Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

vedieť vie vedia vedz! vedel nedok.

1. mať vedomosť o niekom, niečom, byť oboznámený s niečím: v. niečo presne, dobre, zo skúsenosti; v-m o ňom všetko; (ja) nev-m o tom nič nie som informovaný; nev-te (mi povedať), kde je stanica? čo ja v-m (, kde to vzal); viem jedno miesto poznám

2. mať osvojené (ako poznatok), mať zručnosť v niečom, ovládať: v. písať, čítať, plávať, v. matematiku, v. po nemecky, v. hrať na klavíri

3. mať schopnosť vyrovnať sa s istou situáciou, vyznať sa v niečom: v. si poradiť, v. sa vynájsť, nevie si to vysvetliť, v-l si to oceniť; (teraz) ukáž, čo v-š!

4. dať v. oznámiť (význ. 1): dáme vám v., ako sme sa rozhodli; (ne)dať o sebe v. (ne)ohlásiť sa

5. v zápore so slovesami, kt. vyj. veľkú mieru deja zdôrazňuje intenzitu deja: nev-l si to vynachváliť, nev-l sa vynadívať

6. neviem (, neviem) hovor. vyj. pochybnosť: n., n., či vydrží do konca

● vie, čo chce je cieľavedomý; vie, ako na to vyzná sa; vie, koľko udrelo situácia mu je jasná; nevie, kde mu hlava stojí má veľa roboty; nevie si rady je bezradný; nevie sa do kože zmestiť je samopašný; nevie, kam z konopí je v rozpakoch; nevie o sebe je v bezvedomí; nevie (ani) ústa otvoriť je nesmelý; robí sa, vyzerá, akoby nev-l do päť, do piatich, do troch napočítať, narátať robí sa nevedomým, naivným; každý vie, kde ho topánka tlačí čo ho trápi, aké má problémy; v., kde je sever vyznať sa v niečom

vedieť vie vedia vedz! vedel vediac vediaci vedenie nedok.

nevedenie -nia s. i odb. ▶ isté nepoznanie, nedostatok znalostí o reálnom svete: oblasti nevedenia; Informačná explózia zakladá právo na nevedenie. [Š. Luby]; existenciálne paralyzujúce nevedenie [RAK 2011] ▷ ↗ i vedieť

poznať¹ nedok. 1. na základe skúseností, štúdia a pod. mať zodpovedajúcu, pravdivú predstavu o niečom, niekom • vedieť: poznáva všetky podrobnosti; pozná, vie celú pravdu; poznať, vedieť báseň spamäti • zastaráv. znať: nedá na sebe znať pohnutie

2. byť známy niekomu z osobného styku • poznať sa: pozná ho, pozná sa s ním veľmi dobre

3. p. hlásiť sa 4. p. orientovať sa 2 5. p. vidieť, pozorovať 2 6. p. vidieť 1

stačiť 1. byť svojimi vlastnosťami (najmä množstvom, rozmermi, kvalitou) vyhovujúci, spĺňať dané požiadavky • byť dosť • mať dosť • postačovať • postačiť • dostačiť • dostačovať: peniaze mi na nákup nepostačia, nepostačujú; jedla je dosť pre všetkých; už mám cukru dosť; zárobok nedostačuje • vystačiť • vystačovať: múka do nového nevystačí • vyjsť: s peniazmi ešte vyjdem • dochádzať • dochodiť: nedochádza, nedochodí nám plat do prvého

2. mať dosť sily, byť schopný splniť nejakú úlohu, mať dostatok prostriedkov, síl na vykonanie niečoho: ešte na to stačí sám; v tempe už nestačí; spieva, ako mu hrdlo stačí • vystačiť: vystačím držať krok s vami • vládať • stihnúť • môcť: nevládzem, nestihnem, nemôžem to urobiť v takom krátkom čase • vedieť (často v zápore so slovesami, ktoré vyjadrujú veľkú mieru deja): nestačíme, nevieme si pomoc vynachváliť • arch. dolieť: robil, kým dolel

3. mať ešte dostatok času na vykonanie niečoho • stihnúť • stíhať: už nestačíme, nestihneme prísť presne; usilujte sa, aby ste všetko stihli, stíhali • mať čas • mať kedy: do večera mám ešte čas porobiť poriadok • zastar. uspieť: neuspela všetky veci vybaviť

vedieť 1. mať vedomosť o niečom • poznať • uvedomovať si: vie o ňom všetko; pozná, uvedomuje si nebezpečenstvo • byť si vedomý: som si vedomý svojej zodpovednosti, svojich schopností • zastaráv. znať: počul o tom, ale nedal to znať

