, byť chladno, teplo ap.; z. reč, rozprávku; z. nový týždeň, novú hru ap.; z. ofenzívu, boj; Józa začína starodievoctvo. (Tim) Vy hneď začínate s komplimentmi! (Stod.)

2. (bezpredm., o kom, o čom, s čím) dávať sa do hovoru, púšťať sa do reči, začínať reč: Ja som prišla, tetka, — začínam — či by ste... (Fig.) Starosta začína od Adama, k veci sa dostáva znervóznený. (Karv.)

3. púšťať sa do nejakej činnosti, započínať: (Ady) začína ako bojovný novinár v Debrecíne. (Štít.) Veď aj on začínal od lopaty, ako sa vraví. (Smreč.) Chudobní ľudia začínajú gazdovstvo s prasaťom a deťmi. (Taj.); z. z ničoho, z. s holými (prázdnymi) rukami ap.;

4. expr. (s čím i bezpredm.) vyvolávať svár, podkušiavať, podpichovať, zadierať; dopaľovať: Buchol o stolík v hneve. — Zasa s tým panstvom začínate? (Jes.) „Už zasa začínate,“ povedal Janko Krap. „Prestaňte s tou svojou psychológiou.“ (Min.);

dok. začať

|| začínať sa mať začiatok, za. počínať sa: začína sa vyučovanie; začína sa žatva; Vysielanie sa začínalo o šiestej. (Štef.) Už sa u neho začínala staroba (Vaj.) nastávala, prichádzala. Sotva na zahodenie kameňa začínal sa krpatý les. (Urb.);

dok. začať sa

|| začínať si hovor.

1. (s kým) nadväzovať známosť, styky, začínať sa dôverne priateliť: Nechcelo sa mu veriť, že by si dievča začínalo s direktorom. (Jes.) „Priskoro si začínaš s chlapmi,“ povedala Ilona. (Min.)

2. expr. (s kým, zried. i čo) púšťať sa do sporu: S Jankom si neradno začínať. (Laz.) Len si s pánmi nič nezačínajme! (Zúb.) Nemci celý deň dali pokoj, možno sa im nechcelo začínať si niečo v takom počasí (Min.) nechceli útočiť;

dok. začať si


zahájiť2, -i, -a dok. (čes.) (čo), lepšie otvoriť, začať: z. schôdzku, slávnosť, zhromaždenie otvoriť; z. činnosť začať; zahájenie práce (Jil.) začatie; armáda zahájila ofenzívu (Jaš.) začala; z. štrajk (Jil.) začať; Šavelský prehodil niekoľko slov, čím zahájil sa rozhovor (Šolt.) začal sa;

nedok. zahajovať, -uje, -ujú, lepšie otvárať, začínať

začať, zried začnúť dk
1. čo, s čím i bezpredm uskutočniť začiatok nej. činnosti al. zmeny stavu, dať sa, chytiť sa, pustiť sa do niečoho: strany wassich pocztow, prwe ge nezacznem, ness po gednem tyzdny, czemu mam zde czineny (KLÁŠTOR p. Z. 1572); tento wrch zowu Plosstina a najlepssie powie nass sused Yanko Ssura, nebo on zacžal tieto prielohy wirabaty (KRUPINA 1642); zacaly sme dolu gjty pry tom potoku na dobry kus (BREZOVÁ p. B. 1768); techdy z poručeny byskupa kopat začaly (PeP 1770); ale farár, kďiž najchutňejšéj začnul spaťi, z velikím treskem jest obuďen (BR 1785)
F. chceš-li štestí v práci míti, hlediž od Boha začíti (SiN 1678); a bilo na njch wiplneno to porekadlo: začala bitwu srna z lewem (VP 1764) o nerovnocennosti
2. rozhovoriť sa, prehovoriť: ty pak, o, dusse má, genžs chwálu Boži začala, dokonagž gi (CC 1655)
3. zaradiť sa do pracovného pomeru ako začiatočník: prwe nezly rok mistrowskj zacne (tovariš) delatj a sluzitj, potrebna gemu bude skrzewa pocztenj mezi obiwateluw mestecka pri urade zdegssim nalezite se opowidatj (CA 1764); -ínať ndk
1. k 1: nemluwnatko mluwit y dudlat začyna; začjna zimnj čas (KoB 1666); obyčagňe kdo sa braňi, máwa lepsse ssťesti, ten upadá, kterykolwek začyna ňeresti (GV 1755); obrepit fames: začjna hlad (KS 1763);
x. pren náb naplnene brijcha začinagj o ohýzdných wěcech misleti (SK 1697) sú začiatkom hriechu;
F. obyčagňe cudzym wecam chwály nedáwame, a čymnáhle w nasseg mocy začynagu biti, su nam milé, a preto gich chceme welebiti (GV 1755) zmocníme sa ich
2. hovoriť: geden začýna: Zdrawa buď Hwézda žaducy, yasňe se po sweťe stkwúcy. Giny: O, Marya, Panno čista (CC 1655); wimluwnj rečnjk prjwetiwost hleda, wssakže nekdy zrazu začjna (KoB 1666); oni kwylili, začinali slowá né celé a z fikanym pretrhnuté od zrozumeny (PT 1778); -ínavať frekv k 1: incipere, inchoare: začjnawati (PD 18. st); začať sa, začnúť sa dk nastať, vzniknúť, prísť (v čase), mať začiatok, započať sa: ktera wecz se zaczala y dokonala za Ondrege Walka (P. ĽUPČA 1564); ponegprwe w dedjne Friwalde se bilo začžalo wjdelowatj (TRENČÍN 1589); my sme prytomny byli, kdy se ta zla wule zaczala mezy poddanymy panskymy a nebossczykem Yanem Mlynarem (ILAVA 1634); toliko z noža počala a začala se zla wuola (L. MIKULÁŠ 1690); newie ginšieho a csasu gisteho, kedy by sa tato hamarka aneb rozbrog o chotar zacsala (SEDLIČNÁ 1737); Pana Krista kdiž guž bily korunowaly, začaly sa z neho wismjwati a posmechj činyt (CP 1757); neskoreg toliko, polechki a potagemňe začla sa bída geho ponagprw ducha geho geďine trápícá (BR 1785); -ínať sa ndk
1. nastávať, vznikať, prichádzať (v čase), započínať sa: poradna laska sama od sebe se zacžina (TRENČÍN 1579); yarnjho času neb kdi se yar začjna (KoB 1666); len w gedenasti tiden po narozenj Krista Pana se oračka začina (PR 18. st)
2. mať začiatok (v priestore): chotar Kuližkuow začína se w půl wrchu chotara dolnozubrickeho od gedneg nakresaneg gedle (BYTČA 1616); gestli wedia swedkowe, ze bi se bobocki chotar zaczinal od mostku Dolnich Motyssicz (TRENČÍN 1639-40); carpus: ruki predek, kde se dlaň od ruki začjná (KS 1763); začínať si ndk konať, správať sa, viesť si, počínať si: gjž niny we wjtezstwj swem pissne sobe začjna (PT 1796)


začínať, začínať sa p. začať


začínavať p. začať

začať začať

Zvukové nahrávky niektorých slov

a jeho druhovia začali et ses compagnons commencèrent à
a kord a začali et une épée, et commencèrent à
a začal nám nadávať et nous a insultés
jeho vek a začal son âge, commença de
niekoľko minút začal naozaj effet, à quelques minutes
salóny sa začali zapĺňať salons commencèrent à se remplir
sa začal mechriť a otvoril se mit à grouiller et ouvrit
stoličku a začala čítať une chaise et commença
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu