Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

nasadnúť -e -ú -dol dok.

1. vojsť do dopr. prostriedku, nastúpiť: n. do vlaku, na vlak, do auta; n. na koňa vysadnúť

2. spodnou časťou priľahnúť na podklad, sadnúť: koleso n-lo na hriadeľ;

nedok. nasadať1

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nasadnúť ‑e ‑ú ‑dol dok.

nasadnúť -dne -dnú -dni! -dol -dla -dnúc -dnutie dok.

nasadať1 -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -danie nedok. 1. (do čoho; na čo; ø) ▶ vchádzať, vstupovať do dopravného prostriedku; syn. nastupovať: n. do auta, autobusu, lietadla; n. do vlaku, na vlak; n., o chvíľu vyrážame!; v prístave nasadáme na loď
2. (na čo) ▶ zaujímať sedaciu polohu obyč. na jednostopovom dopravnom prostriedku al. na zvierati používanom na jazdenie, vysadať: n. na bicykel, na motorku; na koňa sa nasadá z ľavej strany
dok.nasadnúť


nasadnúť -dne -dnú -dni! -dol -dla -dnúc -dnutie dok. 1. (do čoho; na čo; ø) ▶ vojsť, vstúpiť do dopravného prostriedku; syn. nastúpiť, sadnúť si: n. do auta, do člna, na loď; n. do vlaku, na vlak; n. do lietadla, na lietadlo; nasadli do nesprávneho autobusu; Odprevadil ma dolu schodmi až po bránu a počkal, kým nasadnem do taxíka. [N. Rappensbergerová]; Utiekol mi autobus. Nezviezli by ste ma? - Samozrejme, nasadnite si. [J. Šimulčík]
2. (na čo) ▶ zaujať sedaciu polohu obyč. na jednostopovom dopravnom prostriedku al. na zvierati používanom na jazdenie, vysadnúť: n. na bicykel, na motorku, na motocykel; nasadol na koňa a odcválal; nasadla si na kolotoč
nedok.nasadať1

nasadnúť p. nastúpiť 1, sadnúť (si) 2


nastúpiť 1. chôdzou sa dostať do dopravného prostriedku • vojsť vstúpiť nasadnúť: nastúpil do električky, nasadol na vlak; vstúpil, vošiel do autapristúpiť prisadnúť (nastúpiť ako ďalší): pristúpil, prisadol na ďalšej zastávke

2. zaujať miesto v útvare • zoradiť sa zoskupiť sa: žiaci nastúpili do radu; cvičenci sa zoskupili podľa výšky

3. p. nastať


pristúpiť1 1. chôdzou, krokmi al. aj iným spôsobom sa dostať niekam • prikročiť: pristúpiť, prikročiť k neznámemu a spýtať sa na cestupodísť (prísť, postúpiť bližšie): podišla k obloku a vyzrela vonpriblížiť sa (prísť bližšie): nebadane sa priblížil k dverám a ušielexpr. prišmietnuť sa (pristúpiť bližšie s istým úmyslom): prišmietla sa k mužovi a čosi mu šepkala

2. vstúpiť ako ďalší do dopravného prostriedku (op. vystúpiť) • prisadnúť: na poslednej stanici pristúpila, prisadla do vlaku skupina výletníkovnastúpiť nasadnúť (vstúpiť do dopravného prostriedku): čakala, kto ešte do kupé nastúpi, nasadne

3. stať sa ďalším členom nejakého spoločenstva; súhlasiť (ako ďalší) s nejakou ideou, s nejakým projektom a pod. (op. vystúpiť) • pripojiť sa pridať sa: do krúžku pristúpili ďalší mladí; k hnutiu sa pripojili, pridali aj ostatní; pristúpiť, pripojiť sa, pridať sa k zmluvepridružiť sa: pridružiť sa k hladovkáromvstúpiť: vstúpiť do asociácie odborov

4. pripojením zväčšiť počet, množstvo • pribudnúť: k matkiným starostiam pristúpili, pribudli ešte ďalšie

5. p. pustiť sa 1 6. p. pristať 1


sadnúť (si) 1. zaujať sedaciu polohu • usadnúť posadiť sa: sadli si, usadli, posadili sa jeden k druhému; sadli, usadli k stolu, na stoličkyexpr. sadkať si: sadkajte si, prosím, večera je pripravenádet.: hačnúť si hačkať si: Pekne si hačkaj!expr.: ľapnúť si lofnúť si lopnúť sitrocha hrub. klofnúť si: ľapli, (k)lofli, lopli sme si na zemzasadnúť usadiť sa (s istým cieľom, obyč. pohodlne): zasadli si, usadili sa k obedu; zasadol si, usadil sa za vrch stolaprisadnúť (do blízkosti niekoho, niečoho): prisadnite si k nám, k ohňurozložiť saexpr.: uvelebiť sa usalašiť sa rozvaliť sa (pohodlne si sadnúť al. aj ľahnúť): rozložil sa s novinami v kresle; uvelebili sa, usalašili sa na najlepšom miesteexpr. zried. uveličiť sa: spokojne sa uveličil vo fotelikniž. uhostiť sa: včela sa mu uhostila na rukeposadať (si) (o viacerých osobách): deti si posadali okolo vatryexpr. posadkať (si) (o viacerých osobách): chlapci, posadkajte si na pníkyposadnúť poposadnúť (si) (sadnúť si kúsok ďalej): posadli, poposadli si bližšie k stolu