2. mať osvojené ako poznatok • poznať • chápať: vie, pozná predpisy; chápe význam slova; vie po anglicky • ovládať • zvládať: ovláda strojopis, dobre zvláda remeslo • vyznať sa (v niečom) • rozumieť (niečomu) • rozumieť sa (do niečoho) • mať dobré vedomosti (o niečom): v remesle sa vyzná, rozumie mu, rozumie sa doň

3. mať schopnosť vyrovnať sa so situáciou • byť schopný • dokázať • vládať: vie, dokáže, vládze veľa urobiť • vyznať sa: vyzná sa vo všetkom • môcť: nemohol sa rozpamätať; pretĺkali sa, ako mohli • hovor.: uhádnuť • potrafiť • zastaráv. dostačiť: kritizovať, to uhádne každý; dostačí ešte na veľa • vystať (byť schopný, vedieť niečo urobiť): nevedno, čo všetko z neho vystane, čo všetko vie (urobiť) • arch. dolieť

vedieť, vie, vedia, rozk. vedz nedok.

1. (čo, o kom, o čom) mať o niekom, o ničom vedomosť, byť s niečím oboznámený, o niekom, o niečom informovaný, mať niečo vo vedomí, v mysli, v pamäti, poznať, uvedomovať si: bezpečne, isto niečo (o niečom) v.; viem to zo skúsenosti; Nevieš, kde je stanica? — Neviem, čo to má znamenať. — Viem to od známych, z novín ap. — Vedela všetko, čo sa stalo. (Ráz.) Veď ja tiež viem, čo je žart. (Čaj.) Dobre vedel, ako sa veci majú. (Karv.) Vedz, ja som ti vždy býval dobrým kamarátom. (Kal.) O Franckovi nikto nevedel (Zúb.) nemali o ňom zpráv. Ani sama nevedela prečo, sklopila zrak pred ním. (Čaj.) Ako to, že sme sa nestretli? Či ja viem — mykla plecami. (Žáry) Opýtal sa suseda, či by nevedel niekoho z druhej dediny (Vaj.) nepoznal. Nikto zlého slova o nich nevedel. (Kuk.) nemohol na nich nič zlého povedať. Nepískalo vtáča, aby mu nebol mena vedel (Taj.) všetky poznal. Budeš ty vedieť, čo je moja žinčica (Kuk.) budeš pamätať, nezabudneš. Nehnevajte sa, sama neviem, ako vám povedať. (Laz.) Ani nevedela ako, už sedela so synom vo fiakri (Zúb.) ani si to neuvedomila. Totka, keby ste vedeli! — Keby som vedela — nemusel by si mi povedať. (Kuk.); to vie každé dieťa, to vie každý je to všeobecne známe; Vie každú vŕbu pri ceste. (Kuk.) Vieme my jeden kraj kdesi, kde nás isto prijmú radi (Botto) arch. poznáme. Ja viem časy, čo sme si sami doma jačmeňa namleli (Taj.) arch. pamätám; ako viem, ako vieš, viete, vieme, to viete ap. vložky, vsuvky v reči na zdôraznenie niečoho al. na spomalenie tempa: Dlho, ako viete, ležalo vo sne Slovanstvo. (Štúr) Lebo, viete, u nás je to nie žiadne hriech v hore kradnúť. (Taj.) Ľudia, ktorí sú šťastní, nemali by o tom hovoriť, aby si šťastie neodplašili. Vieš? (Zúb.) Tu som ja krčmár a nalejem, komu chcem, vieme? (min.) Naši chlapci sa oň (mech) ruvali. To viete... (Žáry) To viete, keď človek takúto jednačku prežíva, vlasy mu zbelejú za amen. (Švant.); arch. Porada takrečeno dôvernej povahy. Ráčite vedieť? (Karv.)

● viem, čo robím mám istý cieľ; vie, čo chce je si istý(-á), počína si cieľavedome; viem, na čom som poznám svoju situáciu; o tom nechcem nič vedieť a) to ma nezaujíma, b) robím sa, že o tom nič neviem; hovor. vie, ako na to je vynaliezavý al. prefíkaný, vyzná sa; má peňazí ap., že nevie, čo s nimi robiť veľa; nevie, čo má s rukami robiť a) je nemotorný, b) je v rozpakoch; nevie, čo má s očami robiť je v rozpakoch; čo ja viem! výraz nerozhodnosti; aby si vedel! výraz zdôraznenia, obyč. v rozhorčení: A just, aby si vedela, že mu idem hodinky kúpiť. (Taj.); čo ty vieš! výraz zľahčenia, podcenenia cudzej mienky; nevieme (ani) dňa ani hodiny nepoznáme budúcnosť, netušíme, kedy sa čo stane (obyč. o smrti); nevie, kde mu halva stojí má veľa práce, starostí ap.; nevie, čí je nedokáže si poradiť, je zmätený ap.; nevie, kam z konopí je v rozpakoch, nedokáže si poradiť v ťažkej situácii; vie, koľko udrelo, bilo situácia je mu jasná; čo zjem, to viem, čo vypijem to užijem (úsl.) to mám isté, to mi nikto nevezme; nevedieť o sebe byť v bezvedomí; čert, parom, fras (ho) vie! nik nevie; Čerti ich tam vedia (Kuk.) nik nevie. Aká bude úroda, sám boh vie (Laz.) to nik nevie, to sa nevie; expr. to sa vie výraz zdôrazňujúci význam výpovede, je isté, iste, pravdaže: To sa vie, že drží s pánom. (Zgur.)

2. (čo) poznať, ovládať niečo, mať osvojené, osvojiť si (ako poznatok, zručnosť ap.): v. písať, čítať, počítať; žiak vie úlohu (naspamäť); v. niekoľko jazykov; v. (po) anglicky, (po) francúzsky; dieťa vie chodiť, rozprávať; v. šiť, hrať na klavíri; v. sa v spoločnosti (spoločensky) správať; Dievča musí vedieť všetky domáce práce. (Zúb.) Kone vedia už cestu. (Ráz.) Vieme my aj iné kumšty. (Jégé) Čo som vedel? Piť, zabávať sa. (Stod.) Ja viem aj okolo koní aj na roli (Smrč.) ovládam tieto práce; na každé slovo vedel odpovedať (odpoveď); Vieš, koľko ráz pošepol som ti v škole, keď si nevedela? (Kuk.) neovládala úlohu.

● (robí sa, že) nevie do päť (do troch) napočítať (narátať) (robí sa, že) je hlúpy, naivný;

3. (čo i s neruč.) mať schopnosť (podmienky, prostriedky ap.), dokázať niečo urobiť, vykonať ap., vyznať sa v niečom: v. si poradiť, v. sa vynájsť, v. si vždy rady; nevie sa pretvarovať, ovládať; nevie si ináč pomôcť; neviem si to vysvetliť; urobil to, ako vedel; ukáž, čo vieš; Na svoju obranu nevedeli povedať nič. (Urb.); (Miluša), ktorá vo mne vedela prebudiť cit (Pal.); Vedela vychádzať v ústrety jeho želaniam. (Jégé) Sýkora s Belankou by sa azda bol vedel pokonať. (Urb.) Vedel si priamosť a nebojazlivosť vážiť. (Urb.) Na mamu myslím, čo nevie pre mňa spať (Stod.) nedokáže, nemôže.

● nevie ústa otvoriť je neobratný v reči; hovor. nevie sa do kože zmestiť je bujný, nespratný; nevie, kedy prestať nepozná mieru; nevie mu prísť na meno spomína ho iba s hnevom, nadávkami ap.;

4. dať v. (komu čo, o kom, o čom) oznámiť, dať zprávu, vyrozumieť niekoho, oboznámiť niekoho s niečím: dáme vám v., kedy prídeme; nikomu nedal o sebe v. nikomu neoznámil, kde je, čo robí ap.; Toto dievča vedelo aj spôsob, ako mi dať vedieť, že jej nie som ľahostajný (Zúb.) dať najavo. Keby ste niečo počuli alebo zbadali, dajte vedieť do Ráztok. (Vaj.)

5. v zápornej forme a v spojení s dokonavým slovesom vyjadrujúcim veľkú mieru deja zdôrazňuje intenzitu takéhoto slovesa (blíži sa významom prísl. veľmi, mnoho): nevie si to vynachváliť; Nevie sa vynačudovať. (Urb.) Nevie si ju prenachváliť. (Podj.) Nevedeli sa vynadívať na driečne ženy. (Zgur.) Nevedia sa nasýtiť zábavky (Šolt.) veľmi zaujato a dlho sa hrajú.

6. neviem (i opakované) hovor. vyjadruje pochybnosť: Chudák Benčič, neviem, neviem, či sa toho osamostatnenia dočká. (Zúb.) To sa vám už iba ak niekde v Žiline dostane. Na Vrútkach neviem... (Taj.)

7. hovor. neviem v spojení s opytovacím zámenom al. príslovkou (novšie niekedy písané i dovedna) vyjadruje zdôraznenie, veľkú mieru, zveličenie s expresívnym zafarbením: dal by neviem čo za to (keby to vedel, mohol ap.) hocičo, všetko; Nedal by to za neviem čo (Kuk.) za nič. Kedysi by sa im boli vopchali aj neviem kde (Laz.) podlizovali sa im. Cirokové metly nedostať už neviem odkedy (Laz.) dávno.

8. nevedieť vo funkcii vetnej prísl. i čast. nevedno, nie je známe: Zlodej, ktorý — nevedno prečo — nabral si do hlavy, že si na cudzom vypestuje kŕdle oviec. (Ondr.)

vedieť ndk
1. čo o kom, o čom, do koho mať o niekom, o niečom vedomosť, mať niečo vo vedomí: wiete, W. M., že ste gemv byly k prawu den vložili (H. MIČINÁ 1573); penize Jakub Rak wssecky wiplatil Tomassowy Nosskowy, wje o tom dobre wssetko mestečko (HYBE 1589); wed sa ona (tetka) tak wadyewa w piwniczy, ale newyem s kym (KRUPINA 1716); (Jano Drabech) predložel pred podcztjwe prawo tu wecz, aby doswečzyla, czo wge donho (KOŠECA 1749)
L. nevedieť o sebe, o svete byť v bezvedomí: (ja) sem any o sebe nevedel (KRUPINA 1742); (svedok) musel bit tak opili, že any o swete newedel (MARTIN 1755); nič (o tom) nechce v. to ho nezaujíma: Anča dawa odpowed, až ona nyc newye any chce (!) wediety (S. ĽUPČA 1619); nevedieť zmysel čoho nerozumieť, nepochopiť niečo: mlúvíťe, čeho smiselnevíťe (BR 1785); nevie, čo činí náb neuvedomuje si hriešnosť svojho konania: Otče odpusti gym, nebo neweďá, čo čiňá! (BlR 18. st); Otce, odpust gim, nebo newedia, czo činia (Káz 18. st); (Pán) Boh vie, kto (ho) vie, čert vie nikto nevie, nevie sa: dicens czert wie, odkad sy a kdosy mosy niekde katom bit (TRENČÍN 1586); kdo ho vie, kam se obráta (BREZNO 1592 RaT); kdo wie, co Pan Buoh da (BYTČA 1605); vie Pan Buoh, čuo s nami bude (RUDNO 1663 RaT); čert vie, skade ty ge ruka, skade noha (KRUPINA 1734); nevedieť čas a hodinu, nevedieť hodiny ani dňa nepoznáme budúcnosť, nevieme, kedy zomrieme: on nevie dne ani hodiny svey smrti (VELIČNÁ 1593); sme smrtedlni lide, newime hodiny ani dna, kedi može smrt zachwatiti (MS 1758); prorok Geremiass doswedčuge, že wye swug čas; y tak na swete dosty zlosty, ačkoly času a hodyny newyme (RUŽOMBEROK 18. st); vie, čo robí má istý cieľ: ty wiess, čuo robiss (KRUPINA 1744); dať, dávať v. oznámiť, oznamovať: mestu tess to dayte wedety ay take do Lupcže, žeby hnedkj poslaly lyd dolu wedle rowasse sem do Zwolena (ZVOLEN 1575); od Mšena, od Porubky majte pilny pozor a jak co jisteho, dajte nam čim najskor vedet (ZLIECHOV 1663); my, susedia a obyvatele maličkej ubohej osady našej Navojoviec, davame vedet a predkladame krivdy (NAVOJOVCE 18. st LP)
F. ver tomu, ale wedz komu dôveruj, ale preveruj: wer tomu, ale wecz komu (SiN 1678);
2. čo, s neurč ovládať niečo, osvojiť si poznatok al. zručnosť: Klara Bellay neveducze pisat, položila wlastnu swu ruku x (NOVÁKY 1755); ignarus artis: ktery žádné remeslo newj (KS 1763); Swaté pýsmo wedel naspamet (VP 1764); ti, kteri weďa čytat, kňižečky modlace sobe zaopatrili (CDu 18. st)
L. nevedieť ani za jedno makové zrno nič sa nenaučiť, neovládať: any z gedno makowuo zrno newedel pismo, any pisaty (KRUPINA 1745)
3. čo mať schopnosť, dokázať, niečo urobiť, vykonať: ssaty perne pan Stephan ma rozdelity, komu bude wedety (ZVOLEN 16. st); Andreas Roznnauer yako naglepssy bude wedeti, bude mity starost (KRUPINA 1647); (strelci) odhanaty wedya a prywikagj (KoB 1666); mulierculae dum comuntur annus est: dokud sa ženj weďá obléci, mnoho času pomjná (KS 1763); kdo chce mnoho penez mitj, musi prezočivj bitj a vedet svoge uzitj (KC 1791)
4. v zápore vyjadrenie neistoty, pochybnosti, nerozhodnosti: to nevím, sen-li bol, či závrat (ASL 1672); newjm, na kterú stranu obratjm mysel (KS 1763); a ten gsíce smáťi-li bi sa mal s wás aneb lituwaťi wás, newím (BA 1789)