2. vojsť, vstúpiť do dopravného prostriedku • nasadnúť nastúpiť: len čo sadli, nasadli do vlaku, ozvala sa píšťala; Sadnite, nastúpte rýchlo do auta!vysadnúť (niekam hore, vyššie): vysadol na koňa a uháňal preč

3. iba sadnúť (o drobných čiastočkách niečoho) utvoriť vrstvu na povrchu niečoho • usadiť sa usadnúť sa: na mesto sadol smog; na stromoch sa usadila, usadla hmla

4. iba sadnúť dostať sa (obyč. v čiastočkách) na dno a stať sa (obyč. vo vrstve) pevnejším, kompaktnejším • usadnúť usadiť sa uľahnúť sa: zem (u)sadla, usadila sa, uľahlapoklesnúť: piesok poklesol na dnokľaknúť: hlina kľaklaprepadnúť sa (spadnúť do prázdneho priestoru): hrob sa prepadol

5. iba sadnúť nepriaznivo zasiahnuť niekoho • doľahnúť dosadnúť: sadol naňho smútok; doľahla, dosadla na nás tieseň

6. p. usadiť sa 1 7. porov. prenasledovať 2 8. iba sadnúť p. pristať 2


vystúpiť 1. chôdzou sa dostať hore (op. zostúpiť, zísť) • vyjsť: vystúpiť, vyjsť na kopecvyliezť zliezť (lezením sa dostať hore): vyliezť na končiar, zliezť končiar

porov. aj vyjsť

2. vstúpiť do dopravného prostriedku • vysadnúť nasadnúť nastúpiť: vystúpili, vysadli na vlak aj s batožinou; nasadnúť, nastúpiť do autahovor. expr. nalodiť sa: nalodili sa do električky aj s kočíkom

3. pohybom sa dostať von • vyliať sa: rieka vystúpila, vyliala sa z brehovvyvaliť sa vyhrnúť sa (valiac sa vystúpiť): dym sa vyvalil z komína; krv sa mu vyhrnula do tváre

4. vzdať sa, zriecť sa členstva, účasti na niečom • opustiť: vystúpiť zo spolku, zo školy, opustiť spolok, školu

5. vyjsť na povrch, stať sa viditeľným, nápadným • vystať vysadnúť: schudnutím mu celkom vystúpili, vysadli kosti; vystúpili, vystali mu žily na nohách; od námahy jej vystúpil, vysadol pot na čelovyskočiť naskočiť (náhle vystúpiť): na líca jej vyskočili, naskočili červené škvrnyvynoriť sa (vystúpiť nad hladinu): čln sa znova vynorilvyčnieť (vystúpiť nad niečo): nad obzorom vyčneli vrchy; na doske vyčneli klince

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nasadnúť1, -ne, -nú, -dol dok.

1. vojsť, nastúpiť (a prípadne si potom sadnúť) do nejakého dopravného prostriedku, vysadnúť na nejaký dopravný prostriedok: n. do auta, do vlaku, na vlak, n. do lietadla, n. na električku; n. na bicykel, na koňa;

2. zachytiť sa spodnou časťou o niečo: Bolo zjavné, že loď nasadla, nenašla hĺbky. (Kuk.);

odb. priľahnúť: koleso musí n. na hriadeľ;

nedok. nasadať1, -á, -ajú


nasadnúť2, -ne, -nú, -dol dok. sadaním, klesaním dolu sa nahromadiť, nausadzovať sa, nasadať: na knihy nasadol prach

nasadnúť1 dok. strsl, zsl vojsť, nastúpiť do dopravného prostriedku: Já som nasedou̯ uš Podzámkom, a oňi obá nasedľi ež vo Veľkejsi (Dol. Lehota DK); Trenčianskí vlag u_šibujú na kolaj, zachvílu nasaňňeme (Návojovce TOP)

nasadnúť2 dok. usádzaním sa nahromadiť (o usadenine): S tov (metlou) zme jame pocisťile, to, čo nasadlo na kameňach, takuo kau̯nuo (Čelovce MK); To kochňiak choďiu̯ do kochu, ľebo tan nasadňe sadzí (Dobrá Niva ZVO)

nasadnúť1 dok. strsl, zsl vojsť, nastúpiť do dopravného prostriedku: Já som nasedou̯ uš Podzámkom, a oňi obá nasedľi ež vo Veľkejsi (Dol. Lehota DK); Trenčianskí vlag u_šibujú na kolaj, zachvílu nasaňňeme (Návojovce TOP)

nasadnúť2 dok. usádzaním sa nahromadiť (o usadenine): S tov (metlou) zme jame pocisťile, to, čo nasadlo na kameňach, takuo kau̯nuo (Čelovce MK); To kochňiak choďiu̯ do kochu, ľebo tan nasadňe sadzí (Dobrá Niva ZVO)

nasadnúť dk
1. na čo sadnúť na niečo: negakímu hlupákovi bilo powedeno, že gako kurence z wagíc, tak lidé z tekwíc se rodá, gestli na ňich nekdo násedl (BU 1795)
2. poľ komu postarať sa, pomôcť: my w suženj chceme, aby nam Bůh hnedky nasadl a spomohl (SR 17. st)

Zvukové nahrávky niektorých slov

nasadnúť: →speex →vorbis
a jeho dcéra nasadli et sa fille prirent aussitôt place
ihneď nasadli do tarantasu prirent immédiatement place dans le tarentass
nasadol do koča, ktorý monta dans la voiture qui
opäť nasadla do tarantasu était remontée dans le tarentass

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